Tivadar Ortvay

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tivadar Ortvay
historik, múzejný pracovník, vysokoškolský učiteľ
Tivadar Ortvay
Narodenie18./19. november 1843
Ciclova Montana, Uhorsko, dnes Rumunsko
Úmrtie8. júl 1916 (72 rokov)
Budapešť, Rakúsko-Uhorsko, dnes Maďarsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Tivadar Ortvay

Tivadar Ortvay (* 18./19. november 1843, Ciclova Montana, Uhorsko, dnes Rumunsko – † 8. júl 1916, Budapešť[1]) bol historik, múzejný pracovník, vysokoškolský učiteľ, profesor na Právnickej akadémii v Bratislave.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Tivadar Ortvay bol maďarskej národnosti. Narodil sa v Sedmihradsku, na území dnešného Rumunska. Študoval na bohosloveckom seminári v Temešvári. Po skončení štúdií bol kaplánom v čanádskej diecéze, profesorom na gymnáziu v Lugoši. Od roku 1875 bol učiteľom histórie na Právnickej akadémii v Prešporku. Absolvoval študijné cesty po Európe a Palestíne. Patril medzi aktívnych a literárne činných členov Bratislavského lekársko-prírodovedného spolku, kde zastával funkciu podpredsedu. Venoval sa starovekej a stredovekej histórii. Jeho diela, založené na bohatom pramennom materiáli, sú často citované.[chýba zdroj] Napísal vodopis Uhorska do konca 13. storočia, Dejiny bratislavskej Právnickej akadémie a rozsiahle Dejiny mesta Bratislavy. Je autorom okolo tridsiatich samostatne vydaných prác, štúdií a článkov z oblasti histórie a archeológie. Vydal knihu „Pozsony város, utcái és terei“ – Ulice a námestia Bratislavy (1905). Od roku 1879 bol dopisujúci a od roku 1905 riadny člen Uhorskej akadémie vied. Zomrel v Budapešti, kde mal smútočný obrad v cintoríne Kerepesi, ale podľa jeho vôle bol pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Prešporku vedľa svojej matky.[2]

Entomologické aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1902 vydal v Bratislave rozsiahlu knižnú publikáciu o faune bratislavskej župy, ktorá vyšla pod názvom: Pozsony vármegye és a területén fekvö Pozsony, Nagyszombat, Bazin, Modor és Szent György városok állatvilága, kde uviedol takmer všetky informácie, ktoré boli o faune mesta Bratislavy a okolia dovtedy napísané a známe. Pokiaľ sa týka informácií o hmyze, tak až na niekoľko druhov, pre okolie Bratislavy nepravdepodobných, bol tento zoznam na svoju dobu prácou veľmi presnou. Obsahoval mnoho dôležitých údajov, do značnej šírky sa zmieňoval o hospodársky škodlivých druhoch hmyzu a obsahoval i spoľahlivé bionomické poznatky.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ortvay, T.: 1902, Pozsony vármegye és a területén fekvö Pozsony, Nagyszombat, Bazin, Modor és Szent György városok állatvilága. Álltrajzi és állatgazdaságtörténeti monografia. A pozsonyban 1902. szept. 7-én megnyiló második országos mezögazdasági kiállitás alkalmából kiadja pozsonyváros anyagi hozzájárulásával pozsonyvármegye közönsége. Elsö kötet: állatrajzi rész. [Zoological and zoohistorical monograph. Volume 1: zoological part.] 446 pp.

Dielo v elektronickej podobe[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Magyar életrajzi lexikon II. (L–Z). Főszerk. Kenyeres Ágnes. Budapest: Akadémiai. 1969. 327. o.
  2. http://www.bratislavskerozky.sk/sk/Cerstve-rozky/Historia/Ortvayho-databaza-je-funkcna.html

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje informácií o autorovi[upraviť | upraviť zdroj]

  • Anonym: 1980, Encyklopédia Slovenska 4 zv. (N - Q), Bratislava, p. 221.
  • Koleška, Z.: 1988, [Ortvay, T.: p. 358]. Seznam biografií čs. entomologů, 10. In: Zprávy Čs. spol. entomol. ČSAV, 24.
  • Groll, E. K. [ed.]: 2006, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Ortvay, Tivadar“: (internet).