Zlatovce

Zlatovce (staršie názvy: Zlatocz, Zlatowcz, Zlatowcze, Zlatóc, Vágarányos) je bývalá samostatná obec, dnes súčasť mesta Trenčín Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1244 a súvisí s darovacou listinou kráľa Belu IV. Ňou daroval panovník zem trenčianskemu županovi Bogomírovi, za zásluhy v bojoch proti Tatárom, o. i. Súču. V nej, pri popise chotárnych hraníc je text: "odtiaľ ide (hranica) ku chotárnemu znaku, ktorý oddeľuje zem Zlatoviec (v lat. znení.... "terram Zalatovich").

V roku 1245 sa spomína už osada Zlatovce.

V neskorších dobách sa vyskytuje pod názvami Zlachowyech, Zlachovech - alebo Zlachovecz (r. 1245), Zlachowycz (1439), Zlathocz (1493)... . V čase maďarizácie Vágaranos (1905-1913) a od roku 1918 v terajšej podobe.

Pôvod názvu obce nie je jednoznačne dokázaný. Existujú o ňom len domnienky.

Predchodcom Hanzlíkovej bola osada Vrbka. Záznamy o nej pochádzajú z roku 1366. Neskôr sa pomenovanie vyskytovalo vo viacerých podobách: Vorbka (1419), Wrbka (1419), Verbka (1423). Patrila miestnym zemanom. Známe sú ich mená: Vrbka, Hrehor, Ország. Predpokladám, že sa nachádzala pravdepodobne v priestoroch Kňazské - hanzlíkovský kaštieľ- Balogovec. Ďalšie údaje zo XIV. storočia nepoznáme.

Zlatovce patrili v období feudalizmu k trenčianskemu hradnému panstvu až do zrušenia poddanstva v Uhorsku v roku 1848.

V roku 1439 daroval kráľ Albert hrad a k nemu patriace majetky svojej manželke Alžbete. Spravovali ich však rôzni hradní páni: Alexius Turzo (1534), gróf Peter d'Arco (1560), Ladislav Popei z Lobkovíc (1573), gróf Imrich Forgáč z Gýmeša t.č. Jelenec pri Nitre (1582), llešháziovci, Sinaovci.

spomínaný zeman sa usadil pri potoku, v určitej vzdialenosti od Vrbky. Tak položil základ druhej skupiny zemianskych a neskôr i želiarskych usadlostí. Hanczlíkovský rod nadobúdal vedúce postavenie, čo sa odráža aj v názve osady - Hanzlíkovská Ves (1471)

Spoločné záujmy zemanov oboch osád ich asi viedli aj k používaniu oboch mien v podobe: Vrbka - Hanzlíková (l 483). Meno Vrbka zanikalo a pre obe osady sa ustaľovalo pomenovanie podľa vplyvnejšieho rodu, ale aj väčšej osady v rôznych obmenách: Henzlykfalva, Hanzlyk-falwa (1489), Hanczlik (1492). Henzlikocz t.j. Hanzlíkovce (1497) atď. Usudzujeme, že pri výstavbe nových zemianskych, ale i žehliarskych domov sa dôraznejšie dbalo na ich usporiadanosť do radu, či riadku. Tak by sa dal vysvetliť zápis z roku 1609, v ktorom sa spomína časť (ulica?) "Riadek". Takáto významná zmena ovplyvnila na čas aj meno obce, lebo v listine z r. 1631 sa píše ako Hanzlykfalva aliter Riadek, t.j. Hanzlíková ináč Riadek. V Riadku bývali aj nezemania - želiari ap., čiže poddaní zemepánov. V dalších rokoch sa užíva len meno Hanzlíková. Z prelomu posledných storočí poznáme jej maďarskú verziu Trencsenjánosi a po roku 1918 iba Hanzlíková, pri zlučovaní obcí sa občania dohodli na spoločnom názve - Zlatovce.

Pri pomenovaní ulíc v r. 1966 však dostala najdlhšia ulica na katastrálnom území bývalej Hanzlíkovejjej meno. Úvahy o vývoji osídlenia Hanzlíkovej sa dajú dedukovať aj zo zobrazenia na mapách z XVIII. a XIX. storočia. Z významnejších zemianskych rodov sa uvádza Pecho, ktorý si zmenil meno na Vaden a nakoniec pomaďarčil na Vaďon a Vagyon. V XIX. storočí vlastnil tento roď kaštieľ v Hanzlíkovej. Oď polovice XVI. storočia mal významné postavenie meďzi zemanmi roď Babinďaly. Neskôr sa premenoval na Bogady (ale aj Bogady de Baranya).

