Tepelný izolant

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Tepelný izolant je látka, ktorá vedie zle (alebo vôbec) teplo, tzn. má nízku tepelnú vodivosť.

Veličina, ktorá umožňuje porovnanie látok podľa tepelnej vodivosti, sa nazýva súčiniteľ tepelnej vodivosti. Tepelné izolanty majú súčiniteľ tepelnej vodivosti nízky.

Opakom tepelného izolantu je tepelný vodič.

Príklad tepelného izolantu[upraviť | upraviť zdroj]

Najlepšími tepelnými izolantami sú plyny a kvapaliny, ktoré rýchlejšie ako vedením prenášajú teplo prúdením.

Z pevných látok sú dobrými tepelnými izolantami predovšetkým látky, ktoré obsahujú veľa plynu (vzduchu), napr. sklenená vata, perie, srsť, sklo, drevo, penový polystyrén, a pod. V stavebníctve sa pre lepšiu tepelnú izoláciu používajú tehly s dutinami. Z látok neobsahujúcich plyny sú dobrými tepelnými izolantami napr. plasty, alebo bakelit.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Tepelné izolanty sa využívajú všade tam, kde je potrebné zabrániť predávaniu tepla (úniku tepla) - zateplenie fasád domov, potrubí a pod., alebo v prípade, kedy treba zabrániť ohrevu materiálu (drevené držadlá kuchynského riadu a pod.).

Typickým príkladom je zimné oblečenie, ktoré izoluje teplo vďaka vzduchu, ktorý je uzatvorený medzi vláknami vlneného svetra, na podobnom princípe fungujú duté vlákna, alebo perie.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]