Tomáš Gábriš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Tomáš Gábriš pozri Tomáš Gábriš (rozlišovacia stránka).
Tomáš Gábriš
slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg
Člen Súdnej rady SR
Momentálne v úrade
od 24. november 2023
Predchodca Elena Berthotyová
Biografické údaje
Narodenie28. marec 1981 (43 rokov)
Nové Zámky, Česko-Slovensko
Alma materPrávnická fakulta UK,
Filozofická fakulta UK,
Trnavská univerzita v Trnave
et al.
Profesiavysokoškolský pedagóg
Národnosťslovenská

prof. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš, PhD., LL.M., MA (* 28. marec 1981, Nové Zámky)[1] je slovenský advokát, právny historik, teoretik a metodológ práva, vysokoškolský pedagóg, od novembra 2023 člen Súdnej rady SR.

V súčasnosti pôsobí ako vedúci Katedry dejín práva a profesor na Katedre teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity[2]. V rokoch 2007 – 2019 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1981 v Nových Zámkoch.[1]

V roku 2004 absolvoval štúdium na Právnickej fakulte UK. Súčasne študoval históriu na Filozofickej fakulte UK, ktorú úspešne dokončil v roku 2006. V roku 2005 absolvoval rigoróznu skúšku a získal titul doktor práv (JUDr.). V roku 2007 získal titul PhD. v odbore dejiny štátu a práva. V tomto roku začal pôsobiť na Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky Právnickej fakulty UK. V rokoch 2006 až 2007 absolvoval štúdium na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti v oblasti stredovekých štúdii, po ktorom získal titul MA. Od roku 2007 pôsobil dva roky aj na Právnickej fakulte TU ako odborný asistent.[1][3]

V rokoch 2008 až 2010 bol advokátskym koncipientom, následne sa stal advokátom. Potom v rokoch 2009 až 2010 získal v Holandsku právnický titul master of Laws (LL.M.) na Tilburskej univerzite.[3] V roku 2010 získal na Právnickej fakulte TU ďalší titul PhD.,[3] tento raz v odbore pracovné právo. O rok neskôr získal na Filozofickej fakulte UK v odbore slovenské dejiny tretí titul PhD. V roku 2013 habilitoval na docenta v odbore teória a dejiny štátu a práva. V roku 2016 začal štúdium filozofie na Filozofickej fakulte TU. Medzi tým absolvoval viacero kratších pobytov a prednášok na univerzitách v Európe a Severnej Amerike.[3][1]

V decembri 2017 ho prezident Andrej Kiska vymenoval za profesora v odbore teória a dejiny štátu a práva[4].

Od júna 2017 do marca 2019 pôsobil ako vedúci Katedry teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty UK.[1] V októbri 2018 kandidoval na pozíciu dekana Právnickej fakulty UK, avšak v pomere hlasov 6:21 bol zvolený predchádzajúci dekanEduard Burda.[5]

Od roku 2019 znovu pôsobil na Právnickej fakulte TU. V súčasnosti (2023) je vedúcim Katedry dejín práva a profesorom na Katedre teórie práva a ústavného práva. V roku 2023 mu bola rektorom univerzity odovzdaná Cena Antona Hajduka za vynikajúce výsledky v tvorivej činnosti.[6]

Pôsobí tiež ako slovenský národný spravodajca pri vypracúvaní analýz z oblasti práva moderných technológií pre potreby Európskej komisie. Je členom Legislatívno-právnej komisie Slovenského olympijského a športového výboru, zastáva viaceré pozície v športových organizáciách.[6] Je tiež členom Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo a Slovenskej historickej spoločnosti. Pôsobí v rámci redakčných rád viacerých právnických periodík.[3]

Pôsobí tiež ako advokát. V Bratislave má advokátsku kanceláriu Attorneity Legal. Je členom VIII. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory.[7]

V novembri 2023 ho prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za člena Súdnej rady SR. Vo funkcii nahradil Elenu Berthotyovú, ktorá sa zo zdravotných dôvodov vzdala funkcie 10. novembra. Vo funkcii pôsobí od 24. novembra 2023.[8]

Oblasť záujmu a výskumu[upraviť | upraviť zdroj]

Zameriava sa najmä na dejiny práva a právneho myslenia, metodológiu práva a právnej vedy, s čím úzko súvisí aj jeho záujem o všeobecnú teóriu práva a právnu filozofiu. Okrem toho sa venuje právu moderných technológií a športovému právu. Je autorom desiatich vedeckých a odborných monografií. Spolupracoval tiež na tvorbe desiatich učebníc. Celkovo je autorom viac ako 300 publikácií, s viac ako 500 ohlasmi.[6][3]

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • T. Gábriš, A. Švecová Dejiny štátu, správy a súdnictva na Slovensku, Aleš Čeněk, 2009, ISBN 9788073801618
  • T. Gábriš Športové právo, Eurokódex, 2011, ISBN 9788089447527
  • L. Vojáček, J. Kolárik, T. Gábriš Československé právne dejiny, Eurokódex, 2013, ISBN 9788089447992
  • T. Gábriš Dočasné súdne pravidlá Judexkuriálnej konferencie z roku 1861, Iura Edition, 2014, ISBN 9788080786014
  • T. Gábriš Najstaršie právo na Slovensku?, Wolters Kluwer, 2016, ISBN 9788081685071
  • J. Beňa, T. Gábriš Dejiny práva na území Slovenska I. (do roku 1918), Edícia učebnice právnickej fakulty, 2016, ISBN 978-80-7160-391-7
  • L. Vojáček, T. Gábriš Pramene k právnym dejinám Slovenska II., Heuréka, 2017, ISBN 9788081730375

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e GÁBRIŠ, Tomáš. Profesijný životopis [online]. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
  2. Členovia Katedry dejín práva [online]. Trnava: Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, [cit. 2019-09-20]. Dostupné online.
  3. a b c d e f Tomáš Gábriš. Životopis. Trnava : Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Dostupné online.
  4. Prezident Kiska vymenoval nových profesorov, apeloval na kvalitu školstva [online]. Webnoviny, 2017-12-04, [cit. 2017-12-15]. Dostupné online.
  5. Výsledok volieb kandidáta na dekana PraF UK [online]. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, [cit. 2019-02-19]. Dostupné online.
  6. a b c Výnimočne tvoriví. Piati profesori získali Cenu Antona Hajduka [online]. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
  7. GÁBRIŠ, Tomáš. Attorneity Legal : O nás [online]. Bratislava: Attorneity Legal, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
  8. TASR. Prezidentka vymenovala za člena Súdnej rady SR Tomáša Gábriša. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-11-23. Dostupné online [cit. 2023-11-24].