Preskočiť na obsah

Zámčisko (geomorfologický podcelok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zámčisko
geomorfologický podcelok
Pohľad na Zámčisko
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okresy Senica, Skalica
Nadradená
jednotka
Chvojnická pahorkatina
Susedné
jednotky
Unínska pahorkatina
Súradnice 48°44′13″S 17°15′04″V / 48,737°S 17,251°V / 48.737; 17.251
Najvyšší bod Zámčisko
 - výška 434 m n. m.
Najnižší bod severný okraj územia
 - výška cca 240 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Zámčisko, les

Zámčisko je jeden zo štyroch geomorfologických podcelkov Chvojnickej pahorkatiny. Najvyšší bod podcelku je rovnomenný vrch Zámčisko (434,1 m n. m.).

Vymedzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok leží v centrálnej časti Chvojnickej pahorkatiny a zaberá širšie okolie masívu najvyššieho vrhu. Obklopuje ho len Unínska pahorkatina.[1]

Vybrané vrchy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zámčisko (434 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
  • Holý vrch (371 m n. m.)
  • Kruhy (361 m n. m.)
  • Za Borom (352 m n. m.)

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Centrálna časť územia je porastená dubovými lesmi, ktoré tvoria súvislý porast. Stráne orientované na juh pri obciach Smrdáky, Koválov, Unín, Radimov a Radošovce sú porastené vinicami, ktoré náležia do Skalického vinohradníckeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

Územie je odvodňované riečkou Chvojnica s prítokom Pavlovský jarok, ďalej Unínskym potokom a prítokmi Myjavy. Reliéf Zámčiska je modelovaný najmä fluviálnou činnosťou vodných tokov.

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Severovýchodným okrajom podcelku preteká riečka Chvojnica, v ktorej povodí sa nachádza rovnomenná prírodná pamiatka.[2]

Zo Smrdák vedie zeleno značený turistický chodník, ktorý sa na rázcestí Okruh rozdvojuje. Severná vetva vedie vrcholovou časťou Zámčiska k rozhľadni Lipka, južná vetva vedie lesom južným úpätím vrchu späť k rázcestiu Okruh.

Osídlenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Na okraji podcelku ležia nasledujúce obce:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-09]. Dostupné online.