Waldorfská pedagogika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Waldorfská pedagogika je celosvetové hnutie v oblasti pedagogiky, ktoré je založené na vzdelávacej filozofii prvýkrát sformulovanej Rakúšanom Rudolfom Steinerom, a ktoré pochádza z jeho duchovnej vedy nazývanej antropozofia. Je to jedna z tzv. alternatívnych pedagogík.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným cieľom pedagogiky waldorfských škôl je celostná výchova dieťaťa, výchova „hlavy, srdca a rúk“. Učebný plán je tvorený v rovnováhe „akademických“ predmetov, umeleckých a praktických aktivít a predstavuje základný rámec pre tvorivú prácu učiteľa s triedou.

Waldorfská pedagogika, vo svojej základnej podobe načrtnutá Rudolfom Steinerom (1861 – 1925), predstavuje jedinečný a príznačný prístup k výchovno-vzdelávaciemu procesu, ktorý je uskutočňovaný vo vyše 900 waldorfských školách (údaj z marca 2006) po celom svete. Nejestvuje žiadna centrálna organizačná štruktúra, ktorá by sa týkala všetkých škôl. Každá z nich je administratívne nezávislá, školy sú však navzájom prepojené množstvom asociácií a priateľských organizácií, ktoré poskytujú nevyhnutné materiálne zázemie, pomôcky, publikačný materiál, organizujú konferencie a výmeny skúseností a podporujú waldorfské hnutia v jednotlivých krajinách.

Názov „waldorfská“[upraviť | upraviť zdroj]

Základy koncepcie waldorfskej pedagogiky boli položené v roku 1919 v škole pre deti robotníkov továrne na výrobu cigariet Waldorf Astória v Stuttgarte. Základnou myšlienkou bolo umožniť deťom bez ohľadu na majetok a sociálne postavenie rovnaké vzdelanie, ktoré by – čo sa týka obsahu bolo nezávislé od ideologických záujmov štátu a hospodárskej sféry.

Kľúčové pojmy waldorfskej pedagogiky[upraviť | upraviť zdroj]

  • práca s napätím a uvoľnením ako dýchaním v aktivitách vyučovania
  • rytmus a pravidelnosť vyučovacej hodiny; "hlavná epocha" je základná jednotka vo vyučovacom celku dňa
  • budovanie kompetencií na konatívno-motorickej (pohybovej), emocionálnej ako aj kognitívnej úrovni; rozvíjanie daností rúk, srdca a hlavy
  • pedagogický obsah učiva je prácou učiteľa prispôsobený veku dieťaťa a sprostredkovaný „obrazne-umeleckým spôsobom“
  • základným pedagogickým prostriedkom v materskej škole je využívanie napodobňovania dospelého zo strany dieťaťa. Nepoužívajú sa direktívne metódy ako priame poučovanie či príkazy
  • zážitkové aktivity v ranom veku dieťaťa (v materskej škole) nemajú za cieľ rozvíjať poznatkovú bázu, ale intenzívne kultivujú elementárne zručnosti dieťaťa (napr. jemná a hrubá motorika, schopnosť počúvať, sústredenie na činnosť, koordinácia v priestore a čase), ktoré sú práve podkladom k neskoršiemu zdravému pojmovému uchopeniu učebnej látky. Táto tendencia pokračuje ešte v prvom ročníku, a napr. samostatné literárne schopnosti (najmä samostatné čítanie) si väčšina žiakov osvojí až ku koncu druhého ročníka
  • plynulý prechod od „na učiteľa centrovanej“ štruktúry hodiny (v nižších ročníkoch) k systému vlastnej práce žiaka prostredníctvom žiackych projektov (vo vyšších ročníkoch), kde učiteľ je konzultantom a poradcom na vlastných „učebných cestách“ žiaka
  • rozvoj a podpora tvorivých síl dieťaťa pomocou jasnej štruktúry a jednotného prístupu učiteľov danej školy
  • vyučovací proces vo waldorfskej škole zväčša postráda kategorizujúce hodnotiace prostriedky (pr. známkového systému) a pedagogické formy podporujúce individuálnu súťaživosť. Učiteľ vypracuje detailné slovné hodnotenie na konci každého školského roka
  • vedenie triednych kolektívov prostredníctvom autority tzv. triedneho učiteľa, ktorý má vysoké kompetencie vo výbere vyučovacích prostriedkov, učebného materiálu, učebníc; ako aj v riadení školy ako organizácie
  • učitelia sa stretávajú každý týždeň na „pedagogických konferenciách“, na ktorých sa riešia všetky pedagogické otázky školy (krátkodobé i celoročné výskumné témy), vedú sa rozhovory o dieťati za prítomnosti ďalších pomáhajúcich profesionálov z oblasti liečebnej pedagogiky, arteterapie a psychológie. Vzniká tak učiteľská pedagogická samospráva ako významná platforma v rámci nehierarchickej štruktúry školy
  • vysoký stupeň komunikácie učiteľ – rodič; okrem pravidelných rodičovských stretnutí sú to individuálne konzultácie, raz do mesiaca organizované školské alebo triedne slávnosti. Rodičia sú intenzívnymi spolupracovníkmi pri formovaní ducha samotnej školy, zapájajú sa do činnosti rôznych rád a pracovných skupín.

