Cividalský evanjeliár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
foliant z Cividalského evanjeliára

Cividalský evanjeliár[1][2] (iné názvy: Cividalské evanjelium[3], Evanjelium z Cividale[4], evanjelistár cividalský[5]; lat. Evangelium de Cividale) je rukopisný latinský text evanjelií zo 6. storočia, ktorý sa nachádza v kláštore v talianskom Cividale del Friuli.

Dejiny evanjeliára[upraviť | upraviť zdroj]

Cividalský evanjeliár pravdepodobne pochádza z niektorého zo severotalianských kláštorov.[6] Od 6. do 8.storočia na voľné miesta vpisovali rôzne liturgické poznámky. Od konca 8. do konca 10. storočia do neho zapisovali mená návštevníkov či pútnikov (alebo tých, za ktorých sa púť obetovala). Neskôr sa evanjeliár dostal do Aquileie, kde z neho v 13. alebo 14. storočí bolo oddelené evanjelium podľa Marka, z ktorého záverečná časť bola následne ozdobne zviazaná a v roku 1354 darovaná Karlovi IV. pre potreby pražskej katedrály. V roku 1409 sa časť dostala do kláštora v meste Cividale del Friuli a ešte potom v roku 1420 do Benátok, benátska časť bola silne poškodená.[7][3]

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Po okrajoch sa nachádzajú mená návštevníkov alebo pútnikov. Z 377 slovanských mien[1] patrí 276 (3 sú úlomkovité)[pozn 1] veľmi pravdepodobne predkom Slovákov, teda obyvateľom Veľkej Moravy.[8][3] Medzi zapísané mená patrí Svätopluk, Svätožizňa, Predslav, Pribina, Koceľ a iné.[6] Cividalský evanjeliár je doklad „o živých kontaktoch našich predkov s talianskou kultúrnou sférou.“[1]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. „Niektoré mohli patriť rovnako predkom Slovákov, ako Chorvátov a Slovincov; takých je 37 a 6 nejasných. Chorvátskych alebo slovinských zápisov je tu veľmi pravdepodobne 23, chorvátskych 14, slovinských 11, bulharských 6 a srbské 1.“[8]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Cividalský evanjeliár. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 566.
  2. Cividalský evanjeliár. In: Encyklopédia Slovenska. 2. nezm. vyd. Zväzok I A – D. Bratislava : Veda, 1985. 624 s. S. 329.
  3. a b c 44. CIVIDALSKÉ EVANJELIUM. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 86 – 87.
  4. STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk. 1. vyd. Zväzok 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo.Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 15.
  5. RATKOŠ, Peter. Slovensko v dobe veľkomoravskej. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1988. S. 142.
  6. a b MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 352 – 353.
  7. Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Emil Havlík et al. Vyd. 1. Zväzok III Diplomata, epistolae, textus historici varii. Brno : Universita J. E. Purkyně, 1969. 470 s. (Spisy University J. E. Purkyně v Brně. Filosofická fakulta; zv. 134.) S. 330.
  8. a b STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 2. dopl. vyd. Zväzok III : Texty. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 512 s. S. 119.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PAULINY, Eugen. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964. 248 s. (Pamäti a dokumenty; zv. 18.) S. 52 – 56.
  • STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 2. dopl. vyd. Zväzok III : Texty. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 512 s. S. 115 – 119. (plný text)
  • Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Ed. Peter Ratkoš. 2. opr. a rozš. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968. 532 s. (Odkazy našej minulosti; zv. 4.) S. 133 – 135.
  • Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Emil Havlík et al. Vyd. 1. Zväzok III Diplomata, epistolae, textus historici varii. Brno : Universita J. E. Purkyně, 1969. 470 s. (Spisy University J. E. Purkyně v Brně. Filosofická fakulta; zv. 134.) S. 330 – 334. (úvod + plný text)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]