Jean-Michel Jarre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jean-Michel Jarre
Jean-Michel Jarre v roku 2016 na Filmovom festivale v Cannes
Jean-Michel Jarre v roku 2016 na Filmovom festivale v Cannes
Základné informácie
Narodenie 24. august 1948 (67 rokov)
Lyon, Francúzsko
Pôsobenie skladateľ, hudobník, producent
Žáner elektronická hudba, inštrumentálna hudba, new age, ambientná hudba, elektronický rock
Hrá na nástroje syntetizátor, klavír, organ, laserová harfa, akordeón, gitara, basová gitara
Roky pôsobenia 1969 – súčasnosť
Vydavateľstvá Disques Dreyfus, Polydor/PolyGram, Epic/SME, Warner Bros. Records, EMI, Sony Music
Webstránka jeanmicheljarre.com

Jean-Michel André Jarre [žán mišel žar] (* 24. august 1948, Lyon, Francúzsko) je francúzsky hudobník a skladateľ. Je považovaný za jedného z priekopníkov elektronickej hudby a tiež inovátora pre jeho veľkolepé koncerty na voľnom priestranstve, obsahujúce laserové show a ohňostroje, miešanie hudby s architektúrou a prostredím.

Je držiteľom Guinnessovho rekordu za usporiadanie najväčšieho koncertu (Moskva, 1997), v roku 2008 a 2010 koncertoval aj v Bratislave a Košiciach. Do roku 2016 predal vyše 80 miliónov albumov a singlov.[1]

Jarre je veľvyslancom dobrej vôle (angl. Goodwill Ambassadors) pri UNESCO ako celebrita upriamujúca pozornosť na túto organizáciu.[2] Na počesť Jeana-Michela a jeho otca Mauricea Jarra bol pomenovaný Asteroid 4422 Jarre.

Hudobná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

1948–1975[upraviť | upraviť zdroj]

Záujem o hudbu v Jeanovi Michelovi vytvoril jeho starý otec z matkinej strany. Do svojich ôsmych rokov trávil u starých rodičov každý rok 6 mesiacov. Jeho starý otec hrával na hoboji, bol inžinier a vynálezca. On vymyslel aj prvý hudobný mixážny pult pre Radio Lyon. Starý otec daroval Jeanovi Michelovi aj jeho prvý gramofón. Jarre bol schopný sledovať so starým otcom pouličných umelcov pri práci, čo malo veľký vplyv na jeho neskoršiu prácu (Jarre využíva starý flašinet pri svojich koncertoch či dokonca zložil skladbu, ktorého hlavným nástrojom je práve tento pouličný hudobný nástroj). Starý otec ho aj motivoval k študovaniu hrania na klavír.[3] Všeobecný záujem o hudobné nástroje vyvolali jeho návštevy blších trhov na Saint-Quen, kde mala jeho mama obchod so starožitnosťami. Častokrát tu sprevádzal svoju mamu do parížskeho jazzového klubu "Le Chat Qui Pêche", kde sa zoznámil s saxofonistami Archie Sheppom a John Coltraneom, a trumpetistami Don Cherrym a Chet Bakerom. Tí mu vysvetlili, že hudba môže byť opisná aj bez textu. Vplyv na neho malo aj klasické maliarské umenie, hlavne diela francúzskeho maliara Pierra Soulagesa. Pochopil, že aj v hudbe môžu byť viacerými textúrami a hudobný skladateľ môže pôsobiť ako maliar s frekvenciami a zvukmi. V roku 1965 založil skupinu nazvanú Mystere IV. Koncom 60. rokoch začal experimentovať s kazetovými slučkami, rádiami o ďalšími elektronickými zariadeniami, až kým sa v roku 1968 stal členom Groupe de Recherches Musicales pod vedením Pierra Schaeffera, „otca“ Musique concrète, kde sa zoznámil so syntetizátormi. V tomto roku vydal aj svoj prvý hudobný singel La Cage - Erosmachine. Bol aj prvým skladateľom, ktorý zložil baletnú elektronickú kompozíciu Aor[4] pre Štátnu operu v Paríži v roku 1971. V najbližších rokoch vydá album Deserted Palace, urobí hudbu k filmu Les Granges brulées (Spálené stodoly) s Alainom Delonom v hlavnej roli, spolupracuje s mnohými francúzskymi hudobníkmi. Táto spolupráca však nemá výrazný vplyv na jeho hudobnú kariéru.

1975–1979[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 70. rokov podpísal nahrávaciu zmluvu so spoločnosťou Polydor. Jeho prvý album, Oxygene, bol vydaný v roku 1976. Ide o prvý album na svete, ktorý bol nahratý v domácom štúdiu Jarra a nie v hudobnom nahrávacom štúdiu. Žiadne z vtedajších nahrávacích štúdií nedôverovalo tomuto albumu. Jean Michel Jarre o tom hovorí: "Oxygene bol odmietaný všetkými hudobnými spoločnosťami. Bolo to ako UFO - robil sa v čase, keď bolo v trende disko a punk éra. Nahrávacie spoločnosti sa pýtali "Čo je to za skladby bez speváka a so zvláštnym názvom? A ešte k tomu ide o francúzske dielo!" Ešte aj moja mama sa ma pýtala, "Prečo dávaš skladbám názov plynu?". A vidíte, dnes je Oxygene majstrovským dielom"[5]. Na rozdiel od jeho hudobnej konkurencie, ako napríklad tvrdý a futuristický zvuk Kraftwerku (ktorého skladbe Mitternacht z roku 1974 sa Oxygene miestami výrazne podobá), alebo viac „kozmický“ a temný Tangerine Dream, mal Oxygene bohatý, priestorový a silne melodický zvuk. Bol komerčne úspešný na celom svete. Skladba Oxygene (Part IV) bola vydaná ako singel a stala sa najznámejšou elektronickou skladbou vôbec. Len z albumu Oxygene sa predalo vyše 15 miliónov albumov.

