Preskočiť na obsah

Terézia Poliaková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Účastník olympijských hier
Účastník olympijských hier
Terézia Poliaková
Terézia Poliaková
Osobné informácie
Dátum narodenia2. apríl 1989 (35 rokov)
Miesto narodeniaBrezno, Česko-Slovensko
Výška170 cm
Technické informácie
KlubVŠC Dukla Banská Bystrica
Značka lyžíFischer
Značka zbraneAnschütz
Olympijské hry
Tímy2 (2014, 2018)
Medaily0 (0x zlato)
Majstrovstvá sveta
Tímy4 (2013, 2015, 2016, 2019)
Medaily0 (0x zlato)
Svetový pohár
Sezóna2012 -
Víťazstvá0
Iné pódiové miesta0
Spolu0
Aktualizované k: 6. júna 2019

Terézia Poliaková (* 2. apríl 1989, Brezno) je slovenská biatlonistka. Reprezentovala Slovensko na Zimných olympijských hrách 2014 v Soči a 2018 v Pchjongčchangu a Majstrovstvách sveta v biatlone v rokoch 2013, 2015 a 2016. Pravidelne sa zúčastňuje aj pretekov Svetového pohára v biatlone. Jej doterajším najväčším úspechom je piate miesto v pretekoch štafety žien na ZOH 2018.[1]

Koncom apríla 2020 oznámila ukončenie kariéry.[2]

Terézia začala s biatlonom vo svojich deviatich rokoch, keď ju rodičia prihlásili na tréningy v Klube biatlonu Valaská-Osrblie.[3]

Od roku 2006 začala pretekať v juniorských Európskych pohároch. Pri šprinte v rakúskom Oberlachu dosiala na 33. miesto z 86 štartujúcich dievčat. V sezóne 2006 sa zúčastnila aj Majstrovstiev sveta juniorov, v dorasteneckej kategórii, ktoré sa odohrávali v biatlonovom centre Martell Val Martello. Na Majstrovstvách Terézia prekvapila ôsmym miestom vo vytrvalostných pretekoch, v šprinte obsadila 24. pozíciu a šampionát ukončila stíhacími pretekmi, na ktorých dosiahla na 39. miesto.[3]

V sezónach 2007/2008, 2008/2009 a 2010/2011 sa jej nedarilo tak ako v debutovej sezóne. V sezóne 2007/2008 bol jediným lepším výsledkom 22. miesto v individuálnych pretekoch v Novom Meste na Morave.[3] Ročník 2008/2009 nepriniesol žiadne skvelé výsledky, Medzinárodná biatlonová únia (IBU) zrušila juniorské Európske poháre a nahradila ich IBU Cupom kde mladí športovci pretekali spolu so skúsenejšími.[3] V sezóne 2009/2010 trápenie pokračovalo, v IBU Cupe sa dlho nevedela dostať do prvej polovice štartujúcich, na majstrovstvách sveta v Torsby bolo jej najlepšie umiestnenie 43. miesto v stíhacích pretekoch. Záver sezóny sa jej však vydaril, na Majstrovstvách sveta v Otepää, v Estónsku, sa umiestnila na 26. pozícii v individuálnych pretekoch, 30. priečke v šprinte a na 25. mieste v stíhacích pretekoch.[3]

Olympijské hry a Svetové poháre

[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna 2010/2011

[upraviť | upraviť zdroj]

V prvej sezóne po prechode do ženskej kategórie sa Terézia väčšiny pretekov IBU Cupu nezúčastnila a v tých, ktorých pretekala sa nedostala do prvej šesťdesiatky.[3]

Sezóna 2011/2012

[upraviť | upraviť zdroj]

Sezónu v IBU Cupoch začala umiestneniami okolo 90. miesta, no časom jej forma rástla a v druhej polovici sezóny dosiahla na štyri umiestnenia v prvej štyridsiatke. Na Majstrovstvách Európy v Osrblí sa umiestnila na 31. mieste. V záverečnom kole IBU Cupu v rýchlostných pretekoch prišla do cieľa ako dvadsiata a trafila všetky terče. Bol to jej dovtedy najlepší výsledok v ženskej kategórii.[3]

Sezóna 2012/2013

[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto sezóne Poliaková debutovala vo Svetovom pohári. Prvýkrát sa na štart postavila v švédskom Östersunde vo vytrvalostných pretekoch, do cieľa prišla na 63. mieste. Na Majstrovstvách sveta ju tréneri mohli obsadiť len jednej disciplíne. Vybrali pre ňu individuálne preteky, v ktorých skončila na 47. mieste čo bolo jej doterajšie maximum. V sezóne 2012/2013 sa Terézia zúčastnila aj Majstrovstiev Európy v bulharskom Bansku, dosiahla na 17. miesto v šprinte, a na 11. v stíhacích pretekoch.[3]

Sezóna 2013/2014

[upraviť | upraviť zdroj]

Sezónu otvorila 56. miestom v prvom kole Svetového pohára vo Švédsku. O týždeň neskôr v rakúskom Hochfilzene sa spolu s Janou Gerekovou, Anastasyiou Kuzminovou a Paulínou Fialkovou predstavila v štafete žien. Slovenské reprezentantky v týchto pretekoch dosiahli na výborné šieste miesto. Ako sezóna pokračovala, jej forma sa zhoršovala a na ZOH 2014 v Soči štartovala len v individuálnych pretekoch, ktoré dokončila na 66. mieste.[3]

Sezóna 2014/2015

[upraviť | upraviť zdroj]

