Preskočiť na obsah

Surikata vlnkavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Surikata vlnkavá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Suricata suricatta
Ord, 1815

Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Surikata vlnkavá (lat. Suricata suricatta; iné názvy pozri nižšie) je jediný žijúci druh z rodu surikata (lat. Suricata, staršie Rhyzaena) z čeľade mungovité.

Slovenské názvy tohto druhu sú: surikata vlnkavá[1][2][3], surikáta vlnkavá[4][5], surikata vlnková[6], surikata vlnkatá[7], surikata pásavá[8][9], surikáta pásavá[10], surikata[1][3], surikáta[11]. Miestni juhoafrickí belosi tento druh volajú morská mačka[12] (v afrikánčine a angličtine: meerkat; toto slovo však pôvodne, teda v európskej holandčine, znamená mačiak ako typ opice).

Latinský názov tohto druhu je: Suricata suricatta. Jeho staršie latinské názvy sú: Suricata tetradactyla, Suricata capensis, Suricata viverrina, Suricata zenick, Rhyzaena suricat(t)a, Rhyzaena suraktta, Rhyzaena tetradactyla, Rhyzaena capensis, Rhyzaena zenik, Rhyzaena typicus (či typica), Viverra suricat(t)a, Viverra surikatta, Viverra tetradactyla, Viverra zenic(k), Viverra zenik [et Viverra tetradactyla], Mangusta tetradactyla, Mus zenik. Rodové meno Suricata sa v minulosti niekedy písalo v tvare Suricatta (t. j. celý názov je potom napr. Suricatta suricatta), Surikata či Surricata, a rodové meno Rhyzaena sa v minulosti niekedy písalo v tvare Ryzaena, Rysaena či Rizaena.

Jej dĺžka je 30 cm a hmotnosť 700 g. Hruď a končatiny sú žltej farby, hlava je biela a krk je svetložltý, jamky v očiach, pazúriky a uši sú čierne a chvost je oranžový. Živí sa hlavne hmyzom, ale pojedá aj malé cicavce, vajcia, plazy, rastliny aj huby (Kalaharituber pfeilii). Žije v Južnej Afrike. Je veľmi plachá, ale dá sa ľahko skrotiť. Je príbuzná manguste.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b ORSZÁGHOVÁ, Z. et al. Zoológia chordátov. Bratislava: Univerzita Komenského. 2012. S. 295
  2. BURNIE, D. et al. Zviera. Bratislava: Ikar, 2002. S. 205
  3. a b LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice: Zoologická záhrada. 2003. S. 68
  4. STANĚK, Václav Jan. Veľký obrazový atlas zvierat. Preklad Juraj Blicha. Bratislava : Mladé letá, 1965. 592 s. S. 512.
  5. PILIPČINEC, E. et al. Vybrané kapitoly zo špeciálnej bakteriológie pre farmaceutov. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 2019. S. 255
  6. SOKOLOVÁ, J., VOTROUBEKOVÁ-TOPORČÁKOVÁ, E. Špeciálna zoológia, Cicavce. Bratislava: Proxima press. 2012. S. 112
  7. BURNIE, D. Inštinkty zvierat. Bratislava: Reader's Digest Výber. 2010. S. 43
  8. Príroda - unikátny obrazový sprievodca. Bratislava: Ikar, 2011. S. 586
  9. HERZ, J. et al. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Bratislava: PaRPRESS, 2000. S. 105
  10. BURNIE, D. Všeobecná encyklopédia zvierat. Bratislava: Mladé letá, 2001. S. 275
  11. LETKO, E. Bojovníci so smrťou. Elektrón, 6, 1981. S. 26
  12. ŽITKOV, B. M. Zvieratá a vtáky povrchu zemského. Martin: Osveta. 1953. S 95

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]