V roku 1978 bol vydaný jeho druhý album Equinoxe. Jarre vyvinul svoj zvuk, pridal viac dynamiky a rytmických elementov, hlavne skvelým použitím sekvencovania basových liniek. Väčšina z toho bola dosiahnutá pomocou vlastného vybavenia, ktoré navrhol jeho spolupracovník Michel Geiss. Po vydanií albumu nasledoval koncert na Place de la Concorde v Paríži v roku 1979. Tento koncert navštívilo milión ľudí, čo bol Jarreho prvý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najvačší dav ľudí na koncerte na voľnom priestransve. Koncert sa konal v 14. júla ako súčasť osláv. Samotný Jarre bol prekvapený z tak veľkej návštevy napriek tomu, že na tomto koncerte nepoužil žiadnu z laserových show, ale len hudbu, svetlá a ohňostroje.[6] Tak, ako to bolo zvykom so západnou hudbou, podarilo sa hudobným redaktorom v bývalom režime presadiť "západnú" hudbu v podobe zvučiek a jinglov. V prípade Jeana Michela Jarra sa nám v 80.tych rokoch každý večer pripomínala skladba Equinoxe 4 v podobe zvučky počasia (v podaní britskej skupiny The Shadows ). [7]

1980–1989[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom roka 1981 vydáva svoj tretí štúdiový album Magnetic Fields. Album obsahuje 5 skladieb. Tak ako v prípade predchádzajúcich albumov, aj tu sú názvy skladieb označené len číslovkami. V októbri 1981 sa stal Jarre prvým západným umelcom, ktorému bolo dovolené uskutočniť koncert v Číne. Za úspechom stojí, že britská ambasáda darovala pekingskému rádiu v roku 1981 albumy Oxygene a Equinoxe. V rádiách sa tak po prvýkrát hrala západná hudba. Keďže šlo o inštrumentálnu hudbu, nebola ani v rozpore s komunistickou ideológiou. Následne čínska vláda pozvala Jeana Michela Jarra, aby zahral koncerty. Šlo o sériu koncertov v mestách Peking (dva koncerty) a Šanghaj (tri koncerty). Kým koncerty v Pekingu boli určené hlavne úradníkom, na koncerty v Šanghaji prišla aj verejnosť. Samozrejme, koncerty sa nezaobišli bez problémov. Prvým bolo, že organizátiori museli vypnúť elektrinu v štvrti, kde sa konal koncert. Spotrebovala ju aparatúra na koncerte. Druhým fakt, že polovica publika v Šanghaji opustila halu pred 22.00 hod., aby mohli stihnúť posledné linky mestskej dopravy[8]. Tieto koncerty boli aj prvé, kde použil svoju legendárnu laserovú harfu. Na koncerte mimo svojej tvorby prerobil aj tradičnú čínsku skladbu "Fishing Junks at Sunset". Tým, že jeden z koncertov bol vysielaný aj čínskym štátnym rozhlasom, šlo o jeden z prvých najsledovanejších koncertov v novodobej histórií. Hovorí sa až o 500 miliónovej počúvanosti. Z koncertov vychádza jeho prvý koncertný album Concerts in China, na ktorom sú aj skladby z predchádzajúcich albumov, ale aj niekoľko nových skladieb. Jedna z tých nových - "Arpegiator" - sa objavila aj v americkom kultovom filme 9 1/2 týždňa s Kim Basinger v hlavnej roli.

V roku 1983 vytvoril album Musique pour supermarchés (Hudba pre supermarkety), z ktorého bol vyrobený iba jediný kus. Tento album bol vyjadrením Jarrovho znechutenia a ľahostajnosti k hudobnému priemyslu[9]. Jarre zničil všetky štúdiové nahrávky a album dal do aukcie v hoteli Drouot. Album bol vydražený za 69 000 frankov, čím sa stal najdrahšou nahrávkou na svete. Krátko po aukcii bol album jedenkrát odvysielaný na Rádiu Luxembourg.

V roku 1984 vydáva album Zoolook. Je plný samplerov a využíva v ňom aj niektoré zo skladieb, ktoré vyšli na zničenom albume Musique pour supermarchés (šlo o skladby "Diva", "Blah Blah Café" a "Ethnicolor II". Ide o prvý album, kde je počuť aj ľudský hlas, nie však spev. V skladbe "Diva" je počuť recitál od Laurie Andersonovej. Jarre mal aj úspech so skladbou "Zoolookologie", ktorá sa prebojovala aj do tanečných hitparád.

Koncert v americkom meste Houston 5. apríla 1986.

