Venedikt Vasilievič Jerofejev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Venedikt Vasilievič Jerofejev
Venedikt Vasilievič Jerofejev
Osobné informácie
Narodenie24. október 1938
 Kirovsk, ZSSR
Úmrtie11. máj 1990 (51 rokov)
 Moskva
DetiVenedikt Venediktovič Jerofejev (* 1966)
Dielo
Významné práceMoskva – Petuški
Odkazy
Spolupracuj na CommonsVenedikt Vasilievič Jerofejev
(multimediálne súbory na commons)

Venedikt Vasilievič Jerofejev (rus. Венеди́кт Васи́льевич Ерофе́ев; * 24. október 1938, Kirovsk, Rusko - † 11. máj 1990, Moskva, Rusko) bol ruský prozaik, dramatik, esejista; jedna z najvýznamnejších postáv ruského undergroundu[1][2] – predchodca ruskej postmoderny[3].

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Venedikt Vasilievič Jerofejev sa narodil 24. októbra 1938 v meste Kirovsk (Murmanská oblasť) v mnohodetnej rodine, ako najmladší z piatich súrodencov. Rodičia pochádzali z Ulianovskej oblasti. Otec pracoval pri železnici, matka bola v domácnocnosti.[4] Lásku k čítaniu, ktorá sa u neho snúbila so skvelou pamäťou, získal od matky. V roku 1946 (alebo 1939[5]) zatkli otca a odsúdili do pracovného tábora, následne sa mama (ako žena „nepriateľa ľudu“) nemohla zamestnať. Rozhodla sa preto odísť od rodiny, aby sa štát postaral o deti. V. Jerofejev následne strávil 3 roky v detskom domove.[5][6] Po otcovom prepustení (rok 1954 alebo 1955) sa rodina znova zišla.[4][5]

V sedemnástich rokoch (po ukončení desaťročnej školskej dochádzky s vyznamenaním[7]) začal študovať Filozofickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity (odbor ruský jazyk a literatúra).[4] Štúdium ukončilo jeho vylúčenie kvôli nekonformnému správaniu.[1] Potom študoval na Kolomenskom a Vladimirskom pedagogickom inštitúte, ale štúdium nedokončil.[2] Následne putoval po Sovietskom zväze a vystriedal mnoho zamestnaní (závozník, kurič, pomocný robotník), dokonca aj ako hazardný hráč (karty).[1] Stále veľa čítal.[6] Napriek tomu, že väčšina povolaní, ktorým sa venoval mali od intelektuálnej práce ďaleko, poskytovali mu dostatok materiálu na jeho tvorbu.[4] Dlhé obdobie žil bez dokladov a trvalého bydliska,[6] čo bolo vo vtedajšom Sovietskom zväze dosť problematické[4].

Od roku 1975 býval v Moskve spoločne so svojou druhou manželkou (v dome, v ktorom predtým býval známy hudobný skladateľ Sergej Sergejevič Prokofiev).[4] V tomto období sa Jerofejevova materiálna existencia o niečo zlepšila. V roku 1985 ochorel na rakovinu hrdla, ktorej 11. mája 1990 podľahol. Jeho život bol poznamenaný záľubou v alkohole.[8]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Jerofejev nevytvoril rozsahom veľké dielo. Hoci jeho diela vznikali mimo bližší kontakt s oficiálnymi alebo disidentskými literárnymi kruhmi, je dôležitou súčasťou ruskej literatúry svojho obdobia.[8] Prvé pokusy sa viažu k študentským rokom: Zapiski psichopata (Записки психопата) z rokov 1956-1958, boli považované za stratené, neskôr sa našli a bоli publikované posmrtne v roku 2000; podobne nedokončený rukopis románu Dmitrij Šostakovič (1972). Antológia s názvom Antalogija stichov rabočego obščežitija (Аналоги стихов рабочего общежития) je stratená.[8] Z roku 1970 (alebo 1968-1969) pochádza jeho najvýznamnejšie dielo: román-poéma Moskva – Petušky (Москва — Петушки); priekopnícke dielo ruskej postmoderny[9].

