Sto dní reforiem
Sto dní reforiem, (čín. 百日維新, pchin-jin: bǎirì wéixīn) známe tiež ako Wu-sü reformy (čín. 戊戌變法, pchin-jin: wùxū biànfǎ) boli neúspešné reformy čínskeho cisára Kuang-sü a jeho podporovateľov. Hnutie trvalo 103 dní, od 11. júna 1898 až do 21. septembra 1898, kedy bolo násilne ukončené palácovým prevratom vedeným cisárovnou vdovou Cch’-si.[1]
Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]
Hnutie bolo reakciou na prehru Číny v prvej čínsko-japonskej vojne, zaostalosť Číny a neúspešnosť predošlých reforiem. Predzvesťou Sto dní reforiem bolo hnutie Kung-čche šang-šu. Išlo o zoskupenie reformistov, ktorí v roku 1895 pri príležitosti konania úradníckych skúšok predstavili cisárovi petíciu žiadajúcu o zrušenie Šimonoseckej zmluvy, väčší odpor voči Japonsku, modernizáciu armády, a uskutočnenie ďalších moderných reforiem. Hlavným iniciátorom hnutia bol Kchang Jou-wej, učenec, ktorý reinterpretoval učenie konfucianizmu a snažil sa ho aplikovať na modernú spoločnosť. Hoci táto petícia zlyhala, jej autori sa neskôr stali poprednými osobnosťami Sto dní reforiem.[1]
Priebeh reforiem[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1898 sa cisárovná vdova Cch’-si uchýlila do novopostaveného Letného paláca. Cisár Kuang-sü to využil ako príležitosť pokúsiť sa nezávisle vládnuť. Cisárovi bol odporučený Kchang Jou-wej, ktorý bol spolu so svojim najlepším žiakom Liang Čchi-čchaom držiteľom najvyššieho akademického titulu.[2] Kuang-sü tak podľa predstáv týchto reformistov vydal sériu mnohých ediktov, ktoré mali reformovať čínsky štát. Reformy sa týkali hlavne vzdelania, armády, hospodárstva a industrializácie. Samotné seba posilňovanie bolo podľa reformistov nedostatočné.[1]
Medzi dôležité ciele reforiem patrilo:
- Zrušenie sinekúr[1]
- Reforma skúškového systému (napríklad zrušenie tradičnej osemdielnej eseje)[1]
- Namiesto tradičných disciplín, ako kaligrafie a poézie, sa mali študenti zamerať na praktickejšie disciplíny[1]
- Založenie Pekinskej univerzity[1]
- Transformácia starých škôl na moderné školy poskytujúce vzdelanie čínskeho i západného štýlu[1]
- Zvýšenie produkcie čaju a hodvábu na export[1]
- Otvorenie nových úradov na kontrolu stavieb železničných tratí a ťažobných baní[1]
- Postaviť 34 moderných bojových lodí[1]
- Zlepšiť tréning a disciplínu armády[1]
- Zjednodušiť byrokraciu[1]
Počas obdobia reforiem bolo do čela cung-li ja-menu (ministerstva zahraničia) a ďalších úradov dosadení modernisti podporujúci reformy. Hnutie čelilo mnohým podozreniam zo strany Cch’-si a konzervatívcov. Cítili, že reformy odporujú čínskym hodnotám a prispôsobujú sa západu. Cchʼ-si sa tiež obávala, že reformy výrazne obmedzia moc cisárskeho dvora.[1] Reformisti o odpore konzervatívcov vedeli a mali údajne aj v pláne obsadiť Letný palác, v ktorom sa zdržiavala Cch’-si.[2]
Koniec[upraviť | upraviť zdroj]
Reformista Tchan S'-tchung požiadal generála Jüan Š’-kchaja o ochranu pred konzervatívcami. Jüan Š’-kchaj však reformistov zradil a ich plány vyzradil konzervatívcom.[3] 19. septembra sa Cch’-si vrátila a 21. septembra vydala edikt, podľa ktorého ju cisár požiadal, aby sa opäť ujala moci. Za podpory generála Jüan Š’-kchaja a vojenského vodcu Žung-lua previedla cisárovná vdova puč, zvrhla vládu cisára Kuang-sü a zrušila väčšinu reforiem. Kuang-sü bol umiestnený do domáceho väzenia, kde zostal až do svojej smrti v roku 1908. Šesť popredných predstaviteľov hnutia bolo následne 28. septembra popravených.[1] Týmto šiestim popraveným sa historický hovorí „šesť mužov zo sto dní reforiem“.[2] Ďalej bolo uväznených, vyhnaných za hranice alebo odstránených z funkcií asi tridsať ďalších úradníkov.[2] Hlavný reformista Kchang Jou-wej a jeho žiak Liang Čchi-čchao unikli pred popravou do Japonska,[1] kde sa naďalej usilovali o reformu Číny. Založili Spoločnosť za ochranu cisára, ktorá podporovala návrat cisára Kuang-sü k moci a ustanovenia konštitučnej monarchie.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q SPENCE, Jonathan D.. The Search for Modern China. New York : WW Norton & Co, 1990. 876 s. ISBN 0-393-02708-2. S. 225 – 230, 236.
- ↑ a b c d COHEN, Paul; SCHRECKER, John. Reform in Nineteenth-Century China. Cambridge : Harvard University Asia Center, 1976. 432 s. ISBN 978-1-68417-203-0. S. 306 – 307, 317.
- ↑ JENNE, Jeremiah. The Short and Weird Life of Tan Sitong [online]. The World of Chinese, 2016-03-10, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sto dní reforem na českej Wikipédii.