Tirpáci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Tirpáci (po maďarsky tirpák, mn.č. tirpákok) bola a je slovenská komunita v Níreďháze a okolí. Prisťahovali sa sem v druhej polovici 18. storočia.[1]

Gyula Simkó píše: "Z békešskej župy do Níreďházy presťahované obyvateľstvo, zmiešané zo slovenským obyvateľstvom z ďalších žúp Uhorska sú Tirpáci."

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Po povstaní vedenom Rákocim bola Níreďháza vyľudnená, a preto vtedajší majiteľ mesta gróf František Károlyi 16. mája 1753 pozval do mesta slovenských usadlíkov. Výsady zaručené v zachovanej listine:

  • Náboženská sloboda každej rodiny.[2]
  • Drevo na stavbu domov.[2]
  • Trojročné oslobodenie od daní.[2]
  • Vnútorná autonómia

V rámci týchto výhod sa na vyčlenenom území usadilo 331 slovenských rodín. Usadili sa v Níreďháze na slovenskej ulici - Sarvašská - tak sa volá aj dnes. Tolerančný patent panovníka Jozefa II. im umožnil roku 1784 stavať veľký evanjelický kostol (1784-1786) na Lutherovom námestí; je to najstaršia umelecká pamiatka mesta. Kostol bol postavený podľa návrhov talianskeho architekta Giuseppeho Aprilisa. Posledné slovenské bohoslužby sa v ňom konali roku 1952.

Počet rodín Pôvod
214 Békešská Čaba, Gyula, Poľný Berinčok, Orosháza, Slovenský Komlóš, Sarvaš
117 Župy: Boršodská, Gemerská, Hontianská, Novohradská, Zvolenská

Na vyhradenom území vybudovali osadníci samoty - majere (po maďarsky bokor, mn.č. bokrok) v čom im pomáhal Ján Petríkovič. Vtedy vznikla sieť majerov obklopujúca mesto aj v súčasnosti:

  • Salamonbokor
  • Antalbokor
  • Benkőbokor
  • Vajdabokor
  • Tamásbokor
  • Verbőczibokor
  • Sulyánbokor
  • Kazárbokor
  • Rókabokor
  • Mandabokor

Po druhej svetovej vojne sa presťahovalo 4506 Tirpákov dobrovoľne späť na Slovensko, prevažne do okresu Levice do okresného sídla a do nasledovných dedín: Hontianska Vrbica, Sikenica, Kalná nad Hronom, Lok, Starý Hrádok, Dolná Seč, Horná Seč a Jur nad Hronom[3].

Slávní tirpáci[upraviť | upraviť kód]

  • Ján Petríkovič, organizátor presídlenia v službách grófa Františka Károlyiho
  • Ján Moravský, chovateľ koní
  • Ľudovít Juráni, (1837-1897) botanik
  • Štefan Farbaky, (1837-1928) slovenský matematik, fyzik a pedagóg
  • Jozef Vietoris, (1868-1954) básnik, prekladateľ
  • Matej Kádaši, (1895- ) predseda níreďházskej manufaktúry.
  • Jozef Markuš, (1944- ) terajší predseda Matice slovenskej

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]