Večerníček

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Večerníček je krátky večerný televízny program určený pre deti, vysielaný každý večer pôvodne Česko-slovenskou televíziou a dnes Slovenskou televíziou a Českou televíziou.

Námetom krátkych príbehov sú nielen klasické rozprávky, ale aj príbehy zo súčasnosti. České aj slovenské večerníčky sú tradične uvádzané zvučkami, ktoré sú najstaršími stále používanými televíznymi znelkami v Česku aj na Slovensku.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Program Rozprávka na dobrú noc sa zrodil v rozhlase, odkiaľ ho televízia prebrala ako osvedčený formát a spočiatku tie isté rozprávky naživo pred kamerou čítali známi herci ako Štěpánka Haničincová alebo Eva Kristínová.[1][2]

Česko-slovenská televízia začala vysielať rozprávku pre deti už od roku 1963, ale len nepravidelne. V Česku to bolo „Stříbrné zrcátko“, na Slovensku „Rozprávka na dobrú noc“, ktorá sa vysielala nedeľu v podvečer. Populárny príbeh bol napr. Robot Emil.[2]

V januári 1965 začala Česko-slovenská televízia vysielať pravidelnú reláciu s názvom „Večerníček“. Duchovným otcom myšlienky večerníčka a jeho prvým dramaturgom bol Milan Nápravník, známy surrealista, výtvarník, básnik a prozaik, ktorý neskôr roku 1968 emigroval do Západného Nemecka. Prvá bola rozprávka Kluk a kometa, príbeh v prevedení čierneho divadla s komentárom Štěpánky Haničincovej. Prvý slovenský večerníček bol v roku 1965 čiernobiely animovaný Ako si mačky kúpili televízor podľa literárnej predlohy Jaroslavy Blažkovej. Výtvarníkom bol Jozef Povrazník a režíroval ho Ján Chlebík.[2][1][3][4][5]

Prvý farebný večerníček, Pásli ovce valasi, mohli deti sledovať v roku 1973.[2][5]

Za desaťročia večerníčka bolo Českou televíziou vytvorených okolo 300 seriálov, z dielne Slovenskej televízie to bolo spolu viac ako 260 seriálových titulov s počtom dielov spravidla od siedmich do desiatich, ale boli aj stodielne seriály ako Slimák Maťo a škriatok Klinček.[2][1][4]

Večerníčkovská zvučka[upraviť | upraviť zdroj]

Preslávená večerníčkovská zvučka (ktorá je vôbec najstaršou českou televíznou znelkou a jednou z najstarších v Európe) vznikala v júli a auguste roku 1965 (vtedy ešte čiernobiela). Výtvarníkom bol Radek Pilař, režisérom Václav Bedřich, melódiu skomponoval Ladislav Simon a hlas prepožičal Večerníčkovi vtedy päťročný Michal Citavý.[2][1][5]

V slovenskej zvučke rozprávky na dobrú noc od roku 1966 bol ježko, ktorý hral v rozsvietenom paneláku na klavíri a keď sa rozprávka skončila, ježko v pyžame zakýval na rozlúčku a okná v paneláku postupne zhasli. V rokoch 1971 až 1976 ježka nahradili dvaja pletení panáčikovia, ktorí vyskakovali z košíka so šitím a zažínali lampu a nakoniec sa do košíka opäť uložili. V roku 1975 Slovenská televízia vypísala konkurz na novú zvučku a víťazom sa stal príbeh o deduškovi so psíčkom od dramaturgičky Anny Minichovej, ktorý sa začal vysielať krátko po spustení pravidelného farebného vysielania začiatkom roka 1977. Okrem Anny Minichovej sa na výrobe zvučky s Deduškom Večerníčkom podieľal tiež grafický výtvarník a režisér Ladislav Čapek a melódiu skomponoval Jaroslav Celba. Deduško Večerníček má aj svoj vlastný seriál V chalúpke a za chalúpkou (1986).[1][3][5][6]

Zoznam večerníčkových seriálov[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Deduško Večerníček zažína hviezdy už štyridsať rokov [online]. SME, 1. 6. 2017, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online.
  2. a b c d e f Historie Večerníčku [online]. Česká televize, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b O večerníčkoch [online]. Hlohovský žurnál, 3. 5. 2021, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online.
  4. a b Večerníček je nadčasový fenomén: Vysiela sa už viac ako 50 rokov [online]. O2, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online.
  5. a b c d Večerníček si nedáme. Slovenský aj český Večerníček oslavuje 40. výročie [online]. SME, 14. 9. 2005, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online.
  6. Deduško Večerníček sa vracia v podobe, v akej ste ho vždy poznali [online]. Rozhlas a televízia Slovenska, 30. 5. 2016, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online.