Zalužiansky potok
| Zalužiansky potok | |
| prameň | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Poltár |
| Obce | Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany |
| prameň | Hrnčiarska Ves |
| - poloha | Nižný Koplalov (samota) |
| - výška | 295 m |
| - súradnice | 48°26′03″S 19°52′35″V / 48,4341°S 19,8764°V |
| Ústie | Suchá |
| - poloha | Hrnčiarske Zalužany |
| - výška | 213 m |
| - súradnice | 48°24′36″S 19°52′28″V / 48,4099°S 19,8745°V |
| Dĺžka | 3,1 km |
| Rád toku | IV. |
| Hydrologický identifikátor | 4-24-01-1575 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zalužiansky potok[1] je potok v regióne Malohont na území obcí Hrnčiarska Ves a Hrnčiarske Zalužany v okrese Poltár v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina v geomorfologickom podcelku Lučenská kotlina[2]. Je ľavostranným prítokom Suchej a má dĺžku 3,1 km. Je vodným tokom IV. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 295 m n. m. v juhovýchodnej časti územia obce Hrnčiarska Ves, v priestore niekdajšej samostatnej obce Veľká Suchá, dnes časti obce Hrnčiarska Ves, v poľnohospodárskom extraviláne severne od samoty Nižný Koplalov.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie juhozápadným smerom cez poľnohosppodársky extravilán, stáča sa na juh, preteká cez osadu Nižný Koplalov, mení smer na juhovýchod a na juh, preteká cez poľnohospodársky extravilán, v 232 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok a zároveň vteká na obecnú hranicu medzi obcami Hrnčiarska Ves a Hrnčiarske Zalužany, ktorú na krátkom úseku sleduje, ľavým brehom obmýva pole Súdraž, pravým brehom obmýva úpätie vrchu Vápno s 269 m n. m., preteká severnou časťou územia obce Hrnčiarske Zalužany, vteká do intravilánu obce a ústi v 213 m n. m. do Suchej ako jej ľavostranný prítok. Vodný tok Zalužiansky potok má jeden bezvýznamný bezmenný prítok.[3][4][5]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku Zalužiansky potok na území obcí Hrnčiarska Ves a Hrnčiarske Zalužany má pôvod v názve obce Hrnčiarske Zalužany, v priestore ktorej preteká. Z druhého komponenta názvu obce, kombináciou s formantom -iansky a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Zalužiansky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Najstaršia písomne doložená zmienka o výskyte názvu obce je z roka 1362 v podobe Zalusan.
Názov vodného toku Zalužiansky potok bol štandardizovaný v roku 2008[7]. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Zalužiansky potok je jedinečným hydronymom (marec 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-03-10.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-03-10]
- ↑ https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/ease/zbgis/624FD565-E54B-4FD5-B7B6-452C4F252F44?pos=48.421929,19.875238,15] [cit. 2022-03-09].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 73, 194, 197. 079-902-87 NVA
- ↑ Geografické názvy okresu Rimavská Sobota A24. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-255/1992 zo 16.6.1992. 104 s. S. 32, 33, 87, 92, 94 . ISBN 80-900509-6-4.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1 a č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 1 - 5. S. 5. Dostupné online [3] [cit. 2022-03-10.]