Vlastimil Kovalčík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vlastimil Kovalčík
slovenský básnik, esejista a prekladateľ
Narodenie30. marec 1939 (80 rokov)
Matiašovce, Slovensko

Vlastimil Kovalčík (* 30. marec 1939, Matiašovce) je slovenský básnik, esejista a prekladateľ.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Pochádza z učiteľskej rodiny a vzdelanie získaval v Matiašovciach, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku a v Bratislave, kde vyštudoval odbor ruština a slovenčina na filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Bol redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, od roku 1967 pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady, no v roku 1972 sa opäť vrátil do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, od roku 1992 pracoval v redakcii Literárneho týždenníka.

Tvorba[upraviť | upraviť kód]

Knižne debutoval v roku 1965 zbierkou básní Vstupovanie do erbu. Vo svojej tvorbe sa venuje meditatívnej lyrike, pričom hľadá hranice filozofických a poznávacích možností slova. Snaží sa o vystihnutie problematiky ľudského bytia, vracia sa do spomienok na detstvo, vyjadruje svoju nostalgiu na časmi, ktoré prežil a nedajú sa viac vrátiť. V neskoršej básnickej i esejistickej tvorbe sa zameriava najmä na Zamagurie, svoj rodný kraj. Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z poľskej a francúzskej literatúry.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • 1965 – Vstupovanie do erbu
  • 1968 – Médium
  • 1970 – Zrkadlo čoraz plytšie
  • 1971 – Aletheia
  • 1974 – Horiaca rukoväť
  • 1979 – Živice
  • 1988 – Vytrvalosť k otázkam
  • 1993 – Odraz ohňa
  • 2001  – Samo Bohdan Hroboň /scenár dokumentárneho filmu, réžia Fedor Bartko, Slovenská televízia Bratislava 2001/

Eseje[upraviť | upraviť kód]

  • 1983 – Na severnom prahu
  • 1998 – Pod erbom severu