V roku 1985 dostal Jean Michel ponuku usporiadať koncert v americkom Houstone pri 150. výročí vyhlásenia nezávislosti Texasu od Houstonskej štátnej opery. Zároveň šlo aj o oslavu 25. výročia Johnsonovho vesmírneho centra NASA. Jean Michel pozvanie prijal a k veľkolepému koncertu pripravil ďalší štúdiový album Rendez-vous. Album nahral v rekordne krátkom čase a bol do značnej miery inšpirovaný práve nadchádzajúcim veľkolepým koncertom. Vyšiel v roku 1986. Aj na tomto albume použil časť skladby z Musique pour supermarchés" v skladbe "Rendez-vous 3". Nadchádzajúci koncert v Houstone bol plný veľkolepých príprav. Jednou z nich bolo, že mal hrať duet s astronautom a jazzmanom Ronaldom McNairom, Ten žiaľ zomrel počas nehody raketoplánu Challanger. Práve táto tragédia ohrozila tento koncert. Ten sa však uskutočnil a bol aj poctou pre posádku Challengeru. Na koncerte sa premietali laserové projekcie na mrakodrapoch, doprava v meste bola kompletne odklonená a Jarre prepisoval vlastný rekord v návštevnosti[10]. Na koncert prišlo 1,5 milióna divákov. Šlo o zatiaľ posledný koncert Jarra na americkom kontinente. Hneď na to uskutočnil ďalší zo série veľkolepých koncertov, teraz v rodnom Lyone počas návštevy Jána Pavla II. Koncert sa odohrával pri brehu rieky Rhôna. Na koncert prišlo milión návštevníkov vrátane pútnikov. Pápež požehnal a sledoval tento koncert z katedrály. Z oboch koncertov vyšiel druhý koncertný album Cities in Concert, ktorý spája v sebe hudobný záznam z oboch miest.

V roku 1988 vydáva ďalší zo série albumov. Teraz s názvom Revolutions. Do značnej miery názov albumu korešponduje s jeho ďalším projektom - veľkým koncertom v Londýne. Preto na albume nájdeme symfonickú skladbu "Industrial Revolution" ako poctu britskej industriálnej revolúcií z konca 19. storočia, či spoločnú skladbu "London Kid" s frontmanom kapely The Shadows - Hankom Marvinom. Na albume sú však aj skladby, ktoré akoby predznamenali nové zmeny v Európe - "Revolutions" či "The Emigrant". Ako miesto koncertu vybral Jarre londýnsku časť Dockland. Aj kvôli atmosfére stavieb a aj kvôli príležitosti, že v tom čase sa menili na novú mestskú časť. Pôvodne mal byť koncert pre 2 milióny divákov, avšak radnica nedovolila tak veľký koncert a z jedného boli dva menšie. Na koncert bol prizvaný aj Hank Marvin, po ktorého poslal osobné lietadlo sám Jarre až do Austrálie. Problémy sa však nevyhli ani koncertom, pretože ich sprevádzala prietrž mračien. Z týchto koncertov je aj známy výrok Jarra "Žaby majú radi dážď". Ide o dvojzmyselnosť na škaredé počasie a na označenie Francúzov ako "žaby"[11]. Aj z tohot koncertu vyšiel koncertný album Live resp. Destination Docklands.

1990–1999[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1990 Jarre vydal ďalší z albumov Waiting for Cousteau. Inšpiráciou mu bol známy francúzsky moreplavec a oceánológ Jacques-Yves Cousteau. Na albume sa nachádzajú 4 skladby, pričom prvá z nich s totožným názvom, ako celý album, je plne vytvorená počítačom. Ide o náhodne generované tóny v trvaní skoro 45 min.. V tomto roku prepisoval po tretíkrát svoj rekord v návšteve koncertu v Guinnessovej knihe rekordov a to vďaka koncertu v La Defense v Paríži, ktorý sledovalo vyše 2,5 milióna ľudí. Tento koncert venoval aj krajinám východného bloku.

Jean Michel Jarre.

V roku 1991 pripravoval ďalší zo série veľkolepých koncertov, tentokrát v mexickom Teotihuacáne, pod mayskými pyramídami počas zatmenia slnka. Koncert sa ale neuskutočnil, lebo loď s hudobným príslušenstvom sa potopila.

V roku 1993 vydáva album Chronologie. Ide o ucelenú kompozíciu viacerých hudobných žánrov. Od symfónie, balady, po music až po hip-hop. Nový album má spojenie so švajčiarskou značkou hodiniek Swatch, pre ktorú spravil najprv melódiu budíka. Následne bol požiadaný o špeciálnu show vo švajčiarskom meste Zermatt, kde zhudobnil túto skladbu (vznikla z nej skladba "Chronologie 4"). Nový album predstavil na svojom prvom európskom turné "Europe in Concert".

V roku 1994 prekročil hranice Európy a túto show usporiadal aj v Hongkongu, z ktorého sa spravil aj koncertný album Hong Kong.

V roku 1995 pokračuje v tradícií veľkolepých koncertov a pod Eiffelovou vežou usporiada Koncert pre toleranciu, opäť 14. júla. Koncert tak oslavoval dve výročia - Deň dobytia Bastily a 50. výročie UNESCO. Na koncert príde 1,25 milióna divákov. Zaujímavosťou je, že záznam z koncertu vyšiel len na formáte Laser disku, predchodcovi DVD. Jarre má pozitívny vzťah k remixovaniu vlastných skladieb a vydáva aj špeciálny album Jarremix, ktorý obsahuje remixy nových aj starších skladieb.

