Vincas Mickevičius-Kapsukas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vincas Mickevičius-Kapsukas
litovský komunistický politik
Fotografia z rokov 1918/1919
Fotografia z rokov 1918/1919
predseda provizórnej vlády a vlády 1. Litovskej SSR
V úrade
8. december/16. december 1918 – 27. február 1919
Predchodca úrad vznikol úrad zanikol Nástupca
predseda vlády Litovsko-bieloruskej SSR
V úrade
27. február 1919 – 17. júl 1919
Predchodca úrad vznikol úrad zanikol Nástupca
2. Prvý tajomník Ústredného výboru Litovskej komunistickej strany
V úrade
1919 – 1920
Predchodca Pranas Eidukevičius Karolis Požėla Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoVincas Mickevičius
Narodenie7. apríl 1880
Vilkaviškis, Kongresové Poľsko (Ruská ríša)
Úmrtie17. február 1935 (54 rokov)
Moskva, ZSSR
Politická stranaLitovská demokratická strana
Litovská sociálnodemokratická strana
Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana
Komunistická strana Litvy
Komunistická strana Litvy a Bieloruska
Komunistická strana Sovietskeho zväzu
Alma materBernská univerzita
Profesianovinár
Národnosťlitovská
Rodina
Manželka

Vincas Mickevičius-Kapsukas (iné mená: Vincas Mickevičius, Vincas Simanovič, rus. Викентий Семенович Мицкявичюс-Капсукас[1]; * 7. apríl 1880, Vilkaviškis – † 17. február 1935, Moskva) bol litovský ľavicový politik, komunistický revolucionár a spisovateľ, jeden zo zakladateľov Komunistickej strany Litvy a Komunistickej strany Litvy a Bieloruska, vedúci vlády Litovskej sovietskej socialistickej republiky a Litovsko-bieloruskej sovietskej socialistickej republiky v rokoch 1918 – 1919. Po definitívnom zániku republiky (Rižský mier) odišiel do Sovietskeho zväzu, kde sa podieľal na rozvoji komunizmu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vincas Mickevičius-Kapsukas sa narodil v roku 1880 do bohatej sedliackej rodiny v litovskom meste Vilkaviškis vtedy podliehajúcom Ruskej ríši vrámci Kongresového Poľska. Ako desaťročný začal študovať na gymnáziu v Marijampolė a po ukončení štúdií sa v roku 1897 začal vzdelávať na kňazskom teologickom seminári v meste Sejny. Zaoberal sa litovským obrodením, čítal a šíril zakázanú litovskú literatúru. V roku 1898 bol cárskym režimom pre nepriateľskú činnosť prinútený seminár opustiť. V roku 1900 začal študovať na gymnáziu v Jelgave (Mitau), no i z neho bol pre nespoľahlivosť čoskoro prepustený.[1] V rokoch 19021904 študoval na univerzite v Berne, štúdium ale nedokončil. Spočiatku bol nasledovníkom litovských demokratických národovcov zhromaždených okolo periodika Varpas (Zvon)[2] a bol členom Litovskej demokratickej strany,[1] no postupne sa prejavilo jeho radikálnejšie a ľavicové zmýšľanie a v roku 1903 vstúpil do Litovskej sociálnodemokratickej strany. V rokoch 19051907 sa zapojil do revolúcie v Litve, po potlačení vzbury bol uväznený a poslaný do exilu na Sibír.[2] Na Sibíri sa definitívne priklonil k radikálnejším ľavicovým myšlienkam internacionálneho marxizmu.[1]

Mickevičius na sovietskej poštovej známke z roku 1957

V roku 1913 zo Sibíri utiekol a začal pracovať pre litovský pro-boľševický plátok Vilnis (Vlna).[2] V roku 1914 sa v Krakove spoznal s Vladimírom Iljič Leninom, následne emigroval do Veľkej Británie (Škótsko) a odtiaľ do USA, kde editoval noviny litovských sociálnych demokratov. V júli 1917 sa Mickevičius-Kapsukas objavil v Petrohrade, kde vstúpil do Ruskej sociálnodemokratická robotnícka strana a stal sa editorom prvých boľševických litovských novín Tiesa (Pravda). Po Októbrovej revolúcii sa stal komisárom sovietskej vlády pre litovské záležitosti a bol členom Ústredného byra litovskej sekcie Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.[2][3]

V novembri 1918 prišiel do Vilniusu, vtedy ešte stále okupovaného Nemcami, kde sa podieľal na založení domáceho komunistického hnutia. Ujal sa vedenia Ústredného výboru Litovskej komunistickej strany a príprav revolúcie, ktorej výsledkom bol vznik dočasnej vlády. V období od 8. decembra 1918 do 27. februára 1919 bol predsedom provizórnej robotnícko-roľníckej vlády Litvy, ktorá vyhlásila vznik Litovskej sovietskej socialistickej republiky, na starosť mal aj jej zahraničné vzťahy. 27. februára 1919 vznikla Litovsko-bieloruská sovietska socialistická republika a Mickevičius sa stal predsedom jej vlády. Republika ale nemala dlhé trvanie a jej územie čoskoro vrámci bojov s Červenou armádou obsadili Poliaci a po Rižskom mieri sa definitívne rozdelilo medzi Poľsko a Sovietsky zväz. V rokoch 19201921 Mickevičius naďalej pracoval pre komunistov vo Vilniuse, v druhej polovici roku 1921 (t.j. po Rižskom mieri) odišiel do Moskvy, kde sa ďalej angažoval v komunistickej strane a vrámci exekutívy Kominterny. V ZSSR organizoval litovských komunistov utekajúcich z Litvy a od roku 1928 až do smrti bol vedúci sekretariátu pre Poľsko a pobaltské krajiny.[2][3]

Po jeho smrti sa od 40./50. rokov v Litovskej SSR vyvinul Mickevičiusov kult osobnosti. Na jeho pamiatku bolo postavených viacero monumentov a bolo po ňom pomenované mesto Marijampolė, ako aj Vilniuská univerzita (obe v rokoch 1955 – 1990).[2]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Mickevičius patril k raným litovským marxistickým spisovateľom a kritikom, a bol najplodnejším marxistickým autorom píšucim v litovčine. Celkovo napísal vyše 2000 článkov a 40 brožúr zaoberajúcich sa litovskou spoločnosťou, proletariátom a marxisticko-leninovskou ideológiou.[2] V roku 1929 napísal knihu Caro kalėjimuos (V cárskych väzeniach).[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Мицкявичюс-Капсукас Викентий Семенович (Винцас Симанович) [online]. www.biografija.ru, [cit. 2020-05-09]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g KAPSUKAS, VINCAS (1880–1935). In: SUZIEDELIS, Saulius A.. Historical dictionary of Lithuania. 2. vyd. Zväzok 80. Lanham, Toronto, Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2011. (Historical Dictionaries of Europe.) ISBN 0810849143, 978-0810849143. S. 147 – 148.
  3. a b c Vincas Mickevicius-Kapsukas In: Veľká sovietska encyklopédia [online]. TheFreeDictionary.com, [cit. 2020-05-09]. Dostupné online.