Ročník 2014/2015 začal pre Poliakovú výborne, vyšli jej preteky v Östersunde a v individuálnych aj stíhacích pretekoch zaujala zhodne 48. pozíciu. V stíhacích pretekoch v Hochfilzene sa umiestnila na skvelej 28. priečke. Potom sa jej výsledky pohybovali okolo 50. miesta. Na Majstrovstvách sveta vo fínskom Kontiolahti si stanovila nový osobný rekord – 37. miesto.[3]

Sezóna 2015/2016

[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku sezóny mala problémy sa rozbehnúť, ale aj napriek tomu hneď v prvých pretekoch brala tri body. Po prvom trimestri mala 87% úspešnosť streľby a radila sa medzi najlepších desať biatlonistiek čo sa týka streľby. Fyzická slabosť ale neustupovala a špecializovaní lekári jej zistili zdravotné problémy, ak by sa ich rozhodla ihneď začať liečiť, tak by sa pre ňu sezóna skončila. Terézia sa ale rozhodla pokračovať aj napriek problémom, ktoré ju limitovali a liečiť sa začne po sezóne. Aj napriek zdravotným problémom dokázala absolvovať niekoľko rýchlych pretekov no začala ju zrádzať aj streľba – prepadla sa medzi horšie strelkyne, s úspešnosťou 82,5%. Na Majstrovstvách sveta však dosiahla na bodované priečky a pripísala si dva body. Sama sa vyjadrila, že jej sezóna nevyšla.[3]

Sezóna 2016/2017

[upraviť | upraviť zdroj]

V pretekoch najvyššej ligy sa jej nedarilo ani v behu ani na strelnici. Najlepšie umiestnenie bolo 64. miesto v talianskej Anterselve. V IBU Cupe sa jej však darilo. Nastúpila iba v šiestich pretekoch a získala v nich 122 bodov.[3]

Sezóna 2017/2018

[upraviť | upraviť zdroj]

Trápenie pokračovalo, už druhý rok po sebe sa nedostala do stíhacích pretekov. Najlepší výkon ukázala v olympijskej štafete 22. februára, keď vo svojom, treťom, úseku strieľala dvakrát 0+1 a klesla z tretej len na piatu pozíciu. Vo svojom úseku stratila na čelo iba 2,9 sekundy. Boli to jej najdôležitejšie preteky sezóny.[3]

Sezóna 2018/2019

[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2018/2019 je jej najlepším výsledkom dvakrát 6. miesto v ženskej štafete. Jej najlepším individuálnym výsledkom je 47. miesto v individuálnych pretekoch vo Švédskom Östersunde. Okrem Svetového pohára v tejto sezóne súťažila aj v nižšom IBU Cupe, tam sa najlepšie umiestnila na 54. mieste.

Sezóna 2019/2020

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom apríla 2020 oznámila ukončenie kariéry.[2]

Olympijské hry

[upraviť | upraviť zdroj]
Miesto Individuálne preteky Šprint Stíhacie preteky Hromadný štart Štafeta Zmiešaná štafeta
RUS 2014 Soči 66. 14.
South Korea 2018 Pchjongčchang 87. 83. 5.

Majstrovstvá sveta

[upraviť | upraviť zdroj]
Miesto Individuálne preteky Šprint Stíhacie preteky Hromadný štart Štafeta Zmiešaná štafeta Zmiešané
preteky dvojíc
CZE 2013 Nové Město 47. N/A
FIN 2015 Kontiolahti 37. 57. 49. 19.
NOR 2016 Oslo 39. 58. 14.
SWE 2019 Östersund 47. 86. 6. 24.
ITA 2020 Antholz-Anterselva 82. - - 19.

Svetový pohár

[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna 2018/2019

[upraviť | upraviť zdroj]
ČSP Miesto ŠP SP HS VP ŠT ZŠT ZPD STR
1. Slovinsko Pokljuka 64. 76. 13.
2. Rakúsko Hochfilzen 68. 14.
3. Česko Nové Město na Moravě
4. Nemecko Oberhof 88. 6.
5. Nemecko Ruhpolding 91. 6.
6. Taliansko Antholz-Anterselva 85.
7. Kanada Canmore neštartovala
8. USA Soldier Hollow neštartovala
9. Nórsko Holmenkollen 104.
Celkové umiestnenie nkl nkl 12. 25. 76 %
0 bodov (nkl)

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.[1]

Sezóna 2019/2020
[upraviť | upraviť zdroj]
ČSP Miesto ŠP SP HS VP ŠT ZŠT ZPD STR
1. Švédsko Östersund 100. 79. - - 24.
2. Rakúsko Hochfilzen neštartovala
3. Francúzsko Annecy neštartovala
4. Nemecko Oberhof 96. - DSQ
5. Nemecko Ruhpolding 88. - 14.
6. Slovinsko Pokljuka - 75. 21. -
7. Taliansko Antholz-Anterselva 82. - - 86. 17. 19. -
8. Česko Nové Mesto na Morave neštartovala
9. Fínsko Kontiolahti neštartovala
10. Nórsko Holmenkollen zrušené
Celkové umiestnenie
Aktualizované 14. decembra 2019

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c DATACENTER [online]. biathlonresults.com, [cit. 2018-12-29]. Dostupné online.
  2. a b ČERVENÝ, Michal; ONDRIŠEK, Matej; SZEKERES, Edward. Športový newsfilter: Vďaka nej bojovali Kuzminová a Fialkové o medaily, ona si však zlízla hejt. Teraz skončila. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-04-27. Dostupné online [cit. 2020-05-04]. ISSN 1339-844X.
  3. a b c d e f g h i j k l m IVANČÁKOVÁ, Jaroslav Maliňák, Lukáš Timko a Simona. Terézia Poliaková [online]. Biatlon-info.sk, [cit. 2018-12-29]. Dostupné online.