V roku 1997 sa vracia k analógovým syntetizátorom a prináša pokračovanie albumu Oxygene s jednoduchým názvom Oxygene 7-13. Hudobné motívy použité na albume sa vracajú k skladbám z polovice 70.tych rokov. Aj tento album sprevádza halové turné "Oxygene tour". Počas neho spraví aj koncert v Moskve 6. septembra pri príležitosti osláv 850. rokov od založenia mesta. Koncert, ktorý bol pod Štátnou (Lomonosovou) univerzitou, videlo 3,5 milióna ľudí a prekonal svoj vlastný rekord v počte divákov. Koncert sa konal len týždeň od smrti britskej princeznej [Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|Diany]]. Jej venoval aj minútu ticha a skladbu "Souvenier from China", kde hral sólo. Počas koncertu sa aj naživo spojil s kozmonautmi na vesmírnej stanici Mir. Tí pozdravili divákov koncertu.

V roku 1998 sa opäť vrátil na 14. júla pod Eiffelovú vežu, tentokrát na oslavy spojené s Majstrovstvami sveta vo futbale. Koncert sa v mnohom odlišoval od všetkého, ako bola jeho tvorba. Na pódium si totiž pozval rôznych DJ'ov a tí spolu s ním mixovali jeho skladby, hlavne z albumu Oxygene 7-13. Mnohé zo skladieb, ktoré odzneli na oslavách, sa vyskytli aj na albume Odyssey Through O2. Na albume znejú remixy aj takých skupín, ako je Apollo_440 alebo Tecuja Komuro.

Na posledný deň v roku 1999, vytvoril výnimočnú hudobnú a svetelnú show v Egyptskej púšti, blízko Gizy. Koncert, nazvaný The 12 Dreams of the Sun (12 snov slnka), oslavoval nové milénium a 5 000 rokov od počiatku civilizácie v Egypte. Pôvodný zámer bol, že sa obrazy budú premietať na pyramídy v Gize, avšak egyptské úrady zakázali túto projekciu. Na koncerte tiež zazneli skladby z jeho pripravovaného albumu Metamorphoses, ktorý bol vydaný 28. januára 2000 a je výnimočný tým, že na ňom Jarre ako na svojom prvom albume použil spev. Album je špecifický aj tým, že v ňom znejú zvuky mobilného telefónu, dial-up volania na internet a iných technických zvukov. Ide však o melodickú kompozíciu.

2000–2009[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2000 Jarre v spolupráci s Arthurom C. Clarkom a Tetsuya Komurom uskutočnil v Okinawe koncert na oslavu ozajstného začiatku nového milénia. Koncert bol nazvaný 2001 Rendez-vous in Space.

Jean Michel Jarre hrá na laserovej harfe na koncerte v Helsinkách v roku 2009.

V roku 2002 usporiadal v dánskom meste Aalborg koncert "Aero", ktorý sa niesol v oslave environmentálnej energie. Na koncert plný dažďa prišlo viac ako 50 tisíc návštevníkov. Koncert sa uskutočnil na poli pod veternými mlynmi. Hosťom koncertu bola hudobná dvojica Safri_Duo. Rovnako, vydal svoj synth-jazzový album Sessions 2000.

V roku 2003 vydal z iniciatívy parížskeho hudobného klubu V.I.P. album Geometry of Love, ktorý obsahuje melancholocké skladby.

V roku 2004 sa rozišiel definitívne s vydavateľom Francisom Dreyfusom a v svojom vydavateľstve vydal prerobený výber svojich predchádzajúcich skladieb s názvom Aero. Album obsahuje aj 3 úplne nové skladby. Zaujímavosťou albumu je, že obsahuje klasické CD a aj DVD s totožným hudobným obsahom. Na DVD je však aj obrazová stopa a to pohľad na oči francúzskej herečky Anne Parillaud ako počúva uvedený album. [12] Na Slovensku sa predalo viac než 2 000 kusov, za čo dostal platinovú platňu za predaj DVD titulu. V septembri usporiadal v rámci otvorenia roku francúzskej kultúry v Číne veľkolepý koncert v "Zakázanom meste" v Pekingu.

V roku 2005 usporiadal na počesť osláv poľskej Solidarity v gdanských lodeniciach koncert pre 120 tisíc návštevníkov. Z uvedeného koncertu vyšlo koncertné DVD i CD.

V roku 2006 usporiadal v Maroku, v saharskej púšti neďaleko mesta Merzouga koncert Voda pre život.

V roku 2007 vydal po 7 rokoch štúdiový album Téo & Téa. Tanečný album však nenaplnil očakávania vydavateľov a Jarre odišiel od vydavateľstva Warner Music do EMI. Koncom roka vydal album Oxygene 3D. Išlo o živý záznam jeho špeciálneho predstavenia v Belgicku, ktoré usporiadal po 30 rokoch od uvedenia albumu Oxygene vo svete. Obraz bol robený vo formáte 3D.

V roku 2008 uskutočnil hudobné turné po Európe, ktoré bolo venované 30. výročiu vydania albumu. V rámci jeho druhej časti usporiadal aj dva koncerty na Slovensku. V bratislavskej Športovej hale Pasienky a v košickej Steel Aréne. Koncert venoval aj divákom z bývalého Česko-Slovenska[13], pretože najpriaznivejšie ohlasy na album Oxygene získal práve odtiaľ.

