Jean-Michel Jarre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jean-Michel Jarre
Jean Michel Jarre B10-2016.jpg
Základné informácie
Narodenie 24. august 1948 (68 rokov)
Lyon, Francúzsko
Pôsobenie skladateľ, hudobník, producent
Žáner elektronická hudba, inštrumentálna hudba, new age, ambientná hudba, elektronický rock
Hrá na nástroje syntetizátor, klavír, organ, laserová harfa, akordeón, gitara, basová gitara
Roky pôsob. 1969 – súčasnosť
Vydavateľstvá Disques Dreyfus, Polydor/PolyGram, Epic/SME, Warner Bros. Records, EMI, Sony Music
Webstránka jeanmicheljarre.com

Jean-Michel André Jarre [žán mišel žar] (* 24. august 1948, Lyon, Francúzsko) je francúzsky hudobník a skladateľ. Je považovaný za jedného z priekopníkov elektronickej hudby a tiež inovátora pre jeho veľkolepé koncerty na voľnom priestranstve, obsahujúce laserovú show a ohňostroje, miešanie hudby s architektúrou a prostredím.

Je držiteľom Guinnessovho rekordu za usporiadanie najväčšieho koncertu (Moskva, 1997), v rokoch 2008, 2010 a 2016 koncertoval aj v Bratislave a Košiciach. Predal vyše 80 miliónov albumov a singlov.[1]

Jarre je veľvyslancom dobrej vôle (angl. Goodwill Ambassadors) pri UNESCO ako celebrita poukazujúca pozornosť na túto organizáciu.[2] Na počesť Jeana-Michela a jeho otca Mauricea Jarra bol pomenovaný Asteroid 4422 Jarre.

Hudobná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

1948–1975[upraviť | upraviť zdroj]

Záujem o hudbu v Jeanovi Michelovi vytvoril jeho starý otec z matkinej strany. Do svojich ôsmych rokov trávil u starých rodičov každý rok 6 mesiacov. Jeho starý otec hrával na hoboji, bol inžinier a vynálezca. On vymyslel aj prvý hudobný mixážny pult pre Radio Lyon. Starý otec daroval Jeanovi Michelovi aj jeho prvý gramofón. Jarre bol schopný sledovať so starým otcom pouličných umelcov pri práci, čo malo veľký vplyv na jeho neskoršiu prácu (Jarre využíva starý flašinet pri svojich koncertoch či dokonca zložil skladbu, ktorého hlavným nástrojom je práve tento pouličný hudobný nástroj). Starý otec ho aj motivoval k študovaniu hrania na klavír.[3] Všeobecný záujem o hudobné nástroje vyvolali jeho návštevy blších trhov na Saint-Quen, kde mala jeho mama obchod so starožitnosťami. Častokrát tu sprevádzal svoju mamu do parížskeho jazzového klubu "Le Chat Qui Pêche", kde sa zoznámil s saxofonistami Archie Sheppom a John Coltraneom, a trumpetistami Don Cherrym a Chet Bakerom. Tí mu vysvetlili, že hudba môže byť opisná aj bez textu. Vplyv na neho malo aj klasické maliarské umenie, hlavne diela francúzskeho maliara Pierra Soulagesa. Pochopil, že aj v hudbe môžu byť viacerými textúrami a hudobný skladateľ môže pôsobiť ako maliar s frekvenciami a zvukmi. V roku 1965 založil skupinu nazvanú Mystere IV. Koncom 60. rokoch začal experimentovať s kazetovými slučkami, rádiami o ďalšími elektronickými zariadeniami, až kým sa v roku 1968 stal členom Groupe de Recherches Musicales pod vedením Pierra Schaeffera, „otca“ Musique concrète, kde sa zoznámil so syntetizátormi. V tomto roku vydal aj svoj prvý hudobný singel La Cage - Erosmachine. Bol aj prvým skladateľom, ktorý zložil baletnú elektronickú kompozíciu Aor[4] (hebrejsky "svetlo") pre Štátnu operu v Paríži v roku 1971. V nasledujúcom roku 1972 vydá svoj prvý album Deserted Palace. V tom istom roku spraví hudbu k filmu Les Granges brulées (Spálené stodoly) s Alainom Delonom v hlavnej roli. Vytvára hudbu pre televíznu reklamu, znelky či divadlo. V nasledujúcich rokoch spolupracuje s viacerými francúzskymi umelcami a spevákmi. Zloží hudbu pre Patricka Juveta, Christopha, Francoise Hardyho a Gérarda Lenormana.

1975–1979[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 70. rokov podpísal nahrávaciu zmluvu so spoločnosťou Polydor. Jeho prvý album, Oxygene, bol vydaný v roku 1976. Ide o prvý album na svete, ktorý bol nahratý v domácom štúdiu Jarra a nie v hudobnom nahrávacom štúdiu. Žiadne z vtedajších nahrávacích štúdií nedôverovalo tomuto albumu. Jean Michel Jarre o tom hovorí:

Oxygene bol odmietaný všetkými hudobnými spoločnosťami. Bolo to ako UFO - robil sa v čase, keď bolo v trende disko a punk éra. Nahrávacie spoločnosti sa pýtali "Čo je to za skladby bez speváka a so zvláštnym názvom? A ešte k tomu ide o francúzske dielo!" Ešte aj moja mama sa ma pýtala, "Prečo dávaš skladbám názov plynu?". A vidíte, dnes je Oxygene majstrovským dielom.
– Jean Michel Jarre [5]

Na rozdiel od jeho hudobnej konkurencie, ako napríklad tvrdý a futuristický zvuk Kraftwerku (ktorého skladbe Mitternacht z roku 1974 sa Oxygene miestami výrazne podobá), alebo viac „kozmický“ a temný Tangerine Dream, mal Oxygene bohatý, priestorový a silne melodický zvuk. Bol komerčne úspešný na celom svete. Skladba Oxygene (Part IV) bola vydaná ako singel a stala sa najznámejšou elektronickou skladbou vôbec. Len z albumu Oxygene sa predalo vyše 15 miliónov albumov.

