Vojtech Bucko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vojtech Bucko
slovenský cirkevný historik
Narodenie16. apríl 1911
Libichava, Slovensko
Úmrtie18. február 1993 (81 rokov)
Mníchov, Nemecko

Vojtech Bucko, známy aj ako Adalbertus Bucko, (* 16. apríl 1911, Libichava, Slovensko – † 18. február 1993, Mníchov, Nemecko) bol slovenský cirkevný historik, krajanský pracovník, katolícky kňaz a publicista.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vojtech Bucko sa narodil v obci Libichava, dnešný okres Bánovce nad Bebravou. Vychodil gymnázium a seminár v Nitre,[1] v rokoch 19311935 študoval na Teologickej fakulte v Olomouci. Zároveň absolvoval aj archivársky a knihovnícky kurz na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.

V roku 1935 bol vysvätený za katolíckeho kňaza a začal pôsobiť ako pomocník, neskôr ako suplujúci profesor na Teologickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1945 sa stal profesorom cirkevných dejín na teologickom inštitúte v Nitre.

V roku 1949 emigroval do Nemecka, kde pôsobil ako kňaz v mestách Ruding, Bayerbrunne či Icking. Neskôr sa stal riaditeľom Slovenskej katolíckej misie v Nemeckej spolkovej republike, kde sa angažoval v pomoci slovenským emigrantom. Za svoju činnosť mu Svätá stolica udelila titul monsignore.

V roku 1981 odišiel na dôchodok, Slovensko znovu navštívil až v roku 1990.[2]

Umiera vo februári roku 1993 v Mníchove, pochovaný je v rodnej obci Libichava.[3]

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Bucko sa považuje za významného cirkevného historika. Zameriaval sa najmä na cyrilo-metodské obdobie a cirkevné dejiny 15.16. storočia, pričom o týchto témach vydal viaceré knihy a monografie.[4] Vo svojej práci pokračoval aj po emigrácii do Nemecka.

Tam sa okrem písomnej činnosti venoval aj pastorácií, hlavne medzi slovenskými utečencami v Nemecku. Organizoval pre nich nielen duchovnú, ale aj sociálnu pomoc, aktívne sa zúčastňoval na kultúrnych a politických podujatiach slovenskej emigrácie. Spolupracoval tiež so slovenskými časopismi a organizáciami v Nemeckej spolkovej republike.

V roku 1950 ho vymenovali za sekretára katolíckej misie pre slovenských utečencov s platnosťou pre celé Nemecko. O dva roky nato sa stal riaditeľom tamojšej slovenskej katolíckej misie. Veľkú pozornosť venoval najmä utečencom spomedzi slovenskej akademickej mládeže a umožňoval im dokončiť vysokoškolské štúdiá.

Písal tiež články do krajanských časopisov, hlavne do periodík ako Slobodné Slovensko, Hlasy z Ríma, Slovák v Amerike, či Slowakei.

Svoj postoj k emigrácii a Slovensku vyjadril takto: „Stal som sa nemeckým občanom, ale neprestal som byť Slovákom. Láska k vlasti sa tým nezmenšila, skôr sa zväčšila.“[5]

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1935 - Význam sv. Metoda pre Slovákov
  • 1936 - Čo sa deje v Konnersreuthe?
  • 1939 - Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564
  • 1940 - Mikuláš Oláh a jeho doba 1493-1568
  • 1941 - K náboženským dejinám vo Zvolenskej župe okolo r.1560
  • 1941 - Mikuláš Oláh (1493-1568) a jeho doba
  • 1942 - Pápež Pius XII. 25 rokov biskupom
  • 1944 - Cirkev Kristova v dejinách
  • 1946 - J.E. dr.Karol Kmeťko 25 rokov biskupom v Nitre
  • 1965 - Academia Istropolitana

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DATABAZEKNIH.CZ. Vojtech Bucko [online]. www.databazeknih.cz, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
  2. Kresťanské knihy | Knižnica | Schematizmus | Dominikánsky knižný inštitút [online]. knihydominikani.sk, [cit. 2021-09-16]. Dostupné online.
  3. BUCKO, Vojtech (*16 [online]. www.kultura-fb.sk, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
  4. Výsledky hľadania pre autora [online]. sclib.svkk.sk, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
  5. BUCKO, Vojtech (*16 [online]. www.kultura-fb.sk, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]