Preskočiť na obsah

Zoznam spišských prepoštov

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ilustrácia pečate Spišskej Kapituly (Na pečatnom poli je postava svätého Martina z Tours na koni s mečom v ruke. Svätec presekáva svoj plášť mečom na polovicu, aby sa podelil so žobrákom. Nad hlavou koňa sa nachádza hviezda. Kolopis: S CAPITVLI ECLESE·BEATI·MARTINI· DE SCEPVS+ [Pečatidlo Kapituly sv. Martina na Spiši]), približne 13. – 15. storočie

Zoznam spišských prepoštov obsahuje zoznam prepoštov na prepoštskom a neskôr veľprepoštov pri biskupskom stolci v Spišskej Kapitule.[1][2]

Obdobie prepoštstva od začiatku 13. storočia až do roku 1776

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik Spišského prepoštstva sa spája všeobecne so saskou kolonizáciou na Spiši na konci 12. alebo na začiatku 13. storočia. Od svojho vzniku patrilo do Ostrihomského arcibiskupstva, ktoré založil už uhorský kráľ Štefan I. Koncom 13. storočia bol spišský prepošt Jakub z Vlkovej (de Farkasfalva) menovaný uhorským kráľom Ondrejom III. prvýkrát ad personam titulom spišského biskupa (episcopus Scepusiensis), a to aj napriek tomu, že k oficiálnemu zriadeniu samostatného Spišského biskupstva došlo až v roku 1776.[pozn. 1][3]

Ľudovít I. Veľký spoločne s manželkou a kapitulou požiadal Svätú stolicu o povýšenie Spišského prepoštstva na biskupstvo. K zriadeniu biskupstva však nedošlo. V nasledujúcich storočiach pápeži udelili spišským prepoštom výsady používať biskupskú mitru, berlu a ďalšie insígnie. Myšlienkou zriadenia biskupstva sa zaoberal aj ostrihomský arcibiskup Peter Pazmáň.[4]

V časoch od Stanislava Várajiho po Mikuláša Balogha boli spišskí prepošti menovaní uhorskými panovníkmi titulárnymi biskupmi (episcopi titulares) niektorých diecéz obsadených Osmanmi .[pozn. 2] Od prepošta Ladislava Matiašovského po posledného prepošta Jozefa Karola Zbiška boli volenými biskupmi (episcopi electi).[pozn. 3] Niektorí poslední spišskí prepošti mali aj biskupskú konsekráciu, čím sa v Spišskom prepoštstve riešila otázka vysluhovania sviatosti a svätení (birmovanie, rozhrešovanie od tzv. rezervátov, formácia kňazov alebo svätenie olejov na Zelený štvrtok či konsekrácia kostolov). Mnohí zo spišských prepoštov zároveň riadili alebo usadli na biskupský stolec v rôznych uhorských diecézach.[6][7]