V roku 1978 bol vydaný jeho druhý album Equinoxe. Jarre vyvinul svoj zvuk, pridal viac dynamiky a rytmických elementov, hlavne skvelým použitím sekvencovania basových liniek. Väčšina z toho bola dosiahnutá pomocou vlastného vybavenia, ktoré navrhol jeho spolupracovník Michel Geiss. Po vydaní albumu nasledoval koncert na Place de la Concorde v Paríži v roku 1979. Tento koncert navštívilo milión ľudí, čo bol Jarreho prvý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší dav ľudí na koncerte na voľnom priestransve. Koncert sa konal v 14. júla ako súčasť osláv. Samotný Jarre bol prekvapený z tak veľkej návštevy napriek tomu, že na tomto koncerte nepoužil žiadnu z laserových show, ale len hudbu, svetlá a ohňostroje.[6] Tak, ako to bolo zvykom so západnou hudbou, podarilo sa hudobným redaktorom v bývalom režime presadiť "západnú" hudbu v podobe zvučiek a jinglov. V prípade Jeana Michela Jarra sa nám v 80.tych rokoch každý večer pripomínala skladba Equinoxe 5 v podobe zvučky počasia (v podaní britskej skupiny The Shadows ). [7]

1980–1989[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom roka 1981 vydáva svoj tretí štúdiový album Magnetic Fields. Album obsahuje 5 skladieb. Tak ako v prípade predchádzajúcich albumov, aj tu sú názvy skladieb označené len číslovkami. V októbri 1981 sa stal Jarre prvým západným umelcom, ktorému bolo dovolené uskutočniť koncert v Číne. Za úspechom stojí, že britská ambasáda darovala pekinskému rádiu v roku 1981 albumy Oxygene a Equinoxe. V rádiách sa tak po prvýkrát hrala západná hudba. Keďže šlo o inštrumentálnu hudbu, nebola ani v rozpore s komunistickou ideológiou. Následne čínska vláda pozvala Jeana Michela Jarra, aby zahral koncerty. Šlo o sériu koncertov v mestách Peking (dva koncerty) a Šanghaj (tri koncerty). Kým koncerty v Pekingu boli určené hlavne úradníkom, na koncerty v Šanghaji prišla aj verejnosť. Samozrejme, koncerty sa nezaobišli bez problémov. Prvým bolo, že organizátiori museli vypnúť elektrinu v štvrti, kde sa konal koncert. Spotrebovala ju aparatúra na koncerte. Druhým fakt, že polovica publika v Šanghaji opustila halu pred 22.00 hod., aby mohli stihnúť posledné linky mestskej dopravy[8]. Tieto koncerty boli aj prvé, kde použil svoju legendárnu laserovú harfu. Na koncerte mimo svojej tvorby prerobil aj tradičnú čínsku skladbu "Fishing Junks at Sunset". Tým, že jeden z koncertov bol vysielaný aj čínskym štátnym rozhlasom, šlo o jeden z prvých najsledovanejších koncertov v novodobej histórií. Hovorí sa až o 500 miliónovej počúvanosti. Z koncertov vychádza jeho prvý koncertný album Concerts in China, na ktorom sú aj skladby z predchádzajúcich albumov, ale aj niekoľko nových skladieb. Jedna z tých nových - "Arpegiator" - sa objavila aj v americkom kultovom filme 9 1/2 týždňa s Kim Basinger v hlavnej roli.

V roku 1983 vytvoril album Musique pour supermarchés (Hudba pre supermarkety), z ktorého bol vyrobený iba jediný kus. Tento album bol vyjadrením Jarrovho znechutenia a ľahostajnosti k hudobnému priemyslu[9]. Jarre zničil všetky štúdiové nahrávky a album dal do aukcie v hoteli Drouot. Album bol vydražený za 69 tisíc frankov, čím sa stal najdrahšou nahrávkou na svete. Krátko po aukcii bol album jedenkrát odvysielaný na Rádiu Luxembourg.

V roku 1984 vydáva album Zoolook. Je plný samplerov a využíva v ňom aj niektoré zo skladieb, ktoré vyšli na zničenom albume Musique pour supermarchés (šlo o skladby "Diva", "Blah Blah Café" a "Ethnicolor II". Ide o prvý album, kde je počuť aj ľudský hlas, nie však spev. V skladbe "Diva" je počuť recitál od Laurie Andersonovej. Jarre mal aj úspech so skladbou "Zoolookologie", ktorá sa prebojovala aj do tanečných hitparád.

Koncert v americkom meste Houston 5. apríla 1986.

V roku 1985 dostal Jean Michel ponuku usporiadať koncert v americkom Houstone pri 150. výročí vyhlásenia nezávislosti Texasu od Houstonskej štátnej opery. Zároveň šlo aj o oslavu 25. výročia Johnsonovho vesmírneho centra NASA. Jean Michel pozvanie prijal a k veľkolepému koncertu pripravil ďalší štúdiový album Rendez-vous. Album nahral v rekordne krátkom čase a bol do značnej miery inšpirovaný práve nadchádzajúcim veľkolepým koncertom. Vyšiel v roku 1986. Aj na tomto albume použil časť skladby z Musique pour supermarchés" v skladbe "Rendez-vous 3". Nadchádzajúci koncert v Houstone bol plný veľkolepých príprav. Jednou z nich bolo, že mal hrať duet s astronautom a jazzmanom Ronaldom McNairom, Ten žiaľ zomrel počas nehody raketoplánu Challanger. Práve táto tragédia ohrozila tento koncert. Ten sa však uskutočnil a bol aj poctou pre posádku Challengeru. Na koncerte sa premietali laserové projekcie na mrakodrapoch, doprava v meste bola kompletne odklonená a Jarre prepisoval vlastný rekord v návštevnosti[10]. Na koncert prišlo 1,5 milióna divákov. Šlo o zatiaľ posledný koncert Jarra na americkom kontinente. Hneď na to uskutočnil ďalší zo série veľkolepých koncertov, teraz v rodnom Lyone počas návštevy Jána Pavla II. Koncert sa odohrával pri brehu rieky Rhôna. Na koncert prišlo 800 tisíc návštevníkov vrátane pútnikov. Pápež požehnal koncertu a sledoval ho z katedrály nad mestom. Z oboch koncertov vyšiel druhý koncertný album Cities in Concert, ktorý spája v sebe hudobný záznam z oboch miest.

