Preskočiť na obsah

Transneptúnsky objekt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Transneptunický objekt)
Pomerné veľkosti niektorých TNO

Transneptúnsky objekt (TNO) alebo objekt Edgeworthovho–Kuiperovho pásu (najvnútornejšia časť Oortovho oblaku Slnka, objekt Kuiperovho pásu = KBO, Edgeworthov–Kuiperov pás = EKP). Pre takýto objekt musí platiť, že väčšina jeho dráhy musí byť za dráhou planéty Neptún. V podstate ide o akýkoľvek objekt, či už planétku alebo kométu. V tejto vzdialenosti od Slnka sa tieto objekty správajú takmer identicky a preto ich nie je možné od seba rozlíšiť, iba na základe excentricity dráhy a vzdialenosti perihélia.

Doteraz sa nepodarilo pozorovať kométu za dráhou Neptúnu, preto sa planétky za dráhou Neptúna nazývajú objekty Edgeworthovho–Kuiperovho pásu. Najznámejším predstaviteľom týchto objektov je trpasličia planéta Pluto. O týchto objektoch nebolo veľa známe (hmotnosti a veľkosti iba tušíme), preto NASA rozbehla misiu New Horizons ktorá mala za úlohu navštíviť Pluto a v ideálnom prípade aj niektoré z objektov KBO. Sonda odštartovala 19. januára 2006, prelet okolo Pluta zrealizovala 14. júla 2015 a prelet okolo KBO 486958 Arrokoth 1. januára 2019. Do decembra 2023 sonda objavila celkovo približne 100 KBO a preletela dostatočne blízko okolo zhruba 20 z nich, aby zachytila ​​charakteristiky, ako je tvar, rotačná perióda, možné mesiace a zloženie povrchu.[1]

Prvý registrovaný TNO (okrem Pluta a jeho mesiaca Cháron) je transneptúnsky objekt 15760 Albion.[2]

Eulerov diagram množinových vzťahov medzi rôznymi typmi telies v slnečnej sústave. Množina transneptúnskych objektov je vyznačená hnedou farbou.
Distribúcia a klasifikácia transneptúnskych objektov. Na vodorovnej osi je stredná vzdialenosť telesa od Slnka (veľká polos), na zvislej uhol sklonu dráhy telesa k ekliptike (inklinácia).

Transneptúnske objekty sa delia do troch skupín:

  1. Skupina kubewano – klasické KBO
  2. Skupina plutino – KBO s dráhovou rezonanciou 2:3 s Neptúnom
  3. Skupina twotino – KBO s dráhovou rezonanciou 1:2 s Neptúnom

S pribúdajúcim časom narastá aj počet objavených KBO. V roku 2005 presiahol ich počet 200 a každý štvrťrok pribudne do zoznamu asi 6 nových objavov. Je to zásluha mnohých pozorovacích programov a zdokonalenia sledovacích techník. V objavoch môžeme nájsť aj objekty s veľkosťou porovnateľnou ako Pluto (prípadne väčšou) a nie je pochýb, že v dohľadnej dobe týchto objavov ešte pribudne. To nakoniec viedlo k strate štatútu planéty pre Pluto.

Zoznam Transneptúnskych objektov

[upraviť | upraviť zdroj]

Čiastočný zoznam pomenovaných a očíslovaných transneptúnskych objektov: Zoznam transneptúnskych objektov

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HOPE, Diane. Deep into the Kuiper Belt, New Horizons is still doing science [online]. arstechnica.com, 2023-12-12, [cit. 2024-02-05]. Dostupné online.
  2. WÜNSCHE, Nikolai. Beyond Jupiter : The World of Distant Minor Planets : (15760) Albion. Journal for Occultation Astronomy (Hannover: IOTA/ES), október 2019, roč. 9, čís. 4, s. 14 – 18. Dostupné online [cit. 2024-02-05]. ISSN 0737-6766).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]