Valentin Grigorievič Rasputin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Valentin Grigorievič Rasputin
V. G. Rasputin v roku 2011
V. G. Rasputin v roku 2011
Osobné informácie
Narodenie 15. marec 1937
  Usť-Uda, ZSSR
Úmrtie 14. marec 2015 (77 rokov)
  Moskva, Rusko
Národnosť ruská
manželka Svetlana Ivanovna Rasputinová
Deti Sergej Valentinovič Rasputin, Marija Valentinovna Rasputinová
Dielo
Žánre socialistický realizmus, dedinská próza
Obdobie 1961–2015
Debut Ja zabyl sprostiť u Ľošky
Významné práce Ži a pamätaj[1]
Lúčenie[2]
Odkazy
Spolupracuj na Commons Valentin Grigorievič Rasputin
(multimediálne súbory na commons)

Valentin Grigorievič Rasputin (rus. Валентин Григорьевич Распутин; * 15. marec 1937, Usť-Uda, Rusko - 14. marec 2015, Moskva, Rusko[3]) bol ruský prozaik a publicista, predstaviteľ dedinskej prózy.[4]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meste Usť-Uda, detstvo prežil v obci Atalanka.[5] Po skončení strednej školy v Usť-Ude študoval dejiny a filozofiu[6] na univerzite v Irkutsku, štúdium úspešne ukončil v roku 1959.[7] Už počas štúdia a aj po ňom pracoval ako novinár, venoval sa tématike mladých ľudí, ktorí prichádzali na Sibír.[5] V roku 1977 a 1987 získal Štátnu cenu ZSSR za literatúru.[4] V roku 1980 sa nechal pokrstiť a angažoval sa za pravoslávie.[8] V roku 1990 ho Gorbačov vymenoval za člena prezidentskej rady (Президентский совет СССР - Prezidentskij sovet ZSSR). Po potlačení puča v auguste 1991 mu vyčítali, že podpísal vyhlásenie pučistov, ktoré vyšlo v jednom z časopisov.[8]

Žil v Irkutsku. Jeho dcéra Marija zomrela v roku 2006 pri hávarii letu S7 Airlines Flight 778.[9] Zomrel 14. marca 2015 v Moskve.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Tématicky čerpal najmä so súdobého prostredia Sovietskoho zväzu (okrem novely Ži a pamätaj, ktorá sa zaoberá 2. svetovou vojnou).[6]

Debutoval v roku 1961 zbierkou poviedok Я забыл спросить у Лёшки - Ja zabyl sprostiť u Ľošky.[6][7] V nasledujúcich rokoch vydal viacero poviedok alebo čŕt[5]: Костровые новых городов - Kostrovyje novych gorodov, Край возле самого неба - Kraj vozle samogo neba a iné a novelu Деньги для Марии - Deňgi dľa Marii (slov. Peniaze pre Máriu).

Diela zo sedemdesiatych rokov Последний срок - Poslednij srok (slov. Tri dni života), Живи и помни - Živi i pomni (slov. Ži a pamätaj) a Прощание с Матёрой - Proščanije s Maťoroj (slov. Lúčenie) mali značný ohlas doma i v zahraničí.[4] Vydaniu diela Lúčenie pomohli Sergej Vasilievič Vikulov a Jurij Vasilievič Bondarev.[8]

V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch publikoval väčšinou poviedky v časopise Naš sovremennik.[5] V publicistických dielach konca 20. storočia sa venoval najmä téme ekologických a etických otázok.[4] V rámci ruskej literatúry postsovietskeho obdobia, (ktorá je veľmi rozmanitá a vyznačuje sa stieraním hraníc a žánrov) patrí Rasputin k tým autorom, ktorí vychádzajú z realizmu a nadväzujú na tradičné žánrové formy.[10]

Štýl, hodnotenie a význam[upraviť | upraviť zdroj]

Život sibírskej dediny, častý námet pre jeho diela, poznal z vlastnej skúsenosti. Vo svojom diele sa zaoberal otázkami mravnosti, duchovnosti, dôležitosti historickej a generačnej pamäti a ekológie, odtrhnutie človeka od jeho koreňov považoval za príčinu krízy spoločnosti (duchovnej i mravnej).[11] Pre jeho prozaické diela je charakteristická presná psychologická kresba postáv a stručné vyjadrovanie.[7] Jadro jeho tvorby tvorí: „prostý dedinský človek, pripútaný k pôde, ktorý je svojím životným štýlom nezávislý od inteligencie, svojím založením neskazený a slušný“. Vo všeobecnosti sa jeho záujem sústreďuje na duševný život.[8]