V roku 1988 vydáva ďalší zo série albumov. Teraz s názvom Revolutions. Do značnej miery názov albumu korešponduje s jeho ďalším projektom - veľkým koncertom v Londýne. Preto na albume nájdeme symfonickú skladbu "Industrial Revolution" ako poctu britskej industriálnej revolúcií z konca 19. storočia, či spoločnú skladbu "London Kid" s frontmanom kapely The Shadows - Hankom Marvinom. Na albume sú však aj skladby, ktoré akoby predznamenali nové zmeny v Európe - "Revolutions" či "The Emigrant". Ako miesto koncertu vybral Jarre londýnsku časť Dockland. Aj kvôli atmosfére stavieb a aj kvôli príležitosti, že v tom čase sa menili na novú mestskú časť. Pôvodne mal byť koncert pre milión divákov, avšak radnica nedovolila tak veľký koncert a z jedného boli dva menšie. Prípravy na koncert boli veľkolepé. Pódium bolo na rieke, jednu z budov pretreli špeciálne na bielo, aby na nej mohla byť projektcia. Na koncert bol prizvaný aj Hank Marvin, po ktorého poslal osobné lietadlo sám Jarre až do Austrálie. Problémy sa však nevyhli ani koncertom, pretože ich sprevádzala prietrž mračien. Z týchto koncertov je aj známy výrok Jarra "Žaby majú radi dážď". Ide o dvojzmyselnosť na škaredé počasie a na označenie Francúzov ako "žaby"[11]. Aj z tohto koncertu vyšiel koncertný album Live resp. Destination Docklands.

1990–1999[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1990 Jarre vydal ďalší z albumov Waiting for Cousteau. Inšpiráciou mu bol známy francúzsky moreplavec a oceánológ Jacques-Yves Cousteau. Na albume sa nachádzajú 4 skladby, pričom prvá z nich s totožným názvom, ako celý album, je plne vytvorená počítačom. Ide o náhodne generované tóny v trvaní skoro 45 min.. V tomto roku prepisoval po tretíkrát svoj rekord v návšteve koncertu v Guinnessovej knihe rekordov a to vďaka koncertu v La Defense v Paríži, ktorý sledovalo vyše 2,5 milióna ľudí. Tento koncert venoval aj demokratickým zmenám vo východnom bloku.

Jean-Michel Jarre v roku 2016 na Filmovom festivale v Cannes

V roku 1991 pripravoval ďalší zo série veľkolepých koncertov, tentokrát v mexickom Teotihuacáne, pod mayskými pyramídami počas zatmenia slnka. Koncert sa ale neuskutočnil, lebo loď s hudobným príslušenstvom sa potopila.

V roku 1993 vydáva album Chronologie. Ide o ucelenú kompozíciu viacerých hudobných žánrov. Od symfónie, balady, po music až po hip-hop. Nový album má spojenie so švajčiarskou značkou hodiniek Swatch, pre ktorú spravil najprv melódiu budíka v náramkových hodinkách. Následne ho spoločnosť požiadala o špeciálnu show vo švajčiarskom meste Zermatt, kde zhudobnil túto skladbu (vznikla z nej skladba "Chronologie 4") a na predstavení odzneli aj niektoré jeho staršie skladby. Koncert v Švajčiarsku bol ale špeciálny. Odzneli na ňom skladby Jeana Michela, bola svetelná a laserová show. Ale bez neho. Nový album neskôr predstavil na svojom prvom európskom turné "Europe in Concert", na už samozrejme aj on vystupoval.

V roku 1994 prekročil hranice Európy a túto show usporiadal aj v Hongkongu, z ktorého sa spravil aj koncertný album Hong Kong.

V roku 1995 pokračuje v tradícií veľkolepých koncertov a pod Eiffelovou vežou usporiada Koncert pre toleranciu, opäť 14. júla. Koncert tak oslavoval dve výročia - Deň dobytia Bastily a 50. výročie UNESCO. Na koncert príde 1,25 milióna divákov. Zaujímavosťou je, že záznam z koncertu vyšiel len na formáte Laser disku, predchodcovi DVD. Jarre má pozitívny vzťah k remixovaniu vlastných skladieb a vydáva aj špeciálny album Jarremix, ktorý obsahuje remixy nových aj starších skladieb od rôznych DJ-ov.

V roku 1997 sa vracia k analógovým syntetizátorom a prináša pokračovanie albumu Oxygene s jednoduchým názvom Oxygene 7-13. Hudobné motívy použité na albume sa vracajú k skladbám z polovice 70.tych rokov. Aj tento album sprevádza halové turné "Oxygene tour". Počas neho spraví aj koncert v Moskve 6. septembra pri príležitosti osláv 850. rokov od založenia mesta. Koncert, ktorý bol pod Štátnou (Lomonosovou) univerzitou, videlo 3,5 milióna ľudí a prekonal svoj vlastný rekord v počte divákov. Koncert sa konal len týždeň od smrti britskej princeznej Diany. Jej venoval aj minútu ticha a skladbu "Souvenier from China", kde hral sólo. Počas koncertu sa aj naživo spojil s kozmonautmi na vesmírnej stanici Mir. Tí pozdravili divákov koncertu.

V roku 1998 sa opäť vrátil na 14. júla pod Eiffelovú vežu, tentokrát na oslavy spojené s Majstrovstvami sveta vo futbale. Koncert sa v mnohom odlišoval od všetkého, ako bola jeho tvorba. Na pódium si totiž pozval rôznych DJ'ov a tí spolu s ním mixovali jeho skladby, hlavne z albumu Oxygene 7-13. Mnohé zo skladieb, ktoré odzneli na oslavách, sa vyskytli aj na albume Odyssey Through O2. Na albume znejú remixy aj takých skupín, ako je Apollo_440 alebo Tecuja Komuro.

Na posledný deň v roku 1999, vytvoril výnimočnú hudobnú a svetelnú show v Egyptskej púšti, blízko Gizy. Koncert, nazvaný The 12 Dreams of the Sun (12 snov slnka), oslavoval nové milénium a 5 000 rokov od počiatku civilizácie v Egypte. Pôvodný zámer bol, že sa obrazy budú premietať na pyramídy v Gize, avšak egyptské úrady zakázali túto projekciu. Napriek tomu sa show zúčastnilo vyše tisíc miestnych hudobníkov a umelcov, ktorí doprevádzali hudbu Jarra. Na koncerte tiež zazneli skladby z jeho pripravovaného albumu Metamorphoses, ktorý bol vydaný 28. januára 2000 a je výnimočný tým, že na ňom Jarre ako na svojom prvom albume použil spev. Album je špecifický aj tým, že v ňom znejú zvuky mobilného telefónu, dial-up volania na internet a iných technických zvukov. Ide však o melodickú kompozíciu.

2000–2009[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2000 Jarre v spolupráci s Arthurom C. Clarkom a Tetsuya Komurom uskutočnil v Okinawe koncert na oslavu ozajstného začiatku nového milénia. Koncert bol nazvaný 2001 Rendez-vous in Space.

Jean Michel Jarre hrá na laserovej harfe na koncerte v Helsinkách v roku 2009.

