Preskočiť na obsah

Čagatajský chanát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čagatajský chanát
Çagatay ulusu
 Mongolská ríša 1227 – 1687 Hodžovia (Cháni) 
Tímúrovská ríša 
Džungarský chanát 
Vlajka štátu
vlajka
Geografia
Mapa štátu
chanát v roku 1250
Rozloha
1 000 000 km² (1310)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
vládnúca elita a príbuzenstvo:
Mongoli,
vojenská sila:
Ujgurské kmene
3 Oguzi
Kypčakovia
Kazachovia
Dulati
Štátny útvar
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Mongolská ríša Mongolská ríša
Nástupnícke štáty:
Hodžovia (Cháni) Hodžovia (Cháni)
Tímúrovská ríša Tímúrovská ríša
Džungarský chanát Džungarský chanát

Čagatajský chanát alebo Čagatajov ulus (významovo: Čagatajov ľud)[pozn. 1] bol turkomongolský štát v Strednej Ázii, založený Čagatajom, druhým synom dobyvateľa Džingischána v roku 1227. Vládnucou dynastiou boli jeho potomkovia. Chanát vznikol osamostatnením na Mongolskej ríši. V roku 1360 stratil západnú polovicu svojho územia v prospech Tamerlánovej ríše, ale východná časť prežila až do roku 1687.

Historický priebeh

[upraviť | upraviť zdroj]

Alguovi následníci – Mubarak a Borak – vyhľadávali užšie vzťahy s obyvateľmi oblastí prijatím islamu. Navzdory tomu, že od začiatku Čagatajovej vlády bol islam takmer sto rokov zakazovaný, v roku 1326 sa stal oficiálnym náboženstvom Čagatajovho ulusu. Mongolské obyvateľstvo sa postupne turkizovalo.

V roku 1340 bol Čagatajov ulus rozdelený na viacero častí. Hranicou medzi chanátmi bolo pohorie Karatau, južná oblasť Balchašského jazera a pohoria Ťan-šan a Pamír.

V roku 1360, ešte pred vytvorením Timúrovského štátu (1370 – 1526) v západnej časti, moc Čagatajcov v Maveraünnehiri (Transoxania) padla.

Čagatajský chanát pretrval do roku 1514. V dôsledku odtrhnutia sa od bývalého Mogulistanu vznikol Jarkandský Chanát.[pozn. 3] Zakladateľom štátu bol Sultán Said-chán (Tughluk Timur-chánov vnuk). V roku 1678 sa stal vazalom Džungarského chanátu pri zachovaní väčšej nezávislosti. V tej dobe bol Čagatajský chanát zmietaný vnútornými nepokojmi. Jednak sa rozpadal na drobnejšie podchanáty, jednak v ňom vládol spor medzi dvoma krídlami hodžov, (Aktaglik a Karataglik), čo boli náboženskí učitelia. Galdan tieto rozbroje využil a najskôr v roku 1677 obsadil východnú časť Čagatajského chanátu v Tarimskej panve a potom v 1680 jeho západnú časť – Mogulistan. Pritom dobyl Taškent, podrobil si Čiernych Kirgizov a vyplienil Ferganské údolie. Ale jeho ďalšie výboje boli úspešné až v roku 1685, keď pod velením generála Cewen Rabtana vytlačil Kazachov ešte ďalej na západ.[2][3]. V roku 1687 neúspešne obliehal Hazrat-e Turkestan, dôležité náboženské pútnické mesta moslimských Kazachov.

Cháni Čagatajovho ulusu

[upraviť | upraviť zdroj]

Cháni v období rozdelenia Čagatajovho ulusu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kazan, Západný emirát 1343 – 1346
    • Kazagan Západný emirát 1346 – 1358
  • Danišmend-šach, Čagatajský chanát 1346
  • Bajan-kuli, Západný chanát 1348 – 1359
  • Timuršach, Západný chanát 1359
  • Tugluk Timur, Východný chanát 1347 – 1359, Čagatajský chanát 1359 – 1362
  • Iljaz Chodža, Čagatajský chanát 1362 – 1370, Východný chanát 1370 – 1383
  • Husajn, Západný emirát 1364 – 1370
  • Adil, Západný emirát 1370
  • Kabul-šach, 1359
  • Surkatmiš, Západný emirát 1370 – 1388
  • Sultán Mahmud, Západný chanát 1388 – 1398
  • Satuk, Západný chanát 1398 – 1405

Východočagatajský cháni (Mogulistan)

[upraviť | upraviť zdroj]

Čagatajský chanát

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Iljaz Chodža, 1363 – 1390; Tugluk Timurov syn.
  • Hidir Chodža, 1390 – 1399; Tugluk Timurov ďalší syn.
  • Šem-i Džahan, 1399 – 1408; Hidir Chodžov syn.
  • Muhammed-chán, 1408 – 1416; Šem-i Džahanov brat.
  • Nakš-i Džahan, 1416 – 1418; Šem-i Džahanov syn.
  • Sultán Uvejs-chán, 1418 – 1421 a ešte 1425 – 1428; Šir Ali bin Hidirov syn.
  • Šir Muhammad, 1421 – 1425; Šach Džahan bin Hidirov syn.
  • Esen Jesü Buga, 1428 – 1462; Üvejs-chánov syn.[4]
  • Junus-chán, 1462 – 1481; Üvejs-chánov ďalší syn.
  • Sultán Mahmud-chán, 1486 – 1508; Junus-chánov syn.
  • Mansur-chán, 1502 – 1543; Junus-chánov vnuk, vládca Mogulistanu.
  • Sultán Said-chán, 1514 – 1532; Mansur-chánov brat, v tom istom období vládca Altišahr (Jarkandský chanát).

Jarkandský cháni (Mogulia)

[upraviť | upraviť zdroj]

Hrobky Jarkandských chánov

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. v turkických jazykoch ulus, po mongolsky uls alebo öls v preklade znamená ľud, čo by sa vo všeobecnosti mohlo chápať ako horda
  2. termín Mogulistan sa odkazuje na východnú vetvu turkomongolských Čagatajských chánov
  3. inými názvami aj: Mogulia, Kašgarský chanát a často Saidia, tiež známy ako Altišahr, zahŕňal tieto mestá: Chotan, Jarkent, Jengihisar, Kašgar, Aksu, a Učturfan

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Manz, s. 160
  2. Zlatkin, I.Ja. Istorija Džungarskogo chanstva (1635 – 1758). Moskva: Nauka, 1983. Dostupné online[nefunkčný odkaz]. (po rusky)
  3. Khodarkovsky, Michael,. „Where Two Worlds Met: The Russian State and the Kalmyk Nomads, 1600 – 1771,“ str.211. (po anglicky)
  4. a b Souček, Svat., A History of Inner Asia, Cambridge University Press (Februar 2000) ISBN 978-0-521-65704-4 str. 321. a 322. (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Chagatai Khanate na anglickej Wikipédii, Чагатайский улус na ruskej Wikipédii a Čagatajský chanát na českej Wikipédii.