Ďalej napísal eseje Vasilij Rozanov očami excentrika (Василий Розанов глазами эксцентрика, 1973), Saša Čornyj i drugije (1982), Moja maleňkaja leniniana (Моя маленькая лениниана, 1988). Vasilij Rozanov očami excentrika

Na jar 1985 dokončil tragikomédiu s piatimi dejstvami Valpurgijeva noč, ili Šagi Komandora (Вальпургиева ночь, или Шаги командора), ktorá mala byť druhá časť triptichu s názvom Drei Nächte. Prvú päťdejstvovú tragédiu, resp. časť s názvom Noč na Ioanna Kynala, ili Disidenti (Ноч на Иоанна Кунала, или Диссидентьи) Jerofejev nedokončil a tretiu Noč pered Roždestvom (Ноц перед Рождеством) nerozpísal.[10] Dej prvej hry sa mal odohrávať vo výkupni fliaš, druhá sa odohráva na 31. oddelení psychiatrickej liečebne, tretia sa mala odohrávať v pravoslávnom kostole - v priestore od vchodu po refektár.

Chronologicky:

zachované diela:

  • 1970 Moskva – Petušky (román-poéma)
  • 1973 Vasilij Rozanov očami excentrika (Василий Розанов глазами эксцентрика; esej)
  • 1982 Saša Čornyj i drugije (Саша Черный и другие; esej)
  • 1985 Valpurgina noč, ili Šagi Komandora (Вальпургиева ночь, или Шаги Командора; divadelná hra)
  • 1988 Moja maleňkaja leniniana (Моя маленькая лениниана; esej)

nezachované diela

  • 1956-1958 Zapiski psichopata (Записки психопата)
  • 1962 Blagovestvovanije (Благовествование)
  • 1972 Dmitrij Šostakovič (Дмитрий Шостакович; román)

Význam, hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]

Jerofejev sa pokúsil zachytiť „život ľudí na okraji spoločnosti, využíval prvky postmoderny, surrealizmu a groteskného spojenia reálneho s nereálnym“.[3] Jeho „próza sa stala „evanjeliom“ generácie intelektuálov brežnevovského obdobia“.[1]

„Na celom jeho diele je vidieť zložitý názorový proces, ktorým sa autor obtiažne dopracovával pravdy o živote, ďalej veľká sčítanosť a znalosť hlavných filozofických a umeleckých textov, ale zároveň schopnosť vnímať realitu v jej rozpornosti a hľadať nejaké východisko. Toto hľadanie nebolo ukončené, Jerofejev ani v náznakoch nedochádza k nijakému poučeniu, jeho občasný obrat náboženským smerom je skoro prekrytý opisom surového života s patričným nadhľadom a svojráznym „smutným“ humorom. Jeho Venička akoby nás presvedčoval, že všetko je veľká sranda, keby to nebolo tak smutné.“[8]

Zoznam diel preložených do slovenčiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • JEROFEJEV, Venedikt. Moskva – Petušky. Fragment : revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku, 1991, čís. 6, s. 20-100. ISSN 1336-4316.
  • JEROFEJEV, Venedikt. Moskva – Petušky. Preklad Jaroslav Marušiak. Bratislava : Slovart, 2003. 168 s. ISBN 80-7145-793-0.
  • JEROFEJEV, Venedikt. Vasilij Rozanov očami excentrika. Preklad Juraj Andričík. In: JEROFEJEV, Viktor, ed. Ruské kvety zla. Bratislava : BELIMEX, 2016. 412 s. ISBN 80-89083-78-1. S. 154-171.
  • JEROFEJEV, Venedikt. Moskva – Petušky. Preklad Jaroslav Marušiak. [2. vyd.] Bratislava : Slovart, 2016. 165 s. ISBN 978-80-556-2380-1.