V Hanzlíkovej žili aj ďalšie roďy: Jaroš, Mužík, Kavka Veľmi vplyvný bol rod Rajman. Je ďokázané, že príslušníci rodu obývali kuriu na terajšej Hanzlíkovskej ulici. Po nich boli majiteľmi Brix a Balogh. Známe sú príbuzenské vzťahy hanczlíkovských zemanov s podobnými rodinami v Zamarovciach, v Bierovciach, v Zemianskom Lieskovom (teraz časť Melčíc). Aj preto medzi nimi dochádzalo k častým sporom o majetky. Viedli aj spory so susednými obcami a mestom Trenčín o chotárne hranice (napr. Bogaďyho spor s mestom vr. 1688).

Pravdepodobne okolo roku 1580 sa dohodli hanzlíkovskí zemania na spravovaní spoločných lesov a pasienkov podľa Artikul, ktoré sa stali záväznými pre zemanov aj ostatných obyvateľov. Trenčianska župa ich potvrdila v r. 1594. Patria medzi najstaršie Artikuly toho druhu v bývalej Trenčianskej župe.

Pečate obcí Hanzlíková a Zlatovce

21. februára 1600 gróf Štefan l, llešházi vyplatil panovníkovi majetky a získal na ne darovaciu listinu panovníka Rudolfa II. V súpise majetkov sa spomínajú i Zlatovce s obyvateľmi, ktorí zásobovali hrad potravinami. Majitelia hradu významne vplývali na život v obci.

Pre toto obdobie sú charakteristické vojny proti Turkom. Hanzlíkovskí zemania sa tiež podieľali na výpravách proti Turkom. Dá sa tak uvažovať z dokumentu z roku 1600. V ňom sa píše, že Bogady požičal zemanovi Zamarovskému peniaze na protiturecké výpravy. O tom, či aj jeho poddaní z Hanzlíkovej, alebo dobrovoľníci zo Zlatoviec, boli vo vojenských jednotkách, zatiaľ nie sú známe údaje

2. októbra 1663 prenikli Turci od Nových Zámkov cez priesmyk pri Mníchovej Lehote na Považie k Trenčínu. Zdržali sa tu iba dva dni, ale za toto obdobie stačili vydrancovať a vyplieniť 17 dedín. Na pravom brehu Váhu vypálili obce od Melčíc cez Hanzlíkovú, Zlatovce, Skalu, až po Púchov. Surové vraždenie, odvliekanie do zajatia, drancovanie bezbranného obyvateľstva boli sprievodné javy tureckého vpádu.

V roku 1663 dal Bogady urobiť súpis svojich majetkov v Hanzlíkovej. V tomto súpise poznamenáva, že dal postaviť kostol aj s oltárom. Prispeli naň aj miestni zemania čiastkou 35 zlatých. Príčina zániku kostola zatiaľ nie je objasnená. Existuje informácia, že v 18. storočí boli z neho len ruiny, V 30-tych rokoch nášho storočia sa narazilo na zvyšky cintorína a základov stavby v priestoroch hospodárskeho dvora poľnohospodárskeho družstva Trenčín-Zámostie. Existencia tohoto evanjelického kostola je potvrdená viacerými autormi (J. M. Korabinský, J. L Holuby, J. Fojtík).

V roku 1703 vypuklo potihabsburgské stavovské povstanie Františka II. Rákocziho. Trenčín a okolie zasiahli vojnové udalosti v roku 1704.

Najskôr vojská Františka II. Rákocziho vytlačili z mesta hradnú posádku. V máji 1704 jej tiahol na pomoc z Uherského Hradišťa cez Drietomský priesmyk cisársky generál Ríčan. Jeho vojská zanechali za sebou žalostnú stopu. Vypálili obce: Kostolná, Záblatie, Hanzlíková, Zlatovce a čiastočne aj Orechové. Obyvateľstvo bolo rozprášené. Vojaci rekvírovali hospodárske zvieratá, vozy a ďalší majetok. Vstupom tohoto vojska do Trenčína nastali opäť ťažké časy pre obyvateľstvo. Dôsledky vojnových zrážok, strádanie, hlad mali dopad aj na okolie. Zásobovanie viazlo. Na rabovkách Zlatoviec a Hanzlíkovej sa podieľali aj vojaci trenčianskej hradnej posádky, ktorej velil cisársky podplukovník Morelli.

Posledné protihabsburgské povstanie vyvrcholilo 3. augusta 1705 bitkou pri Hámroch. V nej cisárske vojsko generála Heistera a J. Pálfyho porazilo kurucov. Obnova normálneho života v spustošených obciach trvala približne 20. rokov.

Do rámca takto poznačenej doby zapadá aj panské nariadenie zo 7. novembra 1713, ktoré vo svojich artikuloch určilo isté pravidlá spolunažívania obyvateľov. Platili pre všetky obce hradného panstva. Vydal ich v mene grófa Mikuláša llešháziho prefekt jeho majetkov Ján Labšanský. Obyvateľstvo sa prísne nabáda pod hrozbou trestu k plneniu rímsko-katolíckych náboženských povinností. Okrem už spomenutých pravidiel spolunažívania panstvo nariaduje vzdávať väčšiu úctu kňazom a pánskym úradníkom, atď.

