Tarbes
O rovnomennom obvode pozri Tarbes (obvod).| Tarbes | ||
| mesto | ||
.jpg) | ||
|
||
| Štát |  Francúzsko
| |
|---|---|---|
| Región | Midi-Pyrénées | |
| Departement | Hautes-Pyrénées | |
| Obvod | Tarbes | |
| Súradnice | 43°13′58″S 0°4′28″V / 43,23278°S 0,07444°V | |
| Najvyšší bod | ||
| - výška | 326 m n. m. | |
| Najnižší bod | ||
| - výška | 284 m n. m. | |
| Rozloha | 15,33 km² (1 533 ha) | |
| Obyvateľstvo | 42 888 | |
| Hustota | 2 797,65 obyv./km² | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 65000 | |
| INSEE | 65440 | |
  Poloha mesta Tarbes
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Tarbes | ||
| Webová stránka: http://www.tarbes.fr/ | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Tarbes je francúzske mesto, ktoré sa nachádza v departemente Hautes-Pyrénées, v regióne Midi-Pyrénées. Od roku 1790 je obcou. V rímskych časoch bolo známe ako Turba alebo Tarba. Je súčasťou historického regiónu Gaskonsko.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Legenda hovorí, že etiópska kráľovná Tarbis požiadala o ruku Mojžiša a on ju odmietol. Neuspokojená opustila trón aj svoju krajinu a vzala so sebou aj sestru Lordu. Tarbis sa usadila na brehoch rieky Adour a založila mesto Tarbes, jej sestra sa usadila na brehoch rieky Gave a založila Lurdy.[1]
Tarbes však pravdepodobne založili príslušníci kmeňa Bigorri z Akvitánie, ktorých obchod so soľou povzbudil k využívaniu cesty do pyrenejských predhorí. Prvýkrát bolo toto sídlisko pomenované ako Civitas Tarba Ubi Castrum Bigorra v 5. storočí. V 9. storočí potom biskup v meste La Sède prestaval starú katedrálu a koncom 12. storočia sa gróf z Bigorre usadil na svojom opevnenom hrade Tarbes a priniesol so sebou aj súdny dvor. Na konci stredoveku mesto pozostávalo zo šiestich opevnených dedín, ktoré boli spojené od východu na západ.
V 16. storočí boli náboženské vojny pre mesto a jeho obyvateľov obzvlášť kruté, ale od 17. storočia Tarbes zažilo oživenie, ktoré viedlo v roku 1652 k vzniku biskupstva a v roku 1690 k založeniu tretej nemocnice. Zavlažovanie pôdy a hydraulickú energiu využívanú remeselníkmi zabezpečoval systém kanálov z rieky Adour. Ale až v 18. storočí konečne došlo k demografickému a hospodárskemu rozmachu, keď dali konzuli zbúrať staré hradby.
Počas revolúcie prinieslo spojenie duchovných a svetských častí mesta rozšírenie Tarbes na juh: „Tarbe“ sa stalo „Tarbes“. Vďaka húževnatosti Bertranda Barèra, miestneho poslanca v ústavodarnom zhromaždení, sa mesto stalo hlavným mestom departmentu Bigorre v roku 1790.
Tarbes v 19. storočí profitoval z rozsiahlej administratívnej reformy, ktorá dala mestu druhý impulz. V meste bola zriadená prefektúra a v roku 1806 tu Napoleon I. založil cisársky žrebčín Haras de Tarbes, v ktorom z pôvodného konského plemena Tarbais vyšľachtili anglo-arabské plemeno. Hlavným poslaním žrebčína bolo zabezpečiť reprodukciu koní a mať na juhu Francúzska vysokovýkonné kone na vedenie vojen proti Španielsku. Armáda tak vytvorila priestor pre chov koní, ktorý je v okolitej krajine hojne rozšírený. Tarbes získal svoje definitívne postavenie posádkového mesta v roku 1825 vybudovaním jazdeckých kasární.[2]
Od roku 1859 existuje železničné spojenie spájajúce Paríž s Tarbes a v roku 1871 to ovplyvnilo rozhodnutie generála Verchèra de Reffyeho umiestniť v meste arzenál, ďaleko od frontovej línie. Tarbes sa tak stalo priemyselným a robotníckym mestom, ale zároveň si upevnilo svoje vojenské poslanie výstavbou štvrtí Larrey, Soult a Reffye. Po rozvoji osi východ-západ sa buduje nová os sever-juh, ktorej srdcom je krásne prostredie záhrady Massey.
Tarbes je hrdé na to, že je rodiskom maršala Ferdinanda Focha. Vďaka svojej strategickej polohe na úpätí Pyrenejí si udržalo svoju pozíciu počas prvej svetovej vojny. Vzhľadom na zintenzívnenie delostreleckej výroby v tomto období bola práca žien (v tomto období až 16 000 pracovníčok) obzvlášť významná pri nevyhnutnej podpore frontov ďalej na severe, v delostreleckých dielach.
Počas druhej svetovej vojny bol odboj súčasťou každodenného života aj v meste Tarbes, ktoré bolo vyznamenané Vojnovým krížom. Po návrate mieru sa priemysel diverzifikoval a došlo k novému nárastu populácie.
Tarbes zostáva mestom so silným charakterom a pôsobia v ňom dva armádne pluky: 1. výsadkový husársky pluk a 35. výsadkový delostrelecký pluk.[1]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto má rozlohu 15,33 km². Najvyšší bod je položený vo výške 326 m n. m. a najnižší bod vo výške 284 m n. m.[3]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Počet obyvateľov je 42 888 (2011)[4].
Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v meste.
Zdroje: INSEE[5]
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Théophile Gautier (* 1811 – † 1872), spisovateľ a básnik
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Histoire de la ville de Tarbes [online]. Site officiel de la Ville de Tarbes, [cit. 2025-04-28]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ The Haras National de Tarbes, immersion in the equine world - Guide Toulouse Pyrénées [online]. www.guide-toulouse-pyrenees.com, [cit. 2025-04-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Répertoire Géographique des Communes [online]. Institut national de l'information géographique et forestière (IGN), [cit. 2012-03-23]. Dostupné online. Archivované 2011-05-02 z originálu. (po francúzsky)
- ↑ Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Résultat du recensement de la population 2008 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
