Stredná Torysa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rieka Torysa v Prešove

Stredná Torysa (Stredotoryský región) je slovenský región a región cestovného ruchu.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Región strednej Torysy sa nachádza v centrálnej časti Šariša. Územie sa rozprestiera na rozhraní Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne, Slanského pohoria a Šarišskej vrchoviny. Hlavnou osou územia je rieka Torysa a centrom regiónu je mesto Prešov.

Územie strednej Torysy[upraviť | upraviť zdroj]

Do regiónu strednej Torysy patrí územie Prešovského a Sabinovského okresu. Dolina hornej Torysy je pomerne široká, stredná Torysa sa pri vstupe do Sabinova náhle zužuje.

Pohoria[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rieka Torysa s prítokmi:
    • z ľavej strany: Ľutink, Ginec, Krakovský potok, Drienický potok, potok Telek (s prítokom Husí potok), Jakuboviansky potok, Ketelský potok, Uzovský potok, potok Záborský, Dzikov potok, Veľký potok, Gregorovský potok, Sekčov, Delňa a Petroviansky potok.
    • z pravej strany: Šalgov, Paťovský potok, Šarišský potok, Malkovský potok, Haništiansky potok a Kendický potok.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé záznamy z 13. storočia opisujú postupné vytváranie osád, v údolí rieky Torysy a jej prítokov ako súčasť Šarišského komitátu. Hlavný význam polohy strednej Torysy spočíval v sprostredkovaní spojenia medzi Poľskom a Maďarskom. Vďaka tomu v 14. storočí získali mestá Prešov a Sabinov štatút slobodných kráľovských miest. Prešov v tomto období patril medzi hlavné strediská remeselnej výroby v Uhorsku.

Od roku 1849 patrila stredná Torysa do Šarišskej župy, od roku 1928 do krajinského zriadenia, od roku 1949 do Prešovského kraja a od roku 1960 do Východoslovenského kraja. V súčasnosti je územie Stredotoryského regiónu súčasťou Prešovského kraja.[2]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Región ma bohatú hlavne folklórnu históriu. Medzi dôležité podujatia v regióne patria aj Dni mesta Prešov, Sabinovský jarmok, Letecké dni v Ražňanoch a Dni pivovaru Šariš. V Prešove je Divadlo Alexandra Duchnoviča, Divadlo Jonáša Záborského, Krajské múzeum, Štátna vedecká knižnica, Park kultúry a oddychu a Hvezdáreň.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo je v regióne zastúpené všetkými druhmi škôl, z vysokých škôl je najznámejšie Prešovská univerzita, Gréckokatolícka teologická fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Prešov je domovom najstaršieho slovenského futbalového klubu 1. FC Tatran Prešov, hádzanárskeho klubu HT Tatran Prešov a hokejového klubu HC 07 Prešov. Hokej má zastúpenie aj v Sabinove, futbalové kluby sú zastúpené v celom regióne.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou dominantou regiónu je Šarišský hrad vo Veľkom Šariši. Konkatedrála svätého Mikuláša, Gréckokatolícka katedrála sv. Jána Krstiteľa, Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa Alexandra Nevského, Prešovská kalvária, Židovská synagóga v Prešove a zvyšky hradieb z 15. storočia v Sabinove.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel v celom regióne je na pomerne vysokej úrovni vďaka mestám Prešov, Sabinov a Veľký Šariš.

Regiónom prechádza Diaľnica D1, cesta I. triedy (I/68), (I/18) a medzinárodná železničná trať Košice - Muszyna.

V Prešove sa nachádza Fakultná nemocnica s poliklinikou Jána Adama Reimana.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. A. Voľanská: Povodie strednej Torysy ako dôležitá komunikačná spojnica v období paleolitu
  2. F.Uličný: Dejiny osídlenia Šariša (1990)