Volksdeutsche

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Evakuované osoby nemeckej národnosti na železničnej stanici Graz-Puntigam, rok 1940.

Volksdeutsche (Nemci v zmysle príslušnosti k nemeckému národu) bol výraz používaný do roku 1945 na označenie ľudí s nemeckou národnosťou, ale s štátnou príslušnosťou k inej krajine. Platilo pritom, že žili mimo Nemecka (s hranicami k 31. decembru 1937) a Rakúska, teda predovšetkým vo východnej a juhovýchodnej Európe (vrátane Česko-Slovenska). Používal sa na odlíšenie od nemeckých občanov (Reichsdeutsche - ríšskych Nemcov), žijúcich či už v Nemecku alebo v zahraničí.

Po roku 1945 bol zákon o ríšskom občianstve a súvisiace predpisy, ktoré odvodzovali národnú príslušnosť (Volkszugehörigkeit) od nacistickej predstavy o "nemeckej alebo príbuznej krvi", zrušené.

Počet[upraviť | upraviť kód]

Zjazd Volksdeutsche v okupovanej Varšave roku 1940.

V polovici roku 1938 žilo podľa nacistických odhadov na východ od ríšskych hraníc 8,6 milióna Nemcov: v Česko-Slovensku (najmä Sudety - 3,48 milióna sudetských Nemcov, ale aj karpatskí Nemci), Poľsku (poľský koridor, Ostoberschlesien, 1,15 milióna), Rumunsku (0,75 milióna), Maďarsku (0,6 milióna), Juhoslávii (0,55 milióna) a v Sovietskom zväze (1,15 milióna). Ďalších 0,6 milióna v Estónsku, Lotyšsku, Litve (Memelland) a v Slobodnom meste Gdansk. Tieto oblasti boli sčasti dočasne začlenené do Nemecka, sčasti boli súčasťou programu „heim ins Reich“ (domov do Ríše, presídľovanie do Nemecka), alebo boli v priebehu vojny obsadené. Po skončení povojnových odsunov zostalo na východe Európy okolo štyroch miliónov.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Volksdeutsche na nemeckej Wikipédii.