Jeseň
Jeseň je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po lete a predchádzajúce zime.
Astronomicky sa začína jesennou rovnodennosťou (okolo 23. septembra na Severnej pologuli a 21. marca na Južnej pologuli), a končí sa zimným slnovratom (okolo 21. decembra na Severnej pologuli a 21. júna na Južnej pologuli). V meteorológii sa podľa konvencie počíta ako celé mesiace september, október a november na Severnej pologuli a marec, apríl a máj na Južnej pologuli.
Jeseň z astronomického hľadiska[upraviť | upraviť zdroj]
Pologuľa Zeme, na ktorej nastane jeseň, sa počas tohto ročného obdobia nachádza v druhom štvrťroku svojho odkláňania od Slnka (prvý štvrťrok odkláňania prebiehal počas leta na danej pologuli). Počas celého jesenného obdobia je od Slnka viac odklonená, než k nemu priklonená. Dni sú preto kratšie ako noci (resp. súmrak a noc) a naďalej sa skracujú. Slnečné lúče prechádzajú na danú pologuľu cez hrubú vrstvu atmosféry. Infračervená zložka žiarenia je atmosférou z tohto dôvodu intenzívne pohlcovaná. Preto je obdobie jesene charakteristické postupne klesajúcou teplotou.
Jeseň v živej prírode[upraviť | upraviť zdroj]
Rastliny[upraviť | upraviť zdroj]
Charakteristickým znakom jesene sú listy opadavých drevín sfarbené do odtieňov žltej, oranžovej, červenej a hnedej. Opadavé dreviny, čo sú najmä pôvodné širokolisté dreviny v danom klimatickom pásme, ale aj ihličnan smrekovec opadavý, sa postupne zbavujú listov. Chlorofyl sa rozkladá a strom napumpuje do listu, ktorý onedlho odpadne, odpadové látky. Po rozpade chlorofylu začnú byť viditeľné farbivá, ktorých farba bola dovtedy prekrytá zelenou farbou chlorofylu. Preto list pred opadnutím zmení farbu. Niektoré listy, napríklad jaseňa, však opadajú zelené, iné, napríklad duba, síce uschnú, ale opadnú až na jar.
Jednoročné rastliny odumierajú. Trvalé byliny prečkajú nadchádzajúcu zimu len svojimi podzemnými časťami, kde si uložia zásobné látky.
V jeseni definitívne dozrievajú posledné plody, ktoré buď opadávajú (jablká, hrušky, orechy…) alebo zostanú na drevine (šípky…).
Živočíchy[upraviť | upraviť zdroj]
Zvieratá sa v jeseni pripravujú na nadchádzajúce obdobie s nedostatkom potravy a nízkymi teplotami. Niektoré živočíchy, napríklad vybrané druhy vtákov, s príchodom jesene migrujú na územia, kde je v rovnakom čase teplo. Iné zhromažďujú zásoby na zimný spánok, hibernáciu, ktorý im pomôže počkať pre ne nepriaznivú časť roka. U niektorých druhov prebieha ruja, aby po zimnej brezivosti prišli mláďatá na svet na jar, do obdobia tepla a hojnosti potravy.