V roku 2002 usporiadal v dánskom meste Aalborg koncert "Aero", ktorý sa niesol v oslave environmentálnej energie. Na koncert plný dažďa prišlo viac ako 50 tisíc návštevníkov. Koncert sa uskutočnil na poli pod veternými mlynmi. Hosťom koncertu bola hudobná dvojica Safri Duo. Rovnako, vydal svoj synth-jazzový album Sessions 2000.

V roku 2003 vydal z iniciatívy parížskeho hudobného klubu V.I.P. album Geometry of Love, ktorý obsahuje melancholické skladby. Zvláštnosťou albumu je titulná fotografia. Na žltom pozadí sa zobrazuje rozostretý nahý klin francúzskej herečky Anne Parillaud. [12]

V roku 2004 sa rozišiel definitívne s vydavateľom Francisom Dreyfusom a v svojom vydavateľstve vydal prerobený výber svojich predchádzajúcich skladieb s názvom Aero. Album obsahuje aj tri úplne nové skladby. Zaujímavosťou albumu je, že obsahuje klasické CD a aj DVD s totožným hudobným obsahom. Na DVD je však aj obrazová stopa a to pohľad na oči francúzskej herečky Anne Parillaud ako počúva uvedený album. [13] Na Slovensku sa predalo viac než 2 000 kusov, za čo dostal platinovú platňu. V septembri usporiadal v rámci otvorenia roku francúzskej kultúry v Číne veľkolepý koncert v "Zakázanom meste" v Pekingu.

V roku 2005 usporiadal na počesť osláv poľskej Solidarity v gdanských lodeniciach koncert pre 170 tisíc návštevníkov (pričom samotnej koncertnej skúšky, ktorá sa konala deň pred koncertom pre zamestnancov lodeníc, sa zúčastnilo vyše 60 tisíc divákov). Aj tento koncert sprevádzali veľké úpravy. Na bielo sa premalovali dve opravárenské haly, v ktorých pracovali robotníci aj počas show. Na pódium prišiel aj bývalý líder hnutia Lech Walesa. Z koncertu vyšlo DVD aj CD.

V roku 2006 usporiadal v Maroku, v saharskej púšti neďaleko mesta Merzouga koncert Voda pre život.

V roku 2007 vydal po 7 rokoch štúdiový album Téo & Téa. Tanečný album však nenaplnil očakávania vydavateľov a Jarre odišiel od vydavateľstva Warner Music do EMI. Koncom roka vydal album Oxygene 3D. Išlo o živý záznam jeho špeciálneho predstavenia v Belgicku, ktoré usporiadal po 30 rokoch od uvedenia albumu Oxygene vo svete. Obraz bol robený vo formáte 3D.

V roku 2008 uskutočnil hudobné turné po Európe, ktoré bolo venované 30. výročiu vydania albumu. V rámci jeho druhej časti usporiadal aj dva koncerty na Slovensku. V bratislavskej Športovej hale Pasienky a v košickej Steel Aréne. Koncert venoval aj divákom z bývalého Česko-Slovenska[14], pretože najpriaznivejšie ohlasy na album Oxygene zo zahraničia získal práve odtiaľ.

V roku 2009 odohral koncerty v rámci svetového halového turné World Arena Tour 2009/2010. Napriek plánom navštíviť viacero kontinentov ich odohral len v Európe. Na koncertoch odohral najlepšie skladby zo svojej histórie.

2010–súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jean Michel Jarre počas koncertného turné World Tour.

V roku 2010 pokračoval s druhou časťou turné. Koncepcia koncertov sa však oproti roku 2009 mierne zmenila. Koncertný program dopĺňala 3D projekcia, výber skladieb bol upravený a názov turné sa jemne upravil na World Tour 2010. Jean Michel v tomto roku koncertoval prevažne v Európe, avšak navštívil aj Turecko a Libanon. Po druhýkrát navštevuje aj Slovensko. V rámci svojho turné vystúpil 27. mája 2010 v bratislavskej Sibamac Aréne, avšak koncert 16. novembra 2010 v košickej Steel Aréne bol z technických príčin najprv presunutý, potom úplne zrušený.

V roku 2011 ďalej koncertuje po Európe. Ukončí ich veľkým koncertom 1.júla 2011, keď v Monaku usporiadal "svadobný koncert" pre monackého kniežaťa Alberta II., ktorý je jeho veľkým fanúšikom. Show sa odohrala v prístave. Na čas tak zakončí štvorročné turné.

V roku 2013 sa stáva prezidentom CISAC (Medzinárodná konfederácia spoločností autorov a skladateľov). Odohrá ďalší z koncertov, tentokrát v Tunisku na letnom festivale.

V roku 2015 vydáva prvý z dvoch albumov Electronica 1 - The Time Machine. Ide o projekt, na ktorom pracoval viacero rokov. Cieľom albumu bolo priblížiť elektronickú hudbu od jeho začiatku.

Chcel som vyrozprávať príbeh o elektronickej hudbe vychádzajúci z vlastných skúseností a môjho pohľadu - od okamihu, kedy som začal, až po dnešok. Tak som sa rozhodol spolupracovať s celou radou umelcov, ktorí priamo alebo nepriamo za posledných štyridsať rokov vytvárali elektronickú hudbu a boli spojení so žánrom. Pozval som ľudí, ktorých obdivujem pre ich osobitný príspevok k žánru, ktorí sú pre mňa inšpiráciou, ale aj tých, ktorých zvuk je rozpoznateľný. Na začiatku som nemal tušenie, ako bude projekt vyzerať. Ale je mi cťou, že všetci umelci prijali moje pozvanie.
– Jean Michel Jarre [15]

Na albume spolupracoval s mnohými hudobníkmi a spevákmi elektronickej hudby. Medzi inými s Vince Clarkom zo skupiny Erasure, Armin van Buurenom, Mobym, Tangerine Dream, Massive Attack, Laurie Andersonovou, skupinou Air, M83 a mnohými inými. Album, ktorý vyšiel na jeseň, sa vyšplhal na najvyššie miesta v predajnosti v mnohých krajinách Európy.

V roku 2016 vydáva druhú časť projektu Electronica 2 - The Heart Of Noise. Za záhadným názvom albumu sa ukrýva počesť talianskemu skladateľovi, maliarovi a futuristovi Luigiovi Russolovi. Ten v roku 1913 vydal otvorený list - manifest "Umenie hluku", kde sa snažil vymedziť hranicu medzi umeleckým zvukom a hlukom. Russolo sa aj považuje za prvého experimentálneho hudobníka. Aj na tomto albume pokračuje spolupráca so známymi skladateľmi, režisérmi a hudobnými skupinami. Jean Michel Jarre spolupracuje s Pet Shop Boys, Hansom Zimmerom, The Orb, Cyndi Lauper a mnohými inými. Zaujímavosťou je spolupráca s Edwardom Snowdenom, bývalým americkým pracovníkom spravodajských služieb, ktorý dal novinárom informácie o špionáži obyvateľstva spravodajskými službami USA. Spoločne nahrali skladbu "Exit". Jean Michel je so svojim dielom spokojný.