V rokoch 1831-1836 žije v Zlatovciach vysoký počet vdov a sirôt (15 krát v 35 rodinách). Regionálni historici usudzujú, že to súvisí s epidémiou cholery.

V marci prijal Uhorský snem zákony o zrušení poddanstva. Odrazili sa aj na živote v obciach. Napr. porovnávaním urbárskej tabulky z roku 1770 so súpisom v roku 1860 sa dá zistiť značný pohyb obyvateľstva

Koncom septembra 1848 obsadil obce jazdecký predvoj zboru podmaršála Baltazára Šimuniča. Stalo sa tak pred bitkou pri Kostolnej.

Pre obce mali velký význam aj komasácie, čiže sceľovanie polí, lúk, pasienkov a lesov, Obyvatelia pochopili ich existenčný význam a citlivo na ne reagovali. V Hanzlíkovej sa dohodli na komasácii sedliackych a zemianskych majetkov 4. júla 1857 a v tejto súvislosti sa nevyskytli zvláštne udalosti.

Zlatovčania sa však po komasácii cítili ukrivdení. Ich požiadavky prepukli do sporu medzi obcou a panstvom. Spor riešili vyššie inštitúcie a preťahoval sa až do roku 1873. Konečný výsledok uspokojil obec a ukončili ho dohodou, ktorú podpísali splnomocnení zástupcovia baróna Šimona Sinú a všetci bývalí zlatovskí urbárski poddaní granutovníci. Komasačné spory za bývalých urbárnikov viedol po celý čas richtár Ján Samák.

Z roku 1865 sa zachovala mapa Hanzlíkovej, ktorá zachytáva zastavanosť obce. Podľa nej existovalo niekoľko roztrúsených domov v Kňazskom, okolo kaštieľa a Balogovca. Ďalšia, malá skupinka domov bola až na Kamenci. Odtiaľ, približne po kaplnku na Hlavnej ulici (okraj poľa Doliny), bol nezastavaný priestor. Ďalej pokračovala už súvislejšia zástavba až po horný koniec starej Hanzlíkovej. Mapa tam zobrazuje aj dve-tri väčšie stavby s priľahlými objektami. Usudzujem, že to boli pôvodne zemianske usadlosti doložené aj v iných písomnostiach. Chotárne územie takmer po celej dĺžke oddeľoval potok. Tiekol uprostred terajšej Hlavnej ulice. Jeho pravý breh patril Hanzlíkovej a ľavý breh Zlatovciam. Zástavba Zlatoviec začínala asi o šesť sídiel bližšie ku kopcom, Dĺžka Zlatoviec bola približne rovnaká, ako protiľahlá časť Hanzlíkovej. Takáto situácia existovala aj v prvej polovici 20. storočia.

Udalosti rakúsko-pruskej vojny sa tiež dotkli našej obce. V roku 1866 sa k mestu blížili maďarskí dobrovoľníci vedení generálom Klapkom, Rakúske vojsko sa pripravovalo na obranu mesta. Okrem iných príprav sa kopali zákopy a obranné postavenia od zlatovských kopcov až po vážsky most, vedúci do Trenčína.

V roku 1879 sa ukončila výstavba železnice medzi Zlatovcami a Trenčínom. Premávka sa začala 29. apríla 1879. Vtedy bola odovzdaná do užívania aj železničná stanica s pôvodným oficiálnym názvom Trenčín a neskôr Istebník. Zápisnice obecného zastupiteľstva z tridsiatych rokov 20. storočia a neskôr po roku 1945 svedčia o tom, že Zlatovčania sa opakovanie dožadovali premenovanie stanice, ktorá leží na katastrálnom území Zlatoviec. Stalo sa tak až v sedemdesiatych rokoch nášho storočia.

V prelomovom rokuj 1918, ktorý znamenal zánik bývalej monarchie, koniec vojny a vznik ČSR (ľudovo prevrat), sa vyskytli "rabovky", vykrádanie pánskych sídiel. Podľa ústneho podania tak bolo rozobrané i vybavenie hanzlíkovského kaštieľa. V tom istom roku utiekol do Budapešti aj posledný majiteľ dalšej kurie, Balogh.

V roku 1952 bola k obci pričlenená obec Hanzlíková. V roku 1976 bola obec pripojená k Trenčínu. Nachádza sa tu množstvo škôl a obchodov ako aj vlaková stanica, ktorá poskytuje priame spojenie na trase Bratislava - Žilina. Od roku 2014 prebieha výstavba rezidencie Vinohrady- radovej bytovej a domovej zástavby cca 0,5 km severne od centra obce. Súčasťou Zlatoviec je aj Detské mestečko, ktoré začalo písať svoju históriu v roku 1973. V roku 2017 bolo Detské mestečko zapísané do ústredného zoznamu národných kultúrnych pamiatok SR.

Zdroj: http://www.zlatovce.szm.com/