prepošti
No. Portrét Pečať/Erb Meno od do Poznámka
1. Adolf 1209 ?
2. Matej 1240 1260
3. Mutimír 1263 1281
4. Lukáš 1282 ?
5. Bartolomej 1283 1284
6. Jakub z Vlkovej 1283 1301 spišský biskup ad personam
7. Pavol 1301 1315 predtým kaločský prepošt
8. Henrich 1315 1322 neskôr vesprémsky biskup
9. Ján 1323 1347 neskôr vesprémsky biskup, vyslanec kráľa na pápežskom dvore v Avignone
10. Mikuláš z Veľkej Lomnice 1347 1356
11. Dominik Bubek 1357 1360 neskôr čanádsky a varadínsky biskup
12. Benedikt Him 1360 1379 osobný kaplán kráľa Ľudovíta I. Veľkého, pravdepodobne nesídlil v Spišskej Kapitule; neskôr vesprémsky biskup
13. Ján Kropidlo 1379 1382 pravdepodobne nesídlil v Spišskej Kapitule, neskôr biskup v Poľsku
14. Mikuláš 1382 1392 osobný kaplán kráľa Žigmunda Luxemburského
15. Juraj z Čorne 1392 1405
16. Mikuláš Dóža Marcali 1405 1408 pravdepodobne nesídlil v Spišskej Kapitule, zároveň vacovský biskup
17. Juraj z Pavloviec nad Uhom 1408 1419 pravdepodobne nesídlil v Spišskej Kapitule, neskôr sedmohradský biskup a ostrihomský arcibiskup
18. Juraj z Kežmarku 1419 1433
19. Ján Stock 1433 1464 zároveň lekár Žigmunda Luxemburského
20. Gašpar Back 1464 1493
21. Juraj Mekcsei 1493 1505
22. Ladislav z Čobádu 1505 1511
23. Ján Horvát z Lomnice 1505, 1511 1544
24. Stanislav Váraji 1545 1548 titulárny biskup päťkostoliansky
25. Blažej z Petrovaradína 1549 1560 titulárny biskup vacovský
26. Peter Paulini 1560 † ? apríl 1561 titulárny biskup čanádsky
27. Gregor Bornemisa 1561 1684 titulárny biskup varadínsky
28. Martin Pethe 1587 1605 zároveň kaločský arcibiskup, titulárny biskup rábsky
29. Ladislav Hosutóty 1606 1648 titulárny biskup varadínsky
30. Matej Tarnóci 1648 1655 titulárny biskup čanádsky a vacovský
31. Ján Pálfalvai 1655 † 23. apríl 1663 titulárny biskup varadínsky a sedmohradský
32. Juraj Baršoň 1663 1675 titulárny biskup varadínsky a jágerský
33. Joachim Lužensky 1676 † 6. február 1681 titulárny biskup varadínsky
34. Andrej Šebestén 1681 1683 titulárny biskup sedmohradský
35. Mikuláš Balog 1683 † 6. október 1689 titulárny biskup vacovský
36. Ladislav Matiašovský 1689 1696 titulárny biskup temnenský, neskôr nitriansky biskup
37. Ján Žigraj 1696 1718 titulárny biskup temnenský
38. Dominik Anton Brenner 1706 1709 násilne dosadený Františkom II. Rákocim
39. Imrich Pongrác 1719 † 22. december 1724 titulárny biskup fareský
40. Ján Pelc 1725 † 4. január 1740 titulárny biskup stagnenský
41. František Barkóci 1740 1744 titulárny biskup tenagrijský, neskôr jágersky biskup a ostrihomský arcibiskup
42. Alexander Mariáši 8. marec 1745 † 19. apríl 1755 titulárny biskup kninský
43. Jozef Karol Zbiško 1755 † 10. máj 1774 titulárny biskup kninský

Obdobie biskupstva od roku 1776 až po súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku Spišského biskupstva a premene kolegiálnej kapituly na katedrálnu kapitulu došlo došlo k premene titulu predstaviteľa kapituly z prepošta na veľprepošta (preapositus [maior] infulatus). Zároveň došlo k zmene celej štruktúry Spišskej Kapituly a úpravám ďalších hodností jej členov. Od veľprepošta Antona Jasvica mali spišskí veľprepošti právo nosiť pri liturgii biskupskú mitru, a to napriek tomu že nemuseli mať mať biskupské svätenie.[1]

veľprepošti
No. Portrét Erb Meno od do Poznámka
1. Ján Feja 14. september 1776 † 12. november 1784 titulárny biskup skutarský
2. Anton Jasvic 6. január 1785 † 21. január 1802 pôvodne kaplán arcivojvodkyne Márie Anny
3. Jozef Vitális 11. november 1803 † 12. november 1804 oravský archidiakon
4. František Madočáni 1806 † 19. január 1809 katedrálny archidiakon, kapitulárny vikár
5. Štefan Maťašovský 9. august 1809 † 25. marec 1815 katedrálny archidiakon, apoštolský protonotár
6. Anton Fridmanský 1815 † 25: február1824 kapitulárny vikár, biskup Skopje
7. Ján Maťašovský 3. január 1825 † 6. február 1827 katedrálny archidiakon
8. Ján Andujár 1. máj 1830 † 16. júl 1847 katedrálny archidiakon, kapitulárny vikár, biskup vovadrijský
9. Dominik Biacovský 21. marec 1848 † 8. apríl 1869 kapitulárny vikár
10. Roman Kežmarský 8. september 1874 † 25. apríla 1880 katedrálny archidiakon, kapitulárny vikár, pápežský prelát
11. František Liptaj 22. jún 1880 † 11. október 1903 kapitulárny vikár, biskup novijský, pápežský prelát
12. Ferdinand Ferček 22. november 1904 † 20. november 1918 kapitulárny vikár, pápežský prelát
13. Martin Kheberich 1919 1951 zároveň spišský pomocný biskup
14. Štefan Ľach 25. jún 1951 † 30. máj 1963 do roku 1948 zastával aj úrad starostu Spišskej Kapituly, nelegitímne menovaný Andrejom Schefferom
15. Martin Galovič 1963 † 14. apríl 1969 nelegitímne menovaný Andrejom Schefferom