Ak sú niektorí hudobníci ovplyvnení mnou, potom to je to, o čom je hudba. Povedal by som to isté o muzikantoch z mladej generácie. Aj oni majú obrovský vplyv na mňa.
– Jean Michel Jarre [16]

Spolupracuje s britskou kapelou Gorillaz na ich novom albume. Hral na mnohých na letných festivaloch a uskutočňuje nové turné "Electronica". V rámci neho usporiadal aj štvrtý koncert na Slovensku 9. novembra 2016 na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave. Koncom roka, 2.12.2016, vychádza jeho štúdiový album Oxygene 3. Ide o tretí album z cyklu Oxygene.

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Jean Michel Jarre je synom filmového skladateľa Mauricea Jarra a France Pejot. So svojim otcom mal komplikovaný vzťah. Otec opustil rodinu ešte kým bol Jean Michel mladý a vychovávala ho len mama a starí rodičia. Jean Michel sa uzmieril so svojim otcom až pár rokov pred jeho smrťou. Jarre o tom hovoril

Medzi mnou a mojim otcom nikdy nebol skutočný vzťah. Pravdepodobne sme sa videli dvadsať alebo dvadsaťpäťkrát v živote. Keď ste schopný, v mojom veku, počítať časy kedy ste sa videli so svojim otcom, vypovedá to o niečom...
– Jean Michel Jarre [17]

Naopak, jeho vzťah s matkou bol odlišný. Obdivoval ju po celý jej život.

Naozaj som nepoznal môjho otca, pretože moji rodičia sa rozviedli, keď som bol ešte veľmi mladý. Ale moja matka mala veľmi dôležitý vplyv na mňa. Bola dôležitá postava vo francúzskom odboji. Myslím, že mi dala zmysel pre toleranciu a zmysel pre lojalitu k svojim presvedčeniam. Keď som bol dieťa, a to trvalo aj cez moje dospievanie, mal som protinemecké nálady. Moja matka ma naučila rozdeľovať medzi nacistami a Nemcami, ona ma naučila nikdy nepodceňovať ľudí s nápadom.
– Jean Michel Jarre [18]

Bol trikrát ženatý. Prvou manželkou bola Flore Guillardová (január 1975 až 1977), neskôr britská herečka a fotografka Charlotte Ramplingová od 7.10.1978 do roku 1998. Následne francúzska herečka Anne Parillaudová od 12.5.2005 do roku 2010.

Jarre má 3 deti - Emilie, ktorá je módna dizajnérka (dcéra z manželstva s Flore Guillardovou), nevlastného syna Barnaby Southcombea (syn Charlotte Ramplingovej) a vlastného Davida, ktorý je známy kúzelník (tiež z manželstva s Charlotte Ramplingovou).

Jean Michel má dvoch nemanželských súrodencov z otcovej strany. Brata Kevina Jarra, ktorý bol americký filmový producent a režisér. Písal scenáre aj pre film Múmia či Rambo 2 (zomrel v roku 2011 na infarkt). Sestra Stéfanie je americká dekoratérka a produkčná dizajnérka.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Jean Michel má viacero koníčkov. Má veľkú zbierku analógových syntetizátorov, jukeboxov, automobilových veteránov, obuv značky Rebook, umeleckých obrazov, hudobných nástrojov z celého sveta.[19]

Rád maľuje a fotografuje. V jeho súkromnom nahrávacom štúdiu nájdete o. i. aj pravú slovenskú fujaru.[20] Je to dar od jeho fanúšikov zo Slovenska, ktorí mu ju odovzdali počas koncertu v dánskom meste Aalborg. Jeho súkromná zbierka suvenírov sa po koncertoch na Slovensku rozrástla aj o slovenskú pastiersku píšťalu či pravú zbojnícku valašku. Najnovšími prírastkami v zbierke Jeana Michela od slovenských fanúšikov je soška Oskara (samozrejme, kópia tejto slávnej sošky) ako symbolika za jeho prácu a prínos pre slovenských fanúšikov či sada slovenských kryštálových pohárov.

Pri potulkách na Slovensku aj pochválil bratislavskú francúzsku palacinkáreň. Robia v nej vraj najlepšie palacinky, aké kedy jedol. Samozrejme, mimo Francúzska [21]...

Mesto Bratislava mu pripomína rodný Lyon. Veľkosťou, architektúrou Starého mesta aj atmosférou.

Medzi veľkých fanúšikov hudby Jeana Michela Jarra patrili aj známe osobnosti. Slávny spisovateľ a vizionár Arthur. C. Clarke, autor slávneho románu "Vesmírna oddysea 2001" venoval pokračovanie knihy "Vesmírna oddysea 2010" práve Jeanovi Michelovi.

Bol som jeho veľký fanúšik. Keď napísal pokračovanie "Vesmírna odysea 2010" ponáhľal som sa do Londýna kúpiť knihu a na konci knihy som videl moje meno. Bol som úplne ohromený. A v poďakovaní na konci knihy o mne napísal, že počúval moju hudbu, zatiaľ čo písal knihu.
– Jean Michel Jarre [22]

Jean Michel v roku 2001 venoval Clarkovi koncert 2001 Rendez-vous in Space. Ďalšou veľkým fanúšikom Jarra bol francúzsky oceánograf a cestovateľ Jacques-Yves Cousteau, ktorému v roku 1990 venoval album Waiting for Cousteau.

