Preskočiť na obsah

Svätožizňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Svätožizňa[1][2] (iné mená:Svätožízna[1], Svätožízňa[3]; 9. storočie) bola veľkomoravská kňažná, pravdepodobne[1] manželka Svätopluka I.[4]

Primárne pramene, ktoré o Svätožizni informujú sú Cividalský evanjeliár (vo forme „Szuentezizna“[5]:332) a Kniha salzburskej fraternity (staršia)[6], lat. Liber confraternitatum Salisburgensis vetustior (vo forme „uuengizigna“/„wengizigna“[5]:335).[pozn 1] Fuldské anály (píšu k roku 871): „V tom čase moravskí Slovieni konali svadbu, privedúc dcéru akéhosi vojvodu z Čiech…“[8][pozn 2]:, „O neveste panuje domnienka, že sa nazývala Svętožiznь“[10], podobne[11].

Jej synovia boli (pravdepodobne) Mojmír II., Svätopluk II. a Predslav.[1] Existuje domienka o vzťahu Svätožizne k českým Přemyslovcom.[12][pozn 3]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Podľa Jána Stanislava je výslovnosť mena *Svęťežizna.[7]
  2. ↑ Čes. preklad: „Mezitím moravští Slované strojí svatbu, přivádějíce dceru jakéhosi vévody z Čech…“[9]:105-106
  3. ↑ K domnienkam ohľadom Svätožizne Z. Měřínský uvádza: „okolo nej [Svätožizne] sa vytvoril tiež nános rôznych nepodložených hypotéz a výmyslov.“ a uvádza príklad stotožnenia osoby zo zápisu v Cividalskom evanjeliári s osobou z Fuldských análov (malo íst o dcéru Bořivoja I.), či tvrdenie, že Svätožizňa mala zomreť v mladom veku v rokoch 873-874 a jej hrob sa našiel v v pohrebnej kaplnke pri severnej stene staršieho východného kostola v lokalite Sady pri Uherskom Hradišti.[13]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d SVÄTOŽIZŇA. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 387.
  2. ↑ Svätožizňa. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 657.
  3. ↑ STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska. 2. preprac. a dopl. vyd. Budmerice : Rak, 2016. 594 s. ISBN 978-80-85501-64-3. S. 206, 227.
  4. ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 139.
  5. ↑ a b Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Emil Havlík et al. Vyd. 1. Zväzok III : Diplomata, epistolae, textus historici varii. Brno : Universita J. E. Purkyně v Brně – filosofická fakulta, 1969. 470 s. (Spisy filosofické fakulty; zv. 134.)
  6. ↑ 54. KNIHA SALZBURSKEJ FRATERNITY (STARŠIA). In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 100.
  7. ↑ STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk. 1. vyd. Zväzok 1 : Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 129 – 130.
  8. ↑ Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Ed. Peter Ratkoš. 2. opr. a rozš. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968. 532 s. (Odkazy našej minulosti; zv. 4.) S. 95.
  9. ↑ Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Emil Havlík et al. Vyd. 1. Zväzok I : Annales et chronicae. Praha; Brno : Státní pedagogické nakladatelství, 1966. 387 s. (Spisy filosofické fakulty; zv. 104.)
  10. ↑ HAVLÍK, Lubomír E. Kronika o Velké Moravě. 2. dopl. a upr. vyd. V Brně : Jota, 2013. 400 s. ISBN 978-80-8561-706-1. S. 268 – 270.
  11. ↑ HAVLÍK, Lubomír E. Svatopluk Veliký, král Moravanů a Slovanů. Brno : Jota, 1994. 129 s. ISBN 80-85617-19-6. S. 64.
  12. ↑ SVATOŽIZŇA. In: LUTOVSKÝ, Michal. Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 431 s. ISBN 80-7277-054-3. S. 318.
  13. ↑ MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 22 – 23.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svätožizňa&oldid=7199795“