Odlišnosti voči tradičnej pedagogike[upraviť | upraviť zdroj]

Nižšie uvedené rozdiely nie sú normatívne (nie sú nevyhnutnou podmienkou, ale sú určitým doprevádzajúcim znakom, že v inštitúcii sú realizované prvky waldorskej pedagogiky, alebo celý model):

metodologické a didaktické:

  • dieťa a jeho vek je určujúci faktor výberu a tvorby učebnej látky
  • v ranom veku didaktické nástroje pedagóga vychádzajú zo schopnosti dieťaťa napodobňovať dospelého
  • v období školskej dochádzky je výchovným princípom autorita dospelého (učiteľa, rodiča…)
  • v období školskej dochádzky (cca do 12. roku dieťaťa) sa prostredníctvom učebnej látky oslovuje predovšetkým obrazotvornosť dieťaťa. S rastúcim vekom stúpa kognitívna náročnosť a požiadavky na uchopenie, reprodukovanie a praktické využitie pojmov. Prevládajúci spôsob je zážitkové učenie sa
  • cieľavedomá práca so zabúdaním a rozpomínaním v rámci 4 týždňového „epochového vyučovania“
  • vo vyšších ročníkoch stúpajú nároky na samostatnú prácu žiaka
  • dôležitým princípom práce je rytmus a opakovanie
  • rozprávanie príbehov je dôležitou súčasťou pedagogickej práce učiteľa
  • absencia známkovania
  • absencia tradičných školských učebníc, resp. ich výber je rozhodnutím učiteľa

filozoficko-pedagogický rámec waldorfskej školy:

  • waldorfská škola vznikla a vychádza z antropozofickej poznania človeka (pozri antropozofia)
  • pedagogická práca učiteľa je zároveň nevyhnutnou výskumnou úlohou v zmysle ďalšieho poznávania jemu zverených žiakov. Tým učiteľ nadobúda pedagogický takt, potrebný pre každodennú prácu s deťmi a mládežou
  • učiteľ je slobodný tvorca kurikula v zmysle takto vedeného poznávacieho procesu

časopriestorové odlišnosti:

  • „epocha“ v trvaní asi 120 min. je základnou časovou jednotkou vyučovania
  • hlavné predmety daného ročníka sa učia v 4 týždňových epochách
  • psychohygienická zásada vyučovania: v raných časoch sa vyučujú kognitívne predmety (M, Sj, Pr, F, Ch) potom rytmické (cudzie jazyky, hudba, eurytmia) a napokon okolo obeda a poobede zručnostné aktivity (Vv, ručné práce, Tv, formové kreslenie…)

vizuálne odlišnosti:

  • premyslené a odôvodnené používanie farieb a tvarov v interiéri, tzv. mäkký charakter architektoniky waldorfskej školy
  • dôraz na estetično pri vedení a úprave zošitov, triednych tabúl, triednej a školskej dekorácie
  • od prvého ročníka používanie písacích potrieb: voskových kvádrikov, voskoviek, hrubých trojhranných pasteliek. Pero dostáva dieťa až v 2. ročníku

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]