Zadná Solisková veža
Vzhľad
| Zadná Solisková veža | |
| vrch | |
Zadná Solisková veža v poľskom popise Zadnia Soliskowa Turnia | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | okolo 2 350 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′32″S 20°01′57″V / 49,158889°S 20,0325°V |
| Prvovýstup | Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt |
| - dátum | 3. jún 1906 |
|
Poloha v rámci Slovenska
| |
|
Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Zadná Solisková veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zadná Solisková veža (poľ. Zadnia Soliskowa Turnia, nem. Hinterer Soliskoturm, maď. Hátsó Szoliszkótorony) je elevácia v asi polovici Soliskového hrebeňa vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa medzi Prostrednou Soliskovou štrbinou (Malým Soliskovým hrbom) a Nižnou Soliskovou štrbinou (Prednou Soliskovou vežou).[1]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Prví ju nazvali Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt, ktorí vystúpili na vrchol v roku 1906. Nazvali ju na pamiatku svojho výstupu nem. Dyhrenfurthturm, maď. Dyhrenfurthtorony. Názvy po čase boli zmenené na súčasné.[1]
Prvovýstup
[upraviť | upraviť zdroj]- V lete: Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt 10. júna 1906
- V zime: Julius Andreas Hefty a Lajos Rokfalusy 25. marca 1913[1]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie turistický chodník. Výstup je možný len s horským vodcom alebo rôznymi cestami môžu na vrchol vystúpiť horolezci.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
