Wilhelm Fuchs
| Wilhelm Fuchs | |
| Narodenie | 1. august 1802 Levoča, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. január 1853 (50 rokov) Belehrad, Srbsko |
| Národnosť | slovenská |
| Alma mater | Viedenská univerzita, Banská akadémia Banská Štiavnica |
| Rodičia | Ján Samuel Fuchs, Judita, rod. Kowalska |
| Súrodenci | Albert Fuchs |
Wilhelm Fuchs (* 1. august 1802, Levoča – † 28. január 1853, Belehrad) bol lekárnik, chemik, hutník, mineralóg, banský odborník.[1]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Wilhelm (Viliam) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec Ján Samuel Fuchs bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik Albert Fuchs a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809 – † 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik Joseph Franz von Jacquin. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do Kamenice (Chemnitzu) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Martina Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať baníctvo na Banskú akadémiu v Banskej Štiavnici. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Wilhelma Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. [2]
Po štúdiu v Banskej Štiavnici v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v Smolníku ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v Agorde. V roku 1836 tavičský majster v Szászkabánya (Sasca Montană v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v Banskej Štiavnici, kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Zapojil sa do revolučných udalostí v roku 1848. Bol preto v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej Rakúskej akadémie vied.[3]
Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- FUCHS, Wilhelm. Ueber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.
- ↑ KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast
- ↑ GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent
Literatúra (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- HERČKO, Ivan. Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách. Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114.