Zoznam diel preložených do češtiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • JEROFEJEV, Venědikt. Moskva – Petušky. Preklad Milan Dvořák. Sovětská literatura : měsíčník Svazu spisovatelů SSSR, 1990, roč. 18, čís. 9, s. 3-46. ISSN 0231-7974.
  • JEROFEJEV, Venědikt. Moskva – Petušky. Preklad Milan Dvořák. Sovětská literatura : měsíčník Svazu spisovatelů SSSR, 1990, roč. 18, čís. 10, s. 3-45. ISSN 0231-7974.
  • JEROFEJEV, Venědikt. Valpuržina noc aneb Komturovy kroky (tragédie o pěti dějstvích). Preklad Ivana Ryčlová. Svět a divadlo, 1991, čís. 7. ISSN 0862-7258.
  • JEROFEJEV, Benedikt Vasiljevič. Moskva – Petuški zpáteční. Preklad Libor Konvička. Praha : Pragma, 1992. 125 s. ISBN 80-85213-28-1.
  • JEROFEJEV, Venedikt. Moskva – Petušky : poéma. Preklad Leoš Suchařípa. 2. vyd. Brno : Větrné mlýny, 1999. 187 s. ISBN 80-86151-33-6.
  • JEROFEJEV, Benedikt Vasiljevič. Moskva – Petuški zpáteční. Preklad Libor Konvička. Hodkovičky [Praha] : Pragma, [2005?]. 122 s. ISBN 80-7205-206-3.
  • JEROFEJEV, Venědikt. Moskva – Petušky : poema. Preklad Milan Dvořák. 1. vyd. Argo : Praha, 2012. 149 s. ISBN 978-80-257-0697-8.
  • JEROFEJEV, Venědikt. Moje malá leniniáda. Preklad Vlasta Smoláková. Revue Proglas, 2000, roč. XI, čís. 2. Dostupné online [cit. 2015-09-26]. ISSN 0862-6731.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d JEROFEJEV Venedikt. In: KOVAČIČOVÁ, Oľga, a kol. Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4. S. 218-219.
  2. ↑ a b JEROFEJEV Venědikt. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 294-296.
  3. ↑ a b Jerofejev, Venedikt. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 491.
  4. ↑ a b c d e f RYČLOVÁ, Ivana. Bílý tanec : tragédie Valpuržina noc aneb Komturovy kroky Venedikta Jerofejeva v kontextu ruské dramatiky postmoderního období. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2001. 153 s. (Spisy Masarykovy univerzity v Brně - Filozofická fakulta; zv. 335.) Dostupné online. ISBN 80-210-2570-0. S. 34-46.
  5. ↑ a b c JEROFEJEV, Venědikt Vasiljevič. In: KASACK, Wolfgang. Slovník ruské literatury 20. století. Preklad Jiří F. Franěk a kol. Praha : Votobia, 2000. 622 s. ISBN 80-7220-084-4. S. 204-205.
  6. ↑ a b c ZÁHRADKA, Miroslav. Ruská literatura XX. století : (literární proudy a osobnosti). 1. vyd. Olomouc : Periplum, 2003. 236 s. ISBN 80-86624-08-0. S. 200-202.
  7. ↑ JEROFEJEV, Viktor, ed. Ruské kvety zla. Bratislava : BELIMEX, 2005. ISBN 80-89083-78-1. s. 404.
  8. ↑ a b c d HRALA, Milan. Ruská moderní literatura 1890 - 2000. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 2007. 767 s. ISBN 978-80-246-1201-0. S. 684-686.
  9. ↑ ELIÁŠ, Anton, a kol. Ruská literatúra 18.- 21.storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 233 s. ISBN 978-80-224-1344-2. S. 198.
  10. ↑ RYČLOVÁ, Ivana. Bílý tanec : tragédie Valpuržina noc aneb Komturovy kroky Venedikta Jerofejeva v kontextu ruské dramatiky postmoderního období. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2001. 153 s. (Spisy Masarykovy univerzity v Brně - Filozofická fakulta; zv. 335.) Dostupné online. ISBN 80-210-2570-0. S. 48-49.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Venedikt_Vasilievič_Jerofejev&oldid=7516917“