Vidoslavský potok
| Vidoslavský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Lučenec |
| Obce | Čamovce, Šurice |
| prameň | Čamovce |
| - poloha | Čurgovská stráň (pole) |
| - výška | 246 m |
| - súradnice | 48°13′17″S 19°53′52″V / 48,2213°S 19,8979°V |
| Ústie | Čamovský potok |
| - poloha | Šurice |
| - výška | 210 m |
| - súradnice | 48°14′48″S 19°54′46″V / 48,2467°S 19,9129°V |
| Dĺžka | 3,6 km |
| Rád toku | VI. |
| Hydrologický identifikátor | 4-24-01-1428 |
  poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vidoslavský potok[1] je potok v regióne Poiplie na území obcí Čamovce a Šurice v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Cerová vrchovina, v geomorfologickom podcelku Hajnáčska vrchovina.[2] Je ľavostranným prítokom Čamovského potoka a má dĺžku 3,6 km. Je vodným tokom VI. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 246 m n. m. na obecnej hranici obcí Čamovce a Šurice v juhovýchodnej časti územia obce Čamovce, v extraviláne východne od poľa Čurgovská stráň v Čamovciach alebo v extraviláne južne od lesa a pasienka Fiľakovské zeme v Šuriciach.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie juhovýchodnou časťou územia obce Čamovce sledujúc hranicu medzi obcami Čamovce a Šurice, preteká lesným a poľnohospodárskym extravilánom, v 234 m n. m. opúšťa priebeh obecnej hranice a vteká na územie obce Čamovce, v 221 m n. m. ľavým brehom obmýva osadu Vidoslav v obci Čamovce, v 213 m n. m. vteká z územia obce Čamovce na územie obce Šurice a hneď v 212 m n. m. podteká štátnu cestu z Čamoviec do Šuríc, v 210 m n. m. na území obce Šurice ústi do Čamovského potoka ako jeho ľavostranný prítok. Vidoslavský potok nemá významnejšie prítoky.[3][4]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Motivantom názvu vodného toku Vidoslavský potok na území obcí Čamovce a Šurice v období pomenovacieho procesu bol názov samoty Vidoslav v Čamovciach, popri ktorej vodný tok preteká.[5]Vidoslav, v ženskom gramatickom rode Vidoslava, je staroslovanské osobné meno s pôvodným významom – želaním, aby nositeľ mena bol slávny, šíril dobrú povesť svojho rodu.[6] Značná časť geografických názvov Slovenska má svoj pôvod v osobných menách a tieto majú na skúmanie počiatkov osídlenia a s tým súvisiacich vzťahov osobitný význam, ak ich pomenovací proces prebehol v predkresťanskom období. Toponymum Vidoslav patrí do takejto skupiny názvov, ktorých osobné mená slúžiace za základ geografického názvu sa v slovenskom prostredí do dnešných časov ako aktívne funkčné pomenovanie osôb už nedochovalo; svedectvo o ich niekdajšom aktívnom fungovaní sprostredkúvajú okrem vzácnych zriedkavých písomných dokumentov aj vybrané slovenské geografické názvy.[7] Z toponyma Vidoslav rozšírením o formant -ský bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Vidoslavský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8] Názov samoty Vidoslav v Čamovciach (predtým hospodárstvo jednotného roľníckeho družstva) bol štandardizovaný v roku 1981.[9] Názov vodného toku Vidoslavský potok bol štandardizovaný v roku 1992. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Vidoslavský potok je jedinečným hydronymom (apríl 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-04-25.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-04-28]
- ↑ Priebeh vodného toku Vidoslavský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-04-28].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 97, 186, 190. 079-902-87 NVA
- ↑ Geografické názvy okresu Lučenec A25. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-306/1992 z 11.8.1992. 93 s. S. 22, 60, 83. ISBN 80-900509-7-2
- ↑ Rudolf Krajčovič. Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. 1. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2005. 230 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 82, 85, 93, 94, 103, 106.
- ↑ HORŇANSKÝ, Imrich: O geografických názvoch z osobných mien so slovným základom chot-. In: Slovenská reč, 2018, roč. 83, č. 1, s. 35-46. ISSN 0037-6981.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 156. Bratislava 1981. 79-906-81. [cit. 2022-04-29.]