Preskočiť na obsah

Terézia z Lisieux

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätá Terézia z Lisieux
Terézia z Lisieux
Biografické údaje
Narodenie2. január 1873
Alençon, Francúzsko
Úmrtie30. september 1897 (24 rokov)
Lisieux, Francúzsko
HrobLisieux
Uctievanie
Blahorečenie29. apríl 1923
Pius XI.
Svätorečil17. máj 1925
Atribútykarmelitánsky habit, krucifix, ruže
Patronátmisie, misionári, Francúzsko, Rusko, ľudia trpiaci AIDS alebo tuberkulózou, kvetinári, záhradníci, osirelé deti, bezdomovci a letci
CirkevKatolícka cirkev
Sviatok1. október
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Terézia z Lisieux
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsTerézia z Lisieux
(multimediálne súbory na commons)

Svätá Terézia z Lisieux (tiež Terézia od Dieťaťa Ježiša alebo Malá Terezka [1], vlastným menom Marie-Françoise-Thérèse Martinová) (* 2. január 1873, Alençon, Francúzsko – † 30. september 1897, Lisieux) bola francúzska rehoľníčka (karmelitánka).

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa ako posledná z deviatich detí Ľudovíta a Zélie Martinových (svätorečení 18. októbra 2015 v Ríme[2]). Rodičia dávali veľký dôraz na výchovu dievčat (zomreli im 4 deti) tým, že im dávali dobrý kresťanský príklad. Terézia mala sotva 4 roky, keď jej zomrela matka. Výchovou a starostlivosťou o dievčatá sa zaoberal otec. Presťahoval sa spolu s nimi do Lisieux. Keď mala 10 rokov, ťažko ochorela. Päť rokov chodila do školy u sestier benediktínok. V roku 1884 bola na prvom svätom prijímaní a prijala tiež sviatosť birmovania. Už v roku 1887 skúšala vstúpiť na Karmel v nedospelom veku, preto išla s otcom do Ríma prosiť pápeža o povolenie výnimky. Súhlas však hneď nedostala. Do kláštora vstúpila o pol roka neskôr.

V januári 1889 dostala rehoľné rúcho a meno Terézia od Dieťaťa Ježiša. 8. septembra 1890 zložila sľuby a o tri roky neskôr jej zverili úlohu pomocnej magistry noviciek. Túto úlohu plnila počas 4 rokov až do smrti. Zomrela po niekoľkých mesiacoch choroby na tuberkulózu vo veku 24 rokov.

Svätorečenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Už 26 rokov po jej smrti bola vyhlásená za blahoslavenú. V roku 1927 ju pápež Pius XI. vyhlásil spolu so svätým Františkom Xaverským za hlavnú patrónku misií a v roku 1944 bola vyhlásená za druhú patrónku Francúzska, spolu so svätou Janou z Arku. Ján Pavol II. ju 19. októbra 1997 vyhlásil za Učiteľku cirkvi [3].

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SCHAUBER, Vera; SCHINDLER, Hanns Michael. Rok se svatými. 2. vyd. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 702 s. ISBN 80-7192-304-4.
  • TEREZIE Z LISIEUX. Myšlenky na každý den. Praha : Nové město, 2001. ISBN 80-86146-29-4.
  • GAUCHER, Guy. Životopis Terezie z Lisieux. [s.l.] : Karmelitánské nakladatelství, 1997.
  • HOLKOVÁ, Marie. Terezka Martinová. Praha : Cesta, 1993. 275 s. ISBN 80-85319-23-3.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Volajte ma malá Terezka [online]. Verím a Dôverujem, 2020-02-20. Dostupné online.
  2. Rím prežíva atmosféru kanonizácie rodičov patrónky misií [online]. Radio Vaticana, 2015-10-17, [cit. 2015-10-18]. Dostupné online.
  3. Gaucher, Guy: Životopis Terezie z Lisieux, Karmelitánské nakladatelství, 1997, s. 194

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]