V roku 2009 odohral koncerty v rámci svetového halového turné World Arena Tour 2009/2010. Napriek plánom navštíviť viacero kontinentov ich odohral len v Európe. Na koncertoch odohral najlepšie skladby zo svojej histórie.

2010–súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2010 pokračoval s druhou časťou turné. Koncepcia koncertov sa však oproti roku 2009 mierne zmenila. Koncertný program dopĺňala 3D projekcia, výber skladieb bol upravený a názov turné sa jemne upravil na World Tour 2010. Jean Michel v tomto roku koncertoval prevažne v Európe, avšak navštívil aj Turecko a Libanon. Po druhýkrát navštevuje aj Slovensko. V rámci svojho turné vystúpil 27. mája 2010 v bratislavskej Sibamac Aréne, avšak koncert 16. novembra 2010 v košickej Steel Aréne bol z technických príčin najprv presunutý, potom úplne zrušený.

Jean Michel Jarre počas koncertného turné World Tour.

V roku 2011 ďalej koncertuje po Európe. Ukončí ich veľkým koncertom 1.júla 2011, keď v Monaku usporiadal "svadobný koncert" pre monackého kniežaťa Alberta II.. Na čas tak zakončí štvorročné turné.

V roku 2013 sa stáva prezidentom CISAC (Medzinárodná konfederácia spoločností autorov a skladateľov). Odohrá ďalší z koncertov, tentokrát v Tunisku na letnom festivale.

V roku 2015 vydáva prvý z dvoch albumov Electronica 1 - The Time Machine. Ide o projekt, na ktorom pracoval viacero rokov. Cieľom albumu bolo priblížiť elektronickú hudbu od jeho začiatku. "Chcel som vyrozprávať príbeh o elektronickej hudbe vychádzajúci z vlastných skúseností a môjho pohľadu - od okamihu, kedy som začal, až po dnešok. Tak som sa rozhodol spolupracovať s celou radou umelcov, ktorí priamo alebo nepriamo za posledných štyridsať rokov vytvárali elektronickú hudbu a boli spojení so žánrom. Pozval som ľudí, ktorých obdivujem pre ich osobitný príspevok k žánru, ktorí sú pre mňa inšpiráciou, ale aj tých, ktorých zvuk je rozpoznateľný. Na začiatku som nemal tušenie, ako bude projekt vyzerať. Ale je mi cťou, že všetci umelci prijali moje pozvanie."[14] Na albume spolupracoval s mnohými hudobníkmi a spevákmi elektronickej hudby. Medzi inými s Vince Clarkom zo skupiny Erasure, Armin van Buurenom, Mobym, Tangerine Dream, Massive Attack, Laurie Andersonovou, skupinou Air, M83 a mnohými inými. Album, ktorý vyšiel na jeseň, sa vyšplhal na najvyššie miesta v predajnosti v mnohých krajinách Európy.

V roku 2016 vydáva druhú časť projektu Electronica 2 - The Heart Of Noise. Za záhadným názvom albumu sa ukrýva počesť talianskému skladateľovi, maliarovi a futuristovi Luigiovi Russolovi. Ten v roku 1913 vydal otvorený list - manifest "Umenie hluku", kde sa snažil vymedziť hranicu medzi umeleckým zvukom a hlukom. Russolo sa aj považuje za prvého experimentálneho hudobníka. Aj na tomto albume pokračuje spolupráca so známymi skladateľmi, režisérmi a hudobnými skupinami. Jean Michel Jarre spolupracuje s Pet Shop Boys, Hansom Zimmerom, The Orb, Cyndy Lauper a mnohými inými. Zaujímavosťou je spolupráca s Edwardom Snowdenom, americkým informátorom, ktorý dal novinárom informácie o špionáži obyvateľstva spravodajskými službami USA. Spoločne nahrali skladbu "Exit". V tomto roku uskutoční aj množstvo letných festivalov a nové turné "Electronica". V rámci neho uskutoční aj jeho štvrtý koncert na Slovensku - 9. novembra 2016 na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Jean Michel Jarre je synom filmového skladateľa Mauricea Jarra. So svojim otcom mal komplikovaný vzťah. Otec opustil rodinu ešte kým boil Jean Michel mladý a vychovávala ho len mama a starí rodičia. Jean Michel sa uzmieril so svojim otcom až pár rokov pred jeho smrťou. Jarre o tomto období hovorí "Naozaj som nepoznal môjho otca, pretože moji rodičia sa rozviedli, keď som bol ešte veľmi mladý. Ale moja matka mala veľmi dôležitý vplyv na mňa. Bola dôležitá postava vo francúzskom odboji. Myslím, že mi dala zmysel pre toleranciu a zmysel pre lojalitu k svojim presvedčeniam. Keď som bol dieťa, a to aj cez moje dospievanie, mal som protinemecké nálady vo Francúzsku. Moja matka ma naučila rozdeľovať medzi nacistami a Nemcami, ona ma naučila nikdy podceňovať ľudí s nápadom." [15]

Bol trikrát ženatý. Prvou manželkou bola Flore Guillardová (január 1975 - cca 1977), neskôr britská herečka a fotografka Charlotte Ramplingová od 7.10.1978 do roku 1998. Následne francúzska herečka Anne Parillaudová od 12.5.2005 do roku 2010.