Svoje meno prepožičal aj elektronike. Od roku 2010 sa pod značkou Jarre Technologies predáva spotrebná elektronika. V značnej miere ide o externé reproduktory pre mobilné zariadenia.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Jean Michel Jarre na konferencií vo Varšave v roku 2015.
  • 1976 - Cena Akadémie Charlesa Crosa za album „Oxygene“.
  • 1976 - Grand Prix du Disque za album „Oxygene“.
  • 1976 - Osobnosť roka ocenená časopisom People v USA].
  • 1979 - Zápis do Guinnessovej knihy rekordov za koncert v La Concorde.
  • 1981 - Čestný člen Pekingského hudobného konzervatória.
  • 1985 - Cena za Najlepší inštrumentálny album roka v USA (Zoolook).
  • 1985 - Cena Akadémie Charlesa Crosa za album „Zoolook“.
  • 1985 - Cena Victories de la Musique vo Francúzsku.
  • 1987 - Cena Victories de la Musique za album „Rendez-vous Houston“.
  • 1987 - Nový zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert na svete (Rendez-Vous Houston).
  • 1987 - Európska hudobná osobnosť roka od časopisu People.
  • 1990 - Nový zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert na svete (Paris La Defense: A City in Concert).
  • 1993 - Vymenovanie za Veľvyslanca dobrej vôle pri UNESCO.
  • 1994 - Cena Victories de La Musique za koncertné turné Europe in Concert.
  • 1994 - Udelenie Radu Čestnej légie od francúzskej vlády.
  • 1997 - Nový zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert na svete (Koncert v Moskve).
  • 1998 - Cena od IFPI - Platinum Europe Award.
  • 2005 - HCA Veľvyslanec Festivalu Hansa Christiana Andersena.
  • 2006 - Ocenenie Poľskej televíznej akadémie Super Wiktor za koncert v Gdansku.
  • 2006 - Ocenenie mesta Gdansk Muž roka 2005.
  • 2007 - Špeciálna cena Eska Music.
  • 2008 - Ocenenie Doktor Honoris Causa získaný od moskovskej Mendelevovej Univerzity.
  • 2010 - Ocenenie britského hudobného časopisu MOJO za celoživotné dielo MOJO Honours list 2010.
  • 2011 - Ocenenie vlády Francúzskej republiky štátnym vyznamenaním Rádu čestnej légie
  • 2012 - Ocenenie španielskej Univerzity v Alcalá de Henares
  • 2013 - Získanie nemeckej ceny Steiger Award
  • 2014 - Ziskanie ceny Q od britského časopisu za "Inováciu v hudbe"

Koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam najväčších koncertov[upraviť | upraviť zdroj]

Jean-Michel Jarre počas koncertu v talianskom Miláne v roku 2008.
Dátum Počet divákov Miesto Udalosť Poznámky
14 júl 1979 1.000.000 France Paríž, Place de la Concorde Oslavy francúzskej revolúcie Prvý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
21 až 28 október 1981 120.000 China Peking, Šanghaj Prvý koncert "západného" umelca v Číne Sumárna návštevnosť 5 koncertov.
5 apríl 1986 1.500.000 United States Houston Oslavy 150 založenia štátu Texas a 25 výročie NASA Druhý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
5 október 1986 800.000 France Lyon Návšteva pápeža Jána Pavla II. v meste Lyon
8 a 9 október 1988 200.000 Great Britain Londýn Veľký koncert nazvaný "Destination Docklands" oslavujúci Londýn Sumárna návštevnosť dvoch koncertov. Pôvodne plánovaný jeden koncert pre milión divákov.
14 júl 1990 2.500.000 France Paríž, La_Défense Oslavy 200. výročia francúzskej revolúcie Tretí zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
14 júl 1995 1.250.000 France Paríž, Eiffelova veža Oslava 50. rokov UNESCO a "Roku Tolerancie"
6 september 1997 3.500.000 Russia Moskva, Lomonosova univerzita Koncert pri príležitosti 850 založenia mesta Moskva Štvrtý zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najväčší koncert.
14 júl 1998 600.000 France Paríž, Eiffelova veža Oslavy francúzskej revolúcie "Electronic Night", koncert J. M. Jarra a jeho hostí - svetových DJov
31 december 1999 120.000 Egypt Gíza Oslavy nového milénia Koncert sa uskutočnil priamo pod pyramídami
26 august 2005 170.000 Poland Gdansk Oslavy 25. výročia vzniku hnutia Solidarita

Vlastné koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

Iné predstavenia[upraviť | upraviť zdroj]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Single (zaujímavé a limitované edície)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1971 : La Cage / Erosmachine 45T (zložený v roku 1969)
  • 1973 : Pop Corn / Black Bird 45T vydaný pod pseudonymom Jamie Jefferson
  • 1974 : Hypnose 45T v spolupráci s Dominique Webbom
  • 1974 : Zig Zag 45T vydaný pod pseudonymom Foggy Joe
  • 1974 : Cartolina / Helza 45T vydaný pod pseudonymom1906
  • 1977 : Oxygène II 45T (strana B : Oxygène VI)
  • 1979 : Équinoxe IV maxi 45T (dlhá verzia) a 45T Remix (strana B : Équinoxe III)
  • 1980 : Jarre à la Concorde 45T obsahuje skladnu z koncertu Équinoxe 7 a dlhú verziu skladby Équinoxe 8
  • 1981 : Magnetic Fields 2 45T
  • 1981 : Magnetic Fields 4 45T Remix
  • 1981 : The Last Rumba (Magnetic Fields 5) 45T
  • 1982 : Souvenir from China 45T (strana B : Fishing Junks At The Sunset)
  • 1984 : Zoolook 45T a maxi 45T (dlhá, remixovaná verzia)
  • 1984 : Zoolookologie 45T a maxi 45T (dlhá, remixovaná verzia)
  • 1986 : Rendez-vous 45T (Rendez-vous IV a Last Rendez-vous)
  • 1986 : Rendez-vous IV maxi 45T (obsahuje novú skladbu Moon Machine, ktorá sa objavila o 5 rokov až na kompilácií Images)
  • 1987 : Rendez-vous II Concert in Houston (strana B : Ron's piece)
  • 1988 : Révolutions 45T et maxi 45T (dlhá, remixovaná verzia)
  • 1989 : London Kid 45T et maxi 45T (dlhá verzia)
  • 1990 : Calypso 45T et maxi 45T (dlhá verzia)
  • 1991 : Palawan / The Great Barrier Reaf Promo CD singel (vydaný k filmu Palawan : le dernier refuge)
  • 1992 : Swatch, Une Alarme qui Swingue Promo CD
  • 1994 : Concert pour la Tolérance Promo CD (obsahuje remixovanú skladbu Chronologie 4)
  • 1998 : Together Now maxi 45T a CD singel s interpretom Tetsuya Komuro
  • 1999 : Métamorphoses CD-ROM
  • 2000 : C'est la vie maxi 45T a CD singel
  • 2000 : C'est la vie CD singel s remixom vydaný pre Bang & Olufsen
  • 2001 : Tout est Bleu maxi 45T Remix
  • 2002 : Match TV Jingles CD singel, limitovaná verzia televíznych singlov pre Match TV
  • 2002 : Akropolis CD singel, limitovaná edícia
  • 2002 : J'te Flashe, J'te Love Maxi 45T a CD singel s hlasom herca Pierra Palmadea
  • 2002 : Sessions 2000 Preview Disc CD promo
  • 2003 : Geometry of Love Preview Disc CD promo
  • 2004 : Aero Preview Disc CD promo
  • 2004 : Aerology CD promo
  • 2005 : Tien An Men / La Foule CD promo
  • 2005 : Voyage à Pékin / Aerology CD promo
  • 2007 : Téo & Téa CD promo Remix
  • 2007 : Vintage CD promo Remix
  • 2007 : Oxygène IV 30th Anniversary CD promo
  • 2010 : La Cage Remix CD promo
  • 2016 : What you want 45T (s Peaches)
  • 2016 : Exit 45T (s Edwardom Snowdenom)

