Tommaso Traetta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tommaso Traetta
taliansky hudobný skladateľ
taliansky hudobný skladateľ
Narodenie30. marec 1727
Bitonto, Taliansko
Úmrtie6. apríl 1779 (52 rokov)
Benátky, Taliansko
Odkazy
Webstránkatraetta.com
CommonsSpolupracuj na Commons Tommaso Traetta

Tommaso Traetta (Michele Francesco Saverio) (* 30. marec 1727 Bitonto, Taliansko - † 6. apríl 1779, Benátky) bol taliansky hudobný skladateľ, predstaviteľ neapolskej opernej školy.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v mestečku Bitonto neďaleko Bari. Bol žiakom skladateľa, speváka a hudobného pedagóga Nicolu Porporu v Neapole. Jeho prvým úspechom v neapolskom divadle San Carlo bola opera „Il Farnace“ roku 1751.

Zdá sa, že v tom čase bol v tesnom kontakte s Jommellim. Od neho zrejme Traetta získaval pravidelné zákazky z celej krajiny. Rozhodujúcim medzníkom v skladateľovej kariére sa však stalo až prijatie miesta dvorného skladateľa v Parme v roku 1758.

V parmskom vojvodstve sa stretávali francúzske, španielske a rakúske vplyvy a v tomto medzinárodnom prostredí vznikla aj priaznivá klíma pre rozvoj hudby vôbec a opernej tvorby zvlášť. Pozitívne sa prijímali nové podnety, ktoré prichádzali s hudbou Jeana Philippe Rameaua aj Christopa Willibalda Glucka.

Tento nový impulz Traettovej tvorby je viditeľný napríklad už v opere, ktorú „Ippolito ed Aricia“ skomponoval krátko po príchode do Parmy a uviedol v roku 1759. Spracováva rovnakú téma ako Rameauova lyrická tragédia z roku 1733 „Hippolyte et Aricie“, ale je bližšia vkusu talianskeho publika.

V nasledujúcej dekáde skomponoval Traetta na objednávku parmského dvora celý rad komických, ale aj vážnych opier v štýle opera seria, okrem veľkého množstva hudby k oficiálnym a slávnostným príležitostiam. Jeho opery sa hrali v mnohých európskych mestách. Veľký úspech dosiahol roku 1763 vo Viedni operou „Ifigenia in Taurida“, ktorú venoval Gluckovej opere „Orfeo ed Euridice“.

V roku 1765 sa stal riaditeľom prestížneho konzervatória Conservatorio del l'Ospedaletto v Benátkach a z tých čias pochádza značná časť jeho chrámovej tvorby.

V roku 1768 prijal ponuku cárovnej Kataríny II. Veľkej a stal sa hudobným riaditeľom opery v Petrohrade. Tu bola aj prvý raz uvedená jeho najväčšia opera „Antigona“ (1772).

Po krátkom pobyte v Londýne sa roku 1777 usídlil v Benátkach, kde žil až do svojej smrti v roku 1779.

Operné dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Il Farnace (1751 Neapol)
  • Ifigenia in Aulide (1753 Neapol)
  • I pastori felici (1753 Neapol)
  • Le nozze contrastate (1753 Neapol)
  • La Rosmonda (1755 Neapol)
  • L'incredulo (1755 Neapol)
  • I disturbi (1756 Neapol)
  • Buovo d'Antona (1756 Florencia)
  • La fante furba (1756 Neapol)
  • Ezio (1757 Rím)
  • La Nitteti (1757 Reggio Emilia)
  • La Didone abbandonata (1757 Benátky)
  • La virtuosa ritornata da Londra (1757 Parma)
  • Olimpiade (1758 Verona)
  • Demofoonte (1758 Verona)
  • Solimano (1759 Parma)
  • Ippolito ed Aricia (1759 Parma)
  • Enea nel Lazio (1760 Turín)
  • I Tintaridi, o Castore e Polluce (1760 Parma)
  • Stordilano, principe di Granata (1760 Parma)
  • Le feste d'Imeneo (1760 Parma)
  • Armida (1761 Viedeň)
  • Enea e Lavinia (1761 Parma)
  • Zenobia (1761 Lucca)
  • Alessandro nelle Indie (1762 Reggio Emilia)
  • La francesca a Malghera (1762 Parma)
  • Sofonisba (1762 Mannheim)
  • Ifigenia in Tauride (1763 Viedeň)
  • L'Issipile (1763 Neapol)
  • Antigono (1764 Padova)
  • La buona figluola maritata (1764 Parma)
  • Semiramide (1765 Benátky)
  • Zophilette (1765 Paríž)
  • Le serve rivali (1766 Benátky)
  • Siroe re di Persia (1767 Mníchov)
  • Armida (1767 Benátky)
  • Amore in trappola (1768 Benátky)
  • L'isola disabitata (1768 Bologna)
  • Il tributo campestra (1768 Mantova)
  • Fetonte (1768 Viedeň)
  • Olimpiade (1768 Cremona)
  • Olimpiade (1769 Londýn)
  • Astrea placata (1770 Petrohrad)
  • Antigone (1772 Petrohrad)
  • Amore e Psiche (1773 Petrohrad)
  • Lucio Vero (1774 Petrohrad)
  • Antigono (1775 Londýn)
  • Le quattro stagioni e i dodici mesi dell'anno (1776 Petrohrad)
  • Germondo (1776 Londýn)
  • La Merope (1776 Miláno)
  • Telemacco (1777 Londýn)
  • Il cavaliero errante (1778 Benátky)
  • La disfatta di Dario (1778 Benátky)
  • Gli eroi dei Campi Elisi (1779 Benátky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]