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Po ňom titul spišského biskupa ďalší prepošti nevlastnili.[1]
  2. ↑ Panovník ich udeľoval bez súhlasu Svätej stolice s odvolaním, že koná v rámci najvyššieho patronátneho práva apoštolského majestátu uhorských kráľov. Títo biskupi nemali zvyčajne riadne biskupské svätenie ani žiadnu biskupskú právomoc a nespravovali žiadnu diecézu. Tradícia menovania titulárneho biskupa sa v Spišskej diecéze zachovala dodnes, pričom pápež udeľuje titulatúru niektorej zo zaniknutých diecéz spišskému diecéznemu a pomocnému biskupovi.[1]
  3. ↑ De facto sú obe hodnosti v tomto čase synonymami prekladanými do slovenčiny ako titulárny biskup.[5] Primárne nešlo o biskupov Osmanmi obsadených uhorských diecéz, ale o čestný titul, ktorý udeľoval panovník niektorým kandidátom na diecézneho biskupa alebo titulárneho biskupa a neprijali biskupské svätenie. Zdriedka sa titul veľprepošta spájal aj s biskupskou vysviackou. Títo biskupi nemali vlastnú diecézu a pôsobili iba v prepoštstve, do ktorého boli menovaný.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e Vladimír Olejník. Zoznam prelátov spojených s dejinami Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule. In: Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule. Ed. Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník. Spišské Podhradie, Levoča : Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Štúdio J+J, 2017. ISBN 978-80-971341-5-0. S. 358 – 360.
  2. ↑ TYROL, Anton; OLEJNÍK, Vladimír. Vznik biskupstva, osobnosti a najnovšie udalosti. Zväzok IV. Ružomberok : VERBUM, 2021. 228 s. (Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly.) ISBN 978-80-561-0839-0.
  3. ↑ SROKA, Stanisław Andrzej. Epizódy z dejín Spiša a Šariša v neskorom stredoveku. Kraków : Homini, 2001. ISBN 83-87933-86-4. S. 26.
  4. ↑ Jozef Špirko. Začiatky Spišského biskupstva. Snahy v minulosti o jeho utvorenie. In: Mons sancti Martini. Vrch svätého Martina. Sborník z príležitosti sedemdesiatky J. E. Msgr. Jána Vojtašáka, biskupa spišského. Ed. Peter Galan. Ružomberok : LEV, 1947. S. 37 – 50.
  5. ↑ TOMKO, Jozef. Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku. 1. vyd. Spišské Podhradie : Kňazský seminár J. Vojtaššáka, 1995. ISBN 80-7142-026-3. S. 32 – 33.
  6. ↑ ZUBKO, Peter. Spišskí biskupi. 2. preprac. dopl. vyd. Košice : Seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach, 2008. 11 – 14 s. ISBN 978-80-89138-97-5.
  7. ↑ GLEJTEK, Miroslav; LABANC, Peter. Spišské prepoštstvo na prelome stredoveku a novoveku I. Príspevok k náboženským dejinám Spiša. Trnava, Kraków : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2015. ISBN 978-83-7490-879-5. S. 32 – 56.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Peter Labanc. Zoznam spišských prepoštov. In: HOMZA, Martin; SROKA, Stanisław. Historia Scepusii. Vol. I. Bratislava, Krakov : Katedra slovenských dejín FiF UK, 2009. ISBN 978-80-968948-2-6. S. 564 – 565.
  • Z dejín Spišského prepoštstva: Zborník z medzinárodnej konferencie pri príležitosti 800. výročia prvej známej písomnej zmienky o Spišskom prepoštstve. Ed. Ľuboslav Hromják. Zväzok X. Spišské Podhradie : Kňazský seminár J. Vojtaššáka, 2010. 274 s. (Studia Theologica Scepusiensia.) ISBN 978-80-89170-34-0.
  • LABANC, Peter. Spišskí prepošti do roku 1405. Trnava, Kraków : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2011. 232 s. (Studia Minora.) ISBN 978-83-7490-440-7.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_spišských_prepoštov&oldid=7866581“