Albumy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1972 - Deserted Palace
  • 1976 - Oxygene (celosvetovo vydané až v roku 1977)
  • 1978 - Equinoxe
  • 1981 - Magnetic Fields (Les Chants Magnétiques)
  • 1984 - Zoolook
  • 1986 - Rendez-Vous
  • 1988 - Revolutions
  • 1990 - Waiting for Cousteau (En Attendant Cousteau)
  • 1993 - Chronologie
  • 1997 - Oxygene 7-13 (od roku 2016 označovaný aj ako Oxygene 2)
  • 2000 - Metamorphoses
  • 2002 - Sessions 2000
  • 2003 - Geometry of Love
  • 2004 - AERO (CD + DVD, obsahuje staršie skladby, prepracované a nahrané v 5.1 zvuku)
  • 2007 - TEO & TEA (CD + DVD, podobne ako v prípade albumu Aero obsahuje 5.1 verzie všetkých audiotrackov, pričom ku každému však existuje špeciálny obrazový vizuál, Bonus: Téo & Téa videoklip v high-definition rozlíšení)
  • 2007 - Oxygene: New Master Recording (album vydaný k 30 výročiu nahratia "Oxygene", doplnený o nové skladby)
  • 2015 - Electronica 1 - The Time Machine
  • 2016 - Electronica 2 - The Heart Of Noise
  • 2016 - Oxygene 3 (označovaný aj ako Oxygene 14-20)

Limitované edície štúdiových albumov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1983 - Music for Supermarkets (Musique pour Supermarchés) (oficialne vydaná len jedna kópia, ktorá sa vydražila na aukcií)
  • 2001 - Interior Music (limitovaná edícia pre Bang & Olufsen, 1000 vydaných kópií)
  • 2006 - Sublime Mix (limitovaná edícia pre Jaguar France)
  • 2015 - 2016 - Electronica vol. 1 and 2. (dve verzie limitovaných ediícií. Limited Fanbox obsahuje CD a LP verzie albumov a kód na stiahnutie skladieb z internetu, Deluxe Boxset obsahuje navyše aj USB kľúče, plagáty albumov a prstov hudobníkov, číslovaný certifikát originality s podpisom J. M. Jarra. Platne v tejto edícií majú po 180g. Deluxe Boxset vyšiel v limitovanom náklade 1000 kusov)

Remixové albumy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1995 - Jarremix (10 resp. 11 skladbový album s remixami skladieb)
  • 1998 - Odyssey Through O2 (remixový album skladieb Oxygene 7-13 obsahujúci aj počítačový program na grafické prezeranie skladieb)

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1983 - Musik aus Zeit und Raum
  • 1983 - The Essential Jean Michel Jarre
  • 1985 - The Essential 1976-1986
  • 1989 - The Laser Years (Les Années Laser) (9 CD box obsahujúci Cities In Concert Houston-Lyon)
  • 1991 - Images – The Best of Jean Michel Jarre (v roku 1997 re-edícia doplnená o 2 skladby)
  • 1992 - L'intégrale (10 CD box)
  • 1998 - The Complete Oxygene (2 CD box obsahujúci Oxygene a Oxygene 7-13 spolu s bonusovou skladbou)
  • 2004 - The Essential
  • 2006 - The Symphonic Jean Michel Jarre (DVD + CD, špeciálne upravené klasické skladby Jarra v podaní symfonického orchestra)
  • 2007 - The Complete Oxygene (obsahuje 3CD - Oxygene, Oxygene 7-13, remixové CD)
  • 2011 - Essentials & Rarities (obsahuje elektronicky a na CD vydaný jeho prvý singel, ako aj skladby, ktoré vznikli pred albumom Oxygene)
  • 2015 - Essential Recollection
  • 2016 - Oxygene Triology Boxset (obsahuje 3CD - Oxygene, Oxygene 2, Oxygene 3 v limitovanej edícií navyše aj s priesvitnými 180g LP platňami, kódom pre stiahnutie z internetu a špeciálnou knihou)

Koncertné albumy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1982 - The Concerts in China (Les Concerts En Chine)
  • 1987 - In Concert Houston-Lyon (zremástrované CD z roku 1997 bolo doplnené o 2 skladby a premenované na Cities In Concert Houston-Lyon)
  • 1989 - Live (zremástrované CD z roku 1997 sa premenovalo na Destination Docklands)
  • 1994 - Hong Kong
  • 2005 - Koncert w stocni (ako samostatné CD vyšlo len pre stredoeurópsky trh)
  • 2006 - Live Printemps de Bourges 2002 (záznam z vystúpenia vo francúzskom meste Bourges, vydané len na iTunes)

Videozáznamy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1980 - Place De La Concorde (VHS, záznam koncertu z roku 1979)
  • 1989 - The China Concerts (VHS, záznam koncertu z roku 1981)
  • 1989 - Rendez-vous Houston : A City in Concert (VHS, záznam koncertu z roku 1986)
  • 1989 - Rendez-vous Lyon (VHS, záznam koncertu z roku 1986)
  • 1989 - Destination Docklands (VHS, záznam koncertu z roku 1989)
  • 1991 - Paris La Defense (VHS, záznam koncertu z roku 1990)
  • 1991 - Images : The Very Best Of (VHS, videoklipy)
  • 1993 - Europe in Concert (VHS, záznam koncertu v Barcelone z roku 1993)
  • 1995 - Concert Pour La Tolerance (Laser Disc)
  • 1998 - Oxygen in Moscow (VHS, DVD pre americký región vyšlo v roku 2000, pre európsky v roku 2007)
  • 1999 - Paris Live "Rendez-vous 98 Electronic Night" (VHS + CD záznam koncertu z roku 1998, japonské vydanie)
  • 2004 - Live in Beijing (DVD, prvé hudobné DVD v THX kvalite)
  • 2005 - Jarre in China (DVD + CD, znovuvydanie predchádzajúceho DVD s plným koncertom a extra videami)
  • 2005 - Solidarnosc Live (DVD + CD)
  • 2007 - Oxygene 3D (CD + DVD, špeciálny set obsahujúci 3D okuliare na prezretie záznamu koncertu v belgickom Linte na DVD)

