Valentin Grigorievič Rasputin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Valentin Grigorievič Rasputin
Валентин Распутин.jpg
V. G. Rasputin v roku 2011
Narodenie 15. marec 1937
Usť-Uda, ZSSR
Úmrtie 14. marec 2015 (77 rokov)
Moskva, Rusko
Národnosť ruská
Obdobie písania 1961–2015
Žánre socialistický realizmus, dedinská próza
Debutové práce Ja zabyl sprostiť u Ľošky
Významné práce Ži a pamätaj[1]
Lúčenie[2]
Manželka Svetlana Ivanovna Rasputinová
Deti Sergej Valentinovič Rasputin, Marija Valentinovna Rasputinová

Valentin Grigorievič Rasputin (rus. Валентин Григорьевич Распутин; * 15. marec 1937, Usť-Uda, Rusko - 14. marec 2015, Moskva, Rusko[3]) bol ruský prozaik a publicista, predstaviteľ dedinskej prózy.[4]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meste Usť-Uda, detstvo prežil v obci Atalanka.[5] Po skončení strednej školy v Usť-Ude študoval dejiny a filozofiu[6] na univerzite v Irkutsku, štúdium úspešne ukončil v roku 1959.[7] Už počas štúdia a aj po ňom pracoval ako novinár, venoval sa tématike mladých ľudí, ktorí prichádzali na Sibír.[5] V roku 1977 a 1987 získal Štátnu cenu ZSSR za literatúru.[4] V roku 1980 sa nechal pokrstiť a angažoval sa za pravoslávie.[8] V roku 1990 ho Gorbačov vymenoval za člena prezidentskej rady (Президентский совет СССР - Prezidentskij sovet ZSSR). Po potlačení puča v auguste 1991 mu vyčítali, že podpísal vyhlásenie pučistov, ktoré vyšlo v jednom z časopisov.[8]

Žil v Irkutsku. Jeho dcéra Marija zomrela v roku 2006 pri hávarii letu S7 Airlines Flight 778.[9] Zomrel 14. marca 2015 v Moskve.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Tématicky čerpal najmä so súdobého prostredia Sovietskoho zväzu (okrem novely Ži a pamätaj, ktorá sa zaoberá 2. svetovou vojnou).[6]

Debutoval v roku 1961 zbierkou poviedok Я забыл спросить у Лёшки - Ja zabyl sprostiť u Ľošky.[6][7] V nasledujúcich rokoch vydal viacero poviedok alebo čŕt[5]: Костровые новых городов - Kostrovyje novych gorodov, Край возле самого неба - Kraj vozle samogo neba a iné a novelu Деньги для Марии - Deňgi dľa Marii (slov. Peniaze pre Máriu).

Diela zo sedemdesiatych rokov Последний срок - Poslednij srok (slov. Tri dni života), Живи и помни - Živi i pomni (slov. Ži a pamätaj) a Прощание с Матёрой - Proščanije s Maťoroj (slov. Lúčenie) mali značný ohlas doma i v zahraničí.[4] Vydaniu diela Lúčenie pomohli Sergej Vasilievič Vikulov a Jurij Vasilievič Bondarev.[8]

V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch publikoval väčšinou poviedky v časopise Naš sovremennik.[5] V publicistických dielach konca 20. storočia sa venoval najmä téme ekologických a etických otázok.[4] V rámci ruskej literatúry postsovietskeho obdobia, (ktorá je veľmi rozmanitá a vyznačuje sa stieraním hraníc a žánrov) patrí Rasputin k tým autorom, ktorí vychádzajú z realizmu a nadväzujú na tradičné žánrové formy.[10]

Štýl, hodnotenie a význam[upraviť | upraviť zdroj]

Život sibírskej dediny, častý námet pre jeho diela, poznal z vlastnej skúsenosti. Vo svojom diele sa zaoberal otázkami mravnosti, duchovnosti, dôležitosti historickej a generačnej pamäti a ekológie, odtrhnutie človeka od jeho koreňov považoval za príčinu krízy spoločnosti (duchovnej i mravnej).[11] Pre jeho prozaické diela je charakteristická presná psychologická kresba postáv a stručné vyjadrovanie.[7] Jadro jeho tvorby tvorí: „prostý dedinský človek, pripútaný k pôde, ktorý je svojím životným štýlom nezávislý na inteligencii, svojím založením neskazený a slušný“. Vo všeobecnosti sa jeho záujem sústreďuje na duševný život.[8]