„Rasputinove diela sú žánrovo na pomedzí novely a románu, sú preniknuté drsným realizmom a humanizmom, riešia existenciálne otázky ľudského bytia. Vyznačujú sa jednak uvedením do obrazového tkaniva symbolov a mýtov, jednak prenikavým psychologizmom sond do psychických vlastností a prúdom meditatívnych reminiscencií, ktoré evokujú minulosť. Rasputin pozerá na svet jeho tragikou a zachycuje a utvrdzuje zmysel a etické hodnoty života.“[5]

Ako predstaviteľ dedinskej prózy presadzoval filozofiu, ktorá vychádzala z kresťanských princípov. Tvorbou umelecky vzdoroval zjednodušovaniu problému rozpadu hodnôt v ruskej spoločnosti.[4]

Zoznam diel preložených do slovenčiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tri dni života. Bratislava : Smena, 1973.
  • Ži a pamätaj. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1977.
  • Nasledujúca - konečná : dráma v dvoch častiach. Bratislava : Lita, 1978.
  • Peniaze pre Máriu. Bratislava : Obzor, 1979. (obsahuje diela: Peniaze pre Máriu, Hodiny francúzštiny, Rudolfio, Vasilij a Vasilisa, Stretnutie)
  • Lúčenie. Bratislava : Smena, 1981.
  • Kraj pri samom nebi. Moskva : Malyš, 1982.
  • Na belasej rieke. Bratislava : Mladé letá, 1984.
  • Kým žiješ, miluj. Bratislava : Tatran, 1987. (obsahuje diela: Kým žiješ, miluj, Čo mám odkázať vrane?, Nataša, Nevládzem ďalééj!, Požiar)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ži a pamätaj. In: KNĚZEK, Libor, (ed). Encyklopédia literárnych diel. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1989. 858 s. (Encyklopédie Obzoru). ISBN 80-215-0010-7. s. 787.
  2. Lúčenie. In: KNĚZEK, Libor, (ed). Encyklopédia literárnych diel. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1989. 858 s. (Encyklopédie Obzoru). ISBN 80-215-0010-7. s. 327.
  3. V Moskve skončalsia pisateľ Valentin Rasputin [online]. Moskva : TASS, 15. marec 2015, [cit. 2015-03-15]. Dostupné online. (po rusky)
  4. a b c d e RASPUTIN Valentin. In: KOVAČIČOVÁ, Oľga, a kol. Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4. S. 374-376.
  5. a b c d e RASPUTIN Valentin. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 491-493. (po česky)
  6. a b c RASPUTIN Valentin Grigorievič. In: JURÍČEK, Ján, ed. et al. Encyklopédia spisovateľov sveta. 3., preprac. a dopln. vyd. Bratislava: Obzor, 1987. s. 457.
  7. a b c Rasputin, Valentin Grigorjevič. In: HRALA, Milan (ed.). Slovník spisovatelů. Sovětský svaz: literatura ruská, ukrajinská a běloruská, literatury sovětského Pobaltí, literatury Sovětského východu II L-Ž. 1. vyd. Praha: Odeon, 1977. s. 275. (po česky)
  8. a b c d RASPUTIN, Valentin Grigorjevič. In: KASACK, Wolfgang. Slovník ruské literatury 20. století. Preklad Jiří F. Franěk a kol. Praha : Votobia, 2000. 622 s. ISBN 80-7220-084-4. S. 415-416. (po česky)
  9. MASHKIN, Sergey; TERENTYEVA, Alexandra; BERG, Sergey. Siberian Aircraft Crushed on Land [online]. Irkutsk : Kommersant, 10. júl 2006, [cit. 2015-01-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ELIÁŠ, Anton, et al. Ruská literatúra 18.- 21.storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 233 s. ISBN 978-80-224-1344-2. S. 201, 205.
  11. ELIÁŠ, Anton, et al. Ruská literatúra 18.- 21.storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 233 s. ISBN 978-80-224-1344-2. S. 159.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]