Soundtracky[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1973 - Les Granges Brûlées
  • 1979 - Die Hamburger Krankheit
  • 1991 - Palawan: Le dernier refuge (dokumentárny film)
  • 2001 - Qui Veut Devenir Une Star

Filmy s hudbou J. M. Jarra[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1967 - Des garçons et des filles (Jean Michel hrá priamo vo filme so skupinou na gitare)
  • 1979 - Candi Girl (skladba z albumu Oxygene)
  • 1981 - Gallipoli (skladby z albumu Oxygene)
  • 1982 - Strike of the Tortured Angels (skladba z albumu Oxygene)
  • 1986 - 9 1/2 Weeks (skladba z albumu Les Concerts en Chine)
  • 1986 - Something Wild (skladba z albumu Zoolok)
  • 2006 - Strajk: die Heldin von Danzig (použitá skladba z albumu Geometry of Love)
  • 2009 - Le code a changé (použitá skladba z albumu Oxygene)

Videoklipy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1976 : Oxygene 4 (Oxygene)
  • 1978 : Equinoxe 4 (Equinoxe)
  • 1979 : Equinoxe 5 (Equinoxe)
  • 1981 : Magnetic Fields 2 (Magnetic Fields)
  • 1982 : Orient Express (The Concerts in China - koncertné video)
  • 1982 : Souvenir Of China (album The Concerts in China - koncertné video)
  • 1984 : Zoolook (Zoolook)
  • 1985 : Zoolookologie (Zoolook)
  • 1986 : Rendez-Vous 4 (Rendez-Vous)
  • 1988 : Revolutions (Revolutions - koncertné video)
  • 1988 : London Kid s Hankom Marvinom (Revolutions - koncertné video)
  • 1989 : Oxygene 4 (Jarre Live - video s tučniakmi)
  • 1990 : Calypso 1 (Waiting for Cousteau - 2 verzie (animované a koncertné video))
  • 1993 : Chronologie 2 (Chronologie - koncertné video)
  • 1993 : Chronologie 4 (Chronologie - 2 verzie (animované a hrané video))
  • 1993 : Chronologie 8 (Chronologie)
  • 1997 : Oxygene 8 (Oxygene 7-13 - 2 verzie (animované a hrané video))
  • 1997 : Oxygene 10 - Sash! Remix (Oxygene 7-13)
  • 1997 : Oxygene 12 (Oxygene 7-13 - video hrané iba na koncertoch)
  • 1998 : Rendez-Vous '98 s Apollo 440 (singel)
  • 1998 : Together Now s Tecuja Komurom (singel)
  • 2000 : C'est La Vie s Natashou Atlas (Metamorphoses)
  • 2000 : Tout Est Bleu (Metamorphoses)
  • 2007 : Téo & Téa (Téo & Téa)
  • 2007 : Oxygene 4 (The Complete Oxygene - animovaná verzia s tučniakmi)
  • 2015 : Glory s M83 (Electronica 1 - The Time Machine)
  • 2015 : If...! s Little Boots (Electronica 1 - The Time Machine)
  • 2016 : Exit s Edwardom Snowdenom (Electronica 2 - The Heart Of Noise)
  • 2016 : Oxygene 17 (Oxygene 3)

Hudba vytvorená pre televízne stanice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Match TV (2000)
  • France Info (2016)

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jean-Michel Jarre (1987)
  • Concert D'Images (1989)
  • Paris La Defense - Une Ville En Concert (1990)
  • Europe in Concert (1994)
  • Concert pour la Tolérance - Paris Tour Eiffel (1996)
  • The Millennium Concert - At The Grand Pyramids of Egypt (2000)
  • Akropolis - Elpida (2001)
  • Aero - Aalborg, Denmark (2002)
  • Jean-Michel Jarre à Pékin (2004)
  • Aero (Carrefour edícia spolu s CD) (2004)
  • Photo book - Live in Gdansk (2006)
  • TEO & TEA book (Carrefour edícia spolu s CD) (2007)
  • The Making of Water for Life [23] (2007)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Elektronický mág Jarre v Bratislave predstavil album Oxygene [online]. unesco.org, 29. november 2008, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  2. UNESCO Celebrity Advocates [online]. unesco.org, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  3. https://rich1698.wordpress.com/2015/08/24/jean-michel-jarre-2/
  4. http://daily.redbullmusicacademy.com/2016/01/jean-michel-jarre-live-feature
  5. http://www.dailymail.co.uk/home/moslive/article-507681/The-keys-success-Jean-Michel-Jarre.html
  6. http://jarre-fan.hautetfort.com/tag/la+concorde
  7. https://www.youtube.com/watch?v=hOFjoEQPJ_M
  8. http://www.nytimes.com/1981/10/22/arts/china-is-exposed-to-laser-rock.html?scp=13&sq=jean%20michel%20jarre&st=cse
  9. https://web.archive.org/web/20101006004810/http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/art/features/jean-michel-jarre-toujours-jarre-782870.html
  10. https://news.google.com/newspapers?id=e1MNAAAAIBAJ&sjid=RW4DAAAAIBAJ&pg=5559,6042453&dq=jarre+rendez-vous+houston
  11. https://wansteadmeteo.wordpress.com/2013/10/04/25-years-ago-jean-michel-jarres-destination-docklands/
  12. http://jeanmicheljarre.com/music/geometry-of-love
  13. https://www.theguardian.com/music/2004/sep/17/4
  14. http://kultura.sme.sk/c/4201310/jarre-nam-konecne-splatil-kyslikovy-dlh.html
  15. http://muzyka.dziennik.pl/zapowiedzi/artykuly/495194,jean-michel-jarre-wydaje-e-project-zaprosil-znakomitych-gosci.html
  16. http://www.musicomh.com/features/interviews/jean-michel-jarre
  17. http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/jean-michel-jarre-smooth-operator-557538.html
  18. http://www.imdb.com/name/nm0418882/bio
  19. http://damien.cohas.free.fr/Jean_Michel_Jarre/biographie/biographie.html
  20. http://kosice.korzar.sme.sk/c/5342704/jean-michel-jarre-predvedie-svoje-umenie-28-maja.html
  21. http://aerojarre.blogspot.sk/search?updated-min=2008-01-01T00:00:00-08:00&updated-max=2009-01-01T00:00:00-08:00&max-results=50
  22. http://www.konbini.com/en/entertainment-2/jean-michel-jarre-interview/
  23. Publisher idesine

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]