Jarre má 3 deti - Emilie, ktorá je módna dizajnérka (dcéru z manželstva s Flore Guillardovou), nevlastného syna Barnaby Southcombea a vlastného Davida, ktorý je známy kúzelník (z manželstva s Charlotte Ramplingovou).

Jean Michel má dvoch nemanželských súrodencov z otcovej strany. Brat Kevin Jarre, ktorý bol americký filmový producent a režisér. Písal scenáre aj pre film Múmia či Rambo 2. Zomrel v roku 2011 na infarkt. Sestra Stéfanie je americká dekoratérka a produkčná dizajnérka.

Jean Michel má viacero koníčkov. Má veľkú zbierku analógových syntetizátorov, jukeboxov, automobilových veteránov, tenisiek značky Rebook, obrazov, hudobných nástrojov z celého sveta.[16] V jeho súkromnom nahrávacom štúdiu nájdete o. i. aj pravú slovenskú fujaru.[17] Je to dar od jeho fanúšikov zo Slovenska, ktorí mu ju odovzdali počas koncertu v dánskom meste Aalborg. Jeho súkromná zbierka suvenírov sa po koncertoch na Slovensku rozrástla aj o slovenskú pastiersku píšťalu či pravú zbojnícku valašku. Pri potulkách na Slovensku aj pochválil bratislavskú francúzsku palacinkáreň. Robia v nej vraj najlepšie palacinky, aké kedy jedol. Samozrejme, mimo Francúzska[18]...

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Jean Michel Jarre na konferencií vo Varšave v roku 2015.
  • 1976 - Cena Akadémie Charlesa Crosa za album „Oxygene“.
  • 1976 - Grand Prix du Disque za album „Oxygene“.
  • 1976 - Osobnosť roka ocenená časopisom People v USA].
  • 1979 - Zápis do Guinnessovej knihy rekordov za koncert v La Concorde.
  • 1981 - Čestný člen Pekingského hudobného konzervatória.
  • 1985 - Cena za Najlepší inštrumentálny album roka v USA (Zoolook).
  • 1985 - Cena Akadémie Charlesa Crosa za album „Zoolook“.
  • 1985 - Cena Victories de la Musique vo Francúzsku.
  • 1987 - Cena Victories de la Musique za album „Rendez-vous Houston“.
  • 1987 - Nový zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert na svete (Rendez-Vous Houston).
  • 1987 - Európska hudobná osobnosť roka od časopisu People.
  • 1990 - Nový zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert na svete (Paris La Defense: A City in Concert).
  • 1993 - Vymenovanie za Veľvyslanca dobrej vôle pri UNESCO.
  • 1994 - Cena Victories de La Musique za koncertné turné Europe in Concert.
  • 1994 - Udelenie Radu Čestnej légie od francúzskej vlády.
  • 1997 - Nový zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert na svete (Koncert v Moskve).
  • 1998 - Cena od IFPI - Platinum Europe Award.
  • 2005 - HCA Veľvyslanec Festivalu Hansa Christiana Andersena.
  • 2006 - Ocenenie Poľskej televíznej akadémie Super Wiktor za koncert v Gdansku.
  • 2006 - Ocenenie mesta Gdansk Muž roka 2005.
  • 2007 - Špeciálna cena Eska Music.
  • 2008 - Ocenenie Doktor Honoris Causa získaný od moskovskej Mendelevovej Univerzity.
  • 2010 - Ocenenie britského hudobného časopisu MOJO za celoživotné dielo MOJO Honours list 2010.
  • 2011 - Ocenenie vlády Francúzskej republiky štátnym vyznamenaním Rádu čestnej légie
  • 2012 - Ocenenie španielskej Univerzity v Alcalá de Henares
  • 2013 - Získanie nemeckej ceny Steiger Award
  • 2014 - Ziskanie ceny Q od britského časopisu za "Inováciu v hudbe"


Koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam najväčších koncertov[upraviť | upraviť zdroj]

Jean-Michel Jarre počas koncertu v talianskom Miláne v roku 2008.
Dátum Počet divákov Miesto Udalosť Poznámky
14 júl 1979 1.000.000 France Paríž, Place de la Concorde Oslavy francúzskej revolúcie Prvý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
5 apríl 1986 1.500.000 United States Houston Oslavy 150 založenia štátu Texas a 25 výročie NASA Druhý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
5 október 1986 800.000 France Lyon Návšteva pápeža Jána Pavla II. v meste Lyon
8 a 9 október 1988 200.000 Great Britain Londýn Veľký koncert nazvaný "Destination Docklands" oslavujúci Londýn Pôvodne plánovaný jeden koncert pre milión divákov
14 júl 1990 2.500.000 France Paríž, La_Défense Oslavy 200. výročia francúzskej revolúcie Tretí zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
14 júl 1995 1.250.000 France Paríž, Eiffelova veža Oslava 50. rokov UNESCO a "Roku Tolerancie"
6 september 1997 3.500.000 Russia Moskva, Lomonosova univerzita Koncert pri príležitosti 850 založenia mesta Moskva Štvrtý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
14 júl 1998 600.000 France Paríž, Eiffelova veža Oslavy francúzskej revolúcie "Electronic Night", koncert J. M. Jarra a jeho hostí - svetových DJov
31 december 1999 120.000 Egypt Gíza Oslavy nového milénia Koncert sa uskutočnil priamo pod pyramídami
26 august 2005 170.000 Poland Gdansk Oslavy 25. výročia vzniku hnutia Solidarita

