Svätý grál

Ilustrácia Arthura Rackhama z roku 1917

Svätý grál alebo grál je legendárny predmet, jedna z najhľadanejších kresťanských relikvií. Podľa kresťanských legiend to mala byť čaša alebo pohár, z ktorej údajne pil Kristus pri Poslednej večeri. Svätý grál je kontroverzne komentovanou témou, nakoľko ani Biblia v príslušných statiach nijako významne grál neuvádza, na rozdiel od Archy zmluvy, ktorá je v Starom zákone veľmi presne opísaná.

Z historického pohľadu sa tematika svätého grálu v písomnej forme objavuje až na konci 12. storočia. Tvorcom jednej z prvých legiend o gráli je francúzsky stredoveký autor Chretien de Troyes. Predpokladá sa, že svätý grál je akýmsi podobenstvom širších súvislostí. Pokiaľ by sa zaužívaný obraz grálu očistil od všemožných bočných atribútov, je možné naň nazerať ako na symbolickú nádobu s Kristovou krvou (obraz z Poslednej večere - víno = krv).

Artušovská mytológia

V Artušovských legendách sa Svätý grál objavuje prvýkrát v Percevalovi, príbehu o Grále, nedokončenej romance, ktorú napísal Chrétien de Troyes okolo roku 1190. S Robertom de Boronom sa na začiatku 13. storočia Grál stal kalichom, ktorý slúžil na podávanie Eucharistie a v ktorom bola zachytená krv Krista na kríži: táto verzia sa stala najrozšírenejšou.

Hľadanie Svätého grálu začína zjavením počas zhromaždenia rytierov Okrúhleho stola, ktoré podnieti rytierov, aby ho šli hľadať. Kráľ Artuš zatiaľ zostáva na Kamelote, pretože je chorý. Grál je držaný na tajnom mieste u Kráľa rybára. Napriek veľkému úsiliu sú v hľadaní úspešní len traja rytieri: Perceval, Bors a Galahad, syn Lancelota, najdokonalejší zo všetkých rytierov.

Alternatívy

V súvislosti so svätým grálom existujú konšpiračné teórie založené na základe podvrhnutých dokumentov zvaných Tajné spisy Henriho Lobineaua. Tieto dokumenty poslúžili ako základ pre fiktívne romány ako Svätá krv a svätý grál alebo Da Vinciho kód od Dana Browna.