„Rasputinove diela sú žánrovo na pomedzí novely a románu, sú preniknuté drsným realizmom a humanizmom, riešia existenciálne otázky ľudského bytia. Vyznačujú sa jednak uvedením do obrazového tkaniva symbolov a mýtov, jednak prenikavým psychologizmom sond do psychických vlastností a prúdom meditatívnych reminiscencií, ktoré evokujú minulosť. Rasputin pozerá na svet jeho tragikou a zachycuje a utvrdzuje zmysel a etické hodnoty života.“[5]

Ako predstaviteľ dedinskej prózy presadzoval filozofiu, ktorá vychádzala z kresťanských princípov. Tvorbou umelecky vzdoroval zjednodušovaniu problému rozpadu hodnôt v ruskej spoločnosti.[4]

Zoznam diel preložených do slovenčiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tri dni života. Bratislava : Smena, 1973.
  • Ži a pamätaj. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1977.
  • Nasledujúca - konečná : dráma v dvoch častiach. Bratislava : Lita, 1978.
  • Peniaze pre Máriu. Bratislava : Obzor, 1979. (obsahuje diela: Peniaze pre Máriu, Hodiny francúzštiny, Rudolfio, Vasilij a Vasilisa, Stretnutie)
  • Lúčenie. Bratislava : Smena, 1981.
  • Kraj pri samom nebi. Moskva : Malyš, 1982.
  • Na belasej rieke. Bratislava : Mladé letá, 1984.
  • Kým žiješ, miluj. Bratislava : Tatran, 1987. (obsahuje diela: Kým žiješ, miluj, Čo mám odkázať vrane?, Nataša, Nevládzem ďalééj!, Požiar)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ži a pamätaj. In: KNĚZEK, Libor, (ed). Encyklopédia literárnych diel. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1989. 858 s. (Encyklopédie Obzoru). ISBN 80-215-0010-7. s. 787.
  2. Lúčenie. In: KNĚZEK, Libor, (ed). Encyklopédia literárnych diel. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1989. 858 s. (Encyklopédie Obzoru). ISBN 80-215-0010-7. s. 327.
  3. V Moskve skončalsia pisateľ Valentin Rasputin [online]. Moskva : TASS, 15. marec 2015, [cit. 2015-03-15]. Dostupné online. (po rusky)
  4. a b c d e RASPUTIN Valentin. In: Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4. S. 374-376.
  5. a b c d e RASPUTIN Valentin. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 491-493. (po česky)
  6. a b c RASPUTIN Valentin Grigorievič. In: JURÍČEK, Ján, ed. et al. Encyklopédia spisovateľov sveta. 3., preprac. a dopln. vyd. Bratislava: Obzor, 1987. s. 457.
  7. a b c Rasputin, Valentin Grigorjevič. In: HRALA, Milan (ed.). Slovník spisovatelů. Sovětský svaz: literatura ruská, ukrajinská a běloruská, literatury sovětského Pobaltí, literatury Sovětského východu II L-Ž. 1. vyd. Praha: Odeon, 1977. s. 275. (po česky)
  8. a b c d RASPUTIN, Valentin Grigorjevič. In: KASACK, Wolfgang. Slovník ruské literatury 20. století. Preklad Jiří F. Franěk a kol. Praha : Votobia, 2000. 622 s. ISBN 80-7220-084-4. S. 415-416. (po česky)
  9. MASHKIN, Sergey; TERENTYEVA, Alexandra; BERG, Sergey. Siberian Aircraft Crushed on Land [online]. Irkutsk : Kommersant, 10. júl 2006, [cit. 2015-01-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ELIÁŠ, Anton, et al. Ruská literatúra 18.- 21.storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 233 s. ISBN 978-80-224-1344-2. S. 201, 205.
  11. ELIÁŠ, Anton, et al. Ruská literatúra 18.- 21.storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 233 s. ISBN 978-80-224-1344-2. S. 159.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]