Zimozeleň menšia
| Zimozeleň menšia | |
 Zimozeleň menšia – olistený vrchol stonky s kvetom. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Vinca minor L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Zimozeleň menšia[3] (lat. Vinca minor)[2] je druh trvácej rastliny rodu zimozeleň (Vinca), z čeľade zimozeleňovité (Apocynaceae).[4] Jej prirodzený areál zahŕňa oblasti od Európy po strednú Áziu.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Zimozeleň menšia je trváca rastlina s plazivým podzemkom, dlhým do 60 cm. Nekvitnúce byle sú poliehavé až plazivé, zakoreňujúce, na báze drevnatejúce, dlhé do 100 cm. Kvitnúce byle sú vystúpavé až priame, oblé, dlhé 15 až 20 cm.[4][5][6]
Listy sú neopadavé, protistojné, kožovité, krátko stopkaté. Čepele sú podlhovasto kopijovité až elipsovité, na vrchole tupé alebo krátko končisté, na báze klinovité, tmavozelené, na líci lesklé, s nevýraznou žilnatinou, na okraji lysé.[4][5][6]
Dlhostopkaté kvety sú jednotlivé, v pazuchách horných listov. Kalich je lievikovitý, krátky, na okraji holý. Koruna je s priemerom 25 až 30 mm, modrá až modrofialová, ojedinele biela, kvetné lupienky sú šikmo obrátene vajcovité, vpredu uťaté.[4][5]
Plodmi sú podlhovasto kužeľovité, dvoj až troj semenné mechúriky, dlhé 15 až 22 mm. Semená sú hnedé a bradavičnaté.[4][5] Plody sa však vytvárajú len výnimočne, rozmnožuje sa hlavne vegetatívne.[6]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Zimozeleň menšia je prirodzene rozšírená v miernych oblastiach Európy od Španielska, Francúzska a Nemecka, cez Švajčiarsko, Rakúsko, Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko po Ukrajinu a Bielorusko; na juhu od Talianska cez severozápadný Balkán až po severný Kaukaz.[2]
Zavlečená je vo Veľkej Británii, Portugalsku, Škandinávii, niektorých oblastiach Ruska, v Turecku, Tunisku a v Severnej Amerike.[2]
Na Slovensku sa vyskytuje roztrúsene po celom území okrem vyšších polôh.[4][5]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Zimozeleň menšia uprednostňuje vlhké, výživné, humózne, kyslé ale aj hlinitopiesočnaté pôdy. Rastie v presvetlených listnatých lesoch, v kroviskách, na kamenistých svahoch od nížin po podhorský vegetačný stupeň. Často sa pestuje v záhradkách, parkoch a na cintorínoch, odkiaľ uniká do prírody a splanieva. Kvitne od marca do mája (júna), zriedka aj na jeseň.[4][5]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Zimozeleň menšia obsahuje alkaloidy (vinkamín) a flavonoidy. Z rastliny sa získavajú drogy Vinca minoris herba, Vincae pervincae herba a Vinka minor. Pre svoje liečivé vlastnosti a účinnosť sa využíva ako antispazmodikum (zabraňuje alebo znižuje výskyt svalových kŕčov), adstringens, detergent, homeopatikum, sedativum, stomachikum a tonikum.[7] Pretože dobre znáša zatienenie, využíva sa aj ako pôdopokryvná rastlina pod korunami krov a stromov.[8]
Toxicita
[upraviť | upraviť zdroj]Zimozeleň menšia obsahuje okolo 50 alkaloidov (vinkamín, vinkablastín, vinkamidín), horčiny, saponíny a triesloviny. Aj napriek toxicite neboli zaznamenané intoxikácie touto rastlinou.[9]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Mladé rastliny.
Vystúpavá byľ s kvetom.
Vrchná strana listu.
Spodná strana listu.
Detail kvetnej koruny.
Kvetná rúrka a kalich.
Ilustrácia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Sp. Pl.: 209 (1753)
- 1 2 3 4 5 6 Vinca minor L. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-10-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Fylogenéza a morfológia cievnatých rastlín. Ed. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščevková. 2. vyd. Bratislava : UK Bratislava , 2023. 339 s. ISBN 978-80-223-5575-9. S. 238.
- 1 2 3 4 5 6 7 Flóra Slovenska. Ed. Lýdia Bertová a kol.. 1. vyd. Zväzok IV/1. Bratislava : Veda, 1984. 449 s. S. 147-149.
- 1 2 3 4 5 6 Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 861-862.
- 1 2 3 Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 280-281.
- ↑ Liečivé rastliny. Ed. Sergej Mochnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčáťová. 1. vyd. Zvolen : TU Zvolen, 2016. 266 s. ISBN 978-80-228-2912-0. S. 256-257.
- ↑ Naša príroda; Živočíchy a rastliny strednej Európy. 1. vyd. Bratislava : Reader’s Digest Výber, 2000. 432 s. ISBN 80-88983-03-7. S. 76.
- ↑ Rastliny s toxickými účinkami. Ed. Jarmila Eftimová, Jaroslav Legáth. 1. vyd. Košice : UVLF Košice, 2017. 124 s. ISBN 978-80-8077-552-0. S. 93-94.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zimozeleň menšia
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Zimozeleň menšia
