Stebnícka Magura (národná prírodná rezervácia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°21′50″S 21°14′24″V / 49,364°S 21,24°V / 49.364; 21.24
Stebnícka Magura
národná prírodná rezervácia
Stebnicka Magura.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Bardejov
Obce Stebník, Zborov
Súradnice 49°21′50″S 21°14′24″V / 49,364°S 21,24°V / 49.364; 21.24
Rozloha 1,8424 km² (184 ha)
Vznik 1964
Pre verejnosť neprístupná
Stupeň ochrany 5
Relief Map of Slovakia.png
Green pog.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Stebnícka Magura je národná prírodná rezervácia vyhlásená na ochranu prirodzených, až pralesovitých lesných porastov buka, jedle a javora. Nachádza sa na severných svahoch vrchu Stebnícka Magura (899 m n. m.) v pohorí Busov, podcelku Nízkych Beskýd. V nadmorskej výške 650 – 900 metrov, vo vlhkej pramennej oblasti Stebnického potoka sa tu na strmých svahoch nachádzajú vzácne rastlinné spoločenstvá.

Prirodzené, miestami až pralesovité lesné porasty Magury sú veľmi zachovalé a v rámci Nízkych Beskýd predstavujú fytocenologicky a floristicky jedinečnú ukážku prirodzených a pôvodných spoločenstiev vyšších polôh. Nachádzajú sa tu sutinové bukové javoriny, javorové bučiny a v dolnej časti rezervácie jedľové bučiny. V drevinovom zložení prevládajú druhy buk lesný (Fagus sylvatica), jedľa biela (Abies alba), javor horský (Acer pseudoplatanus) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), ktoré tu dosahujú výšku nad 25 metrov.

Z krovín sú tu zastúpené baza čierna (Sambucus nigra), baza červená (Sambucus racemosa), kalina obyčajná (Viburnum opulus), egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa).

Územie sa vyznačuje zastúpením východokarpatských prvkov flóry. Z botanického hľadiska sú najzaujímavejšie porasty východokarpatského druhu skopólie kranskej (Scopolia carniolica). Pre územie rezervácie je charakteristické veľké zastúpenie rôznych druhov papradín. Častý je papraďovec laločnatý (Polystichum aculeatum), paprad' samčia (Dryopteris filix-mas), papradka samičia (Athyrium filix-femina), papraď ostnatá (Dryopteris spinulosa). Vzácnejší je výskyt papraďovca Braunovho (Polystichum braunii). V jari tu hromadne kvitnú chochlačka dutá (Corydalis cava), snežienka jarná (Galanthus nivalia), krivec žltý (Gagea lutea) a pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis subsp. officinalis).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]