Vlastné koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

Iné predstavenia[upraviť | upraviť zdroj]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Single[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1971 - La Cage/Erosmachine (7" singel)

Albumy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1972 - Deserted Palace
  • 1976 - Oxygene (celosvetovo vydané až v roku 1977)
  • 1978 - Equinoxe
  • 1981 - Magnetic Fields (Les Chants Magnétiques)
  • 1984 - Zoolook
  • 1986 - Rendez-Vous
  • 1988 - Revolutions
  • 1990 - Waiting for Cousteau (En Attendant Cousteau)
  • 1993 - Chronologie
  • 1997 - Oxygene 7-13
  • 2000 - Metamorphoses
  • 2002 - Sessions 2000
  • 2003 - Geometry of Love
  • 2004 - AERO (CD + DVD, obsahuje staršie skladby, prepracované a nahrané v 5.1 zvuku)
  • 2007 - TEO & TEA (CD + DVD, podobne ako v prípade albumu Aero obsahuje 5.1 verzie všetkých audiotrackov, pričom ku každému však existuje špeciálny obrazový vizuál, Bonus: Téo & Téa videoklip v high-definition rozlíšení)
  • 2007 - Oxygene: New Master Recording (album vydaný k 30 výročiu nahratia "Oxygene", doplnený o nové skladby)
  • 2015 - Electronica 1 - The Time Machine
  • 2016 - Electronica 2 - The Heart Of Noise

Limitované edície štúdiových albumov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1983 - Music for Supermarkets (Musique pour Supermarchés) (oficialne vydaná len jedna kópia, ktorá sa vydražila na aukcií)
  • 2001 - Interior Music (limitovaná edícia pre Bang & Olufsen, 1000 vydaných kópií)
  • 2006 - Sublime Mix (limitovaná edícia pre Jaguar France)

Remixové albumy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1995 - Jarremix (10 resp. 11 skladbový album s remixami skladieb)
  • 1998 - Odyssey Through O2 (remixový album skladieb Oxygene 7-13 obsahujúci aj počítačový program na grafické prezeranie skladieb)

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1983 - Musik aus Zeit und Raum
  • 1983 - The Essential Jean Michel Jarre
  • 1985 - The Essential 1976-1986
  • 1989 - The Laser Years (Les Années Laser) (9 CD box obsahujúci Cities In Concert Houston-Lyon)
  • 1991 - Images – The Best of Jean Michel Jarre (v roku 1997 re-edícia doplnená o 2 skladby)
  • 1992 - L'intégrale (10 CD box)
  • 1998 - The Complete Oxygene (2 CD box obsahujúci Oxygene a Oxygene 7-13 spolu s bonusovou skladbou)
  • 2004 - The Essential
  • 2006 - The Symphonic Jean Michel Jarre (DVD + CD, špeciálne upravené klasické skladby Jarra v podaní symfonického orchestra)
  • 2007 - The Complete Oxygene (obsahuje 3CD - Oxygene, Oxygene 7-13, remixové CD)
  • 2011 - Essentials & Rarities (obsahuje elektronicky a na CD vydaný jeho prvý singel, ako aj skladby, ktoré vznikli pred albumom Oxygene)
  • 2015 - Essential Recollection

Koncertné albumy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1982 - The Concerts in China (Les Concerts En Chine)
  • 1987 - In Concert Houston-Lyon (zremástrované CD z roku 1997 bolo doplnené o 2 skladby a premenované na Cities In Concert Houston-Lyon)
  • 1989 - Live (zremástrované CD z roku 1997 sa premenovalo na Destination Docklands)
  • 1994 - Hong Kong
  • 2005 - Koncert w stocni (ako samostatné CD vyšlo len pre stredoeurópsky trh)
  • 2006 - Live Printemps de Bourges 2002 (záznam z vystúpenia vo francúzskom meste Bourges, vydané len na iTunes)

Videozáznamy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1980 - Place De La Concorde (VHS, záznam koncertu z roku 1979)
  • 1989 - The China Concerts (VHS, záznam koncertu z roku 1981)
  • 1989 - Rendez-vous Houston : A City in Concert (VHS, záznam koncertu z roku 1986)
  • 1989 - Rendez-vous Lyon (VHS, záznam koncertu z roku 1986)
  • 1989 - Destination Docklands (VHS, záznam koncertu z roku 1989)
  • 1991 - Paris La Defense (VHS, záznam koncertu z roku 1990)
  • 1991 - Images : The Very Best Of (VHS, videoklipy)
  • 1993 - Europe in Concert (VHS, záznam koncertu v Barcelone z roku 1993)
  • 1995 - Concert Pour La Tolerance (Laser Disc)
  • 1998 - Oxygen in Moscow (VHS, DVD pre americký región vyšlo v roku 2000, pre európsky v roku 2007)
  • 1999 - Paris Live "Rendez-vous 98 Electronic Night" (VHS + CD záznam koncertu z roku 1998, japonské vydanie)
  • 2004 - Live in Beijing (DVD, prvé hudobné DVD v THX kvalite)
  • 2005 - Jarre in China (DVD + CD, znovuvydanie predchádzajúceho DVD s plným koncertom a extra videami)
  • 2005 - Solidarnosc Live (DVD + CD)
  • 2007 - Oxygene 3D (CD + DVD, špeciálny set obsahujúci 3D okuliare na prezretie záznamu koncertu v belgickom Linte na DVD)

Soundtracky[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1973 - Les Granges Brûlées
  • 1991 - Palawan: Le dernier refuge (dokumentárny film)
  • 2001 - Qui Veut Devenir Une Star

Filmy s hudbou J. M. Jarra[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1981 - Gallipoli (skladby z albumu Oxygene)
  • 1986 - 9 1/2 Weeks (skladba z albumu Les Concerts en Chine)
  • 2006 - Strajk: die Heldin von Danzig (použitá skladba z albumu Geometry of Love)

Videoklipy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1976 : Oxygene 4 (Oxygene)
  • 1978 : Equinoxe 4 (Equinoxe)
  • 1979 : Equinoxe 5 (Equinoxe)
  • 1981 : Magnetic Fields 2 (Magnetic Fields)
  • 1982 : Orient Express (The Concerts in China - koncertné video)
  • 1982 : Souvenir Of China (album The Concerts in China - koncertné video)
  • 1984 : Zoolook (Zoolook)
  • 1985 : Zoolookologie (Zoolook)
  • 1986 : Rendez-Vous 4 (Rendez-Vous)
  • 1988 : Revolutions (Revolutions - koncertné video)
  • 1988 : London Kid s Hankom Marvinom (Revolutions - koncertné video)
  • 1989 : Oxygene 4 (Jarre Live - video s tučniakmi)
  • 1990 : Calypso 1 (Waiting for Cousteau - 2 verzie (animované a koncertné video))
  • 1993 : Chronologie 2 (Chronologie - koncertné video)
  • 1993 : Chronologie 4 (Chronologie - 2 verzie (animované a hrané video))
  • 1993 : Chronologie 8 (Chronologie)
  • 1997 : Oxygene 8 (Oxygene 7-13 - 2 verzie (animované a hrané video))
  • 1997 : Oxygene 10 - Sash! Remix (Oxygene 7-13)
  • 1997 : Oxygene 12 (Oxygene 7-13 - video hrané iba na koncertoch)
  • 1998 : Rendez-Vous '98 s Apollo 440 (singel)
  • 1998 : Together Now s Tecuja Komurom (singel)
  • 2000 : C'est La Vie s Natashou Atlas (Metamorphoses)
  • 2000 : Tout Est Bleu (Metamorphoses)
  • 2007 : Téo & Téa (Téo & Téa)
  • 2007 : Oxygene 4 (The Complete Oxygene - animovaná verzia s tučniakmi)
  • 2015 : Glory s M83 (Electronica 1 - The Time Machine)
  • 2015 : If...! s Little Boots (Electronica 1 - The Time Machine)
  • 2016 : Exit s Edwardom Snowdenom (Electronica 2 - The Heart Of Noise)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Elektronický mág Jarre v Bratislave predstavil album Oxygene [online]. unesco.org, 29. november 2008, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  2. UNESCO Celebrity Advocates [online]. unesco.org, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  3. https://rich1698.wordpress.com/2015/08/24/jean-michel-jarre-2/
  4. http://daily.redbullmusicacademy.com/2016/01/jean-michel-jarre-live-feature
  5. http://www.dailymail.co.uk/home/moslive/article-507681/The-keys-success-Jean-Michel-Jarre.html
  6. http://jarre-fan.hautetfort.com/tag/la+concorde
  7. https://www.youtube.com/watch?v=hOFjoEQPJ_M
  8. http://www.nytimes.com/1981/10/22/arts/china-is-exposed-to-laser-rock.html?scp=13&sq=jean%20michel%20jarre&st=cse
  9. https://web.archive.org/web/20101006004810/http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/art/features/jean-michel-jarre-toujours-jarre-782870.html
  10. https://news.google.com/newspapers?id=e1MNAAAAIBAJ&sjid=RW4DAAAAIBAJ&pg=5559,6042453&dq=jarre+rendez-vous+houston
  11. https://wansteadmeteo.wordpress.com/2013/10/04/25-years-ago-jean-michel-jarres-destination-docklands/
  12. https://www.theguardian.com/music/2004/sep/17/4
  13. http://kultura.sme.sk/c/4201310/jarre-nam-konecne-splatil-kyslikovy-dlh.html
  14. http://muzyka.dziennik.pl/zapowiedzi/artykuly/495194,jean-michel-jarre-wydaje-e-project-zaprosil-znakomitych-gosci.html
  15. http://www.imdb.com/name/nm0418882/bio
  16. http://damien.cohas.free.fr/Jean_Michel_Jarre/biographie/biographie.html
  17. http://kosice.korzar.sme.sk/c/5342704/jean-michel-jarre-predvedie-svoje-umenie-28-maja.html
  18. http://aerojarre.blogspot.sk/search?updated-min=2008-01-01T00:00:00-08:00&updated-max=2009-01-01T00:00:00-08:00&max-results=50

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]