Suňogovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aliančný erb Jána Suňoga z grófskej vetvy a jeho manželky Žofie Esterházyovej, kostol v Divine.

Suňogovci (základný tvar Suňog, historické slovenské písanie Suneg, Sunek, po maďarsky Szunyogh) bol uhorský šľachtický rod. Delil sa na vetvu budatínsku, ktorej členovia sa zaradili do magnátskeho stavu a získali tituly barón a neskôr gróf, a vetvu jasenickú, ktorej členovia patrili k zemanom.

Suňogovci pochádzali z Abova. Abovský podžupan Mikuláš Suňog získal v roku 1394 za 50 mariek považskú obec Jasenica. Jeho syn Matej bol v roku 1458 zapísaný ako kráľovský človek hradu Bystrica, v roku 1462 Košece, v roku 1472 sa uvádza ako sused obce Ladce. Matej mal synov Gašpara a Bartolomeja, ktorí v roku 1487 získali od kráľa Mateja Visolaje a Sverepec.

Magnátska vetva[upraviť | upraviť zdroj]

Matejov syn Gašpar založil magnátsku vetvu rodu. Sobášom s vdovou po Rafaelovi z Hatnej získal časť budatínskeho panstva. Hlavným sídlom tejto vetvy sa stal Budatínsky hrad, neskôr si postavili aj kaštieľ v Radoli. Gašparovi vnuci Ján a Juraj boli v roku 1588 povýšení na barónov. Obe vetvy neskôr získali aj povýšenie do grófskeho stavu, no Jurajova vetva vymrela už v roku 1727. Posledným mužským potomkom bol Ján Nepomuk z Jánovej vetvy, ktorý v roku 1798 zomrel a zanechal len jednu dcéru Jozefu. Jej manželom sa stal Anton Csáky a budatínske panstvo týmto sobášom prešlo do majetku Csákyovcov.

Erb Daniela Suňoga zo zemianskej vetvy a jeho manželky Barbory Pružinskej, kaštieľ v Jasenici.

Zemianska vetva[upraviť | upraviť zdroj]

Bartolomej (syn Mateja a brat Gašpara) založil zemiansku vetvu, ktorej sídlom bol kaštieľ v Jasenici a kaštieľ v Divinke. Táto zemianska vetva žila v Divinke a v Jasenici ešte v prvej tretine 19.storočia, neskôr sa Suňogovci z oboch obcí odsťahovali.

Bartolomejov syn Juraj mal synov Mikuláša a Daniela (spomína sa aj Juraj, ale bez ďalších údajov), čim sa zemiansky rod Suňogovcov rozdelil na dve vetvy. Daniel Suňog dal v roku 1618 postaviť v Jasenici renesančný kaštieľ, ktorý sa stal sídlom rodu. Podľa jeho vzoru vznikol aj kaštieľ v Divinke, prestavaný v roku 1723 Danielovým pravnukom Mikulášom. V jasenickom kaštieli ďalej býval Mikulášov syn Štefan a jeho potomkovia, v Divinke sa usadil ďalší Mikulášov syn František. Príslušníci zemianskej vetvy Suňogovcov patrili k stredne bohatým šľachticom a často zastávali rôzne funkcie v Trenčianskej stolici – napr. Václav sa v roku 1520 spomína ako slúžny, Juraj v roku 1580 ako prísažný, Daniel bol v rokoch 1614-1623 trenčianskym slúžnym, v rovnakej funkcii sa v roku 1783 spomína Michal. Mikuláš Suňog je na nápisovej tabuli kaštieľa v Divinke označený ako prísediaci najsvätejšieho cisárskeho a kráľovského veličenstva a sedmipanskej stolice. Jeho dcéra Kristína sa vydala za Mikuláša Jankoviča, ich vnuk Mikuláš Jankovič (Miklós Jankovich) bol známym uhorským zberateľom a historikom. Mikulášov syn Pavol sa v roku 1746 spomína ako vojak, iný Pavol bol v roku 1693 farárom v obci Trstice v Bratislavskej stolici. Zaujímavosťou je, že Michal Suňog, ktorý zomrel v roku 1813 v Budatíne, bol pochovaný v rodinnej hrobke grófskej vetvy Suňogovcov v Kysuckom Novom Meste.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • PARÁČOVÁ, Andrea: Suňogovci z Jasenice a Budatína. In: Pindur, D. - Turoci, M.: Šľachta na Kysuciach a jej susedia. Zborník z vedeckej konferencie. Čadca 2012, 38-53.
  • PARÁČOVÁ, Andrea. Suňogovci z Jasenice a Budatína. MÚZA (Žilina: Považské múzeum), 2014, roč. 2, čís. 1, s. 9 – 12. Dostupné online [cit. 2015-12-25].
  • FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku I : Trenčianska stolica. Kresby Denis Pongrácz. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5. S. 241.
  • www.familysearch.org