Čang Süe-liang

	Čang Süe-liang
Bývalý Vojenský veliteľ Mandžuska
	V úrade; 4. jún 1928 – 26. december 1936
Biografické údaje
Narodenie	3. jún 1901; Chaj-čcheng, Liao-ning, Čína
Úmrtie	15. október 2001 (100 rokov); Honolulu, Hawai
Profesia	Politik a vojak
Odkazy
	Čang Süe-liang; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Čang Süe-liang, Chang Hsüeh-liang (čín. 張學良, pchin-jin: Zhāng Xuéliáng; * 3. jún 1901 – † 15. október 2001) bol syn Čang Cuo-lina a severný militarista, ktorý po otcovej smrti ovládal oblasť Mandžuska. Spojil sa s nacionalistickou vládou v Nankingu, čím sa dosiahlo znovuzjednotenie Číny. V roku 1936 bol iniciátorom Si-anského incidentu, počas ktorého jeho vojaci uniesli Čankajška a prinútili ho spolupracovať s komunistami.^[1]^:11^[2]^:201 Čankajšek ho následne poslal do väzenia, v ktorom strávil päťdesiat rokov.

Život

Mladosť

Čang Süe-liang sa narodil 3. júna 1901 v provincii Feng-tchien. V mladosti ho otec, Čang Cuo-lin, pripravil na vojenskú kariéru. Absolvoval tamojšiu vojenskú akadémiu a v devätnástich rokoch začal slúžiť v otcovej armáde. Rýchlo sa stal plukovníkom a veliteľom otcovej osobnej stráže. Ako súčasť udržiavania vzťahov medzi Mandžuskom a Pekingom sa stal asistentom prezidenta Sü Š’-čchanga. Čoskoro bol povýšený na brigádneho generála a rok nato odišiel na otcov príkaz do Japonska. Po svojom návrate navrhol reformy fengtchienskej armády, v krátkom čase vytvoril letectvo, ktoré potom bolo používané vo vojnách s ostatnými militaristami na pozorovanie i bombardovanie.^[1]^:11

V roku 1922 bojoval vo vojne medzi klikou Feng-tchien a klikou Č'-li. Po jej skončení sa stal veliteľom fengtchienskej armády a vojenskej akadémie. V roku 1924, po druhej vojne medzi týmito armádami, bol ministrom Tuan Čchi-žuejom pozvaný do Pekingu, kde sa následne stal veliteľom pekinskej vojenskej akadémie. Kvôli častým absenciám v klike Feng-tchien vymenoval svojho blízkeho priateľa Kuo Sung-linga za zastupujúceho veliteľa. Kuo Sung-ling chcel túto pozíciu využiť a stať sa vodcom Mandžuska, preto sa na konci roku 1925 pokúsil o revoltu proti Čang Cuo-linovi. Tá bola ale neúspešná a Kuo Sung-ling bol popravený. Čang Cuo-lin dokonca zvažoval aj popravu svojho syna, Čang Süe-lianga.^[1]^:11-12

V júli 1926 zahájil Čankajšek tzv. Severný pochod, ktorého cieľom bolo vojenské zjednotenie Číny.^[2]^:181 Preto bol Čang Süe-liang poslaný otcom na juh, aby bránil postupu Kuomintangskej armády na sever.^[1]^:14 V máji 1928 ponúkol jeho otec Čankajškovi na radu amerických a britských poradcov dohodu o ukončení nepriateľstva.^[2]^:186 Krátko nato bol Čang Cuo-lin zavraždený Japoncami.^[1]^:17

Militarista

Po smrti svojho otca sa Čang Süe-liang stal pánom Mandžuska. Keďže mal povesť ľahkomyseľného mládenca so závislosťou na ópiu, Japonci predpokladali, že bude ľahšie manipulovateľný. Čang Süe-liang ale naopak nechal japonských poradcov počas večere postrieľať a potom proklamoval lojalitu národnej vláde, čím bolo docielené formálne zjednotenie Číny.^[3]^:457^[4]^:48

Na začiatku 30. rokov sa v Japonsku postupne dostávali k slovu sily, ktoré absolutizovali hospodárske a diplomatické úspechy svojej krajiny a transformovali ich do myšlienky, že je povinnosťou Japonska oslobodiť ázijské národy od vykorisťovania západnými mocnosťami. Prirodzeným nástupišťom na ázijskú pevninu bolo v tejto situácii Mandžusko susediace s Japonskom ovládanou Kóreou, ktoré tak dostalo pre Japonsko význam nielen hospodársky, ale aj strategický.^[4]^:59 Od roku 1905 vlastnilo Japonsko v tejto oblasti významné koncesie, ako Juhomandžuskú železnicu, a prístavy Port Arthur a Dalnyj. 18. septembra 1931 sa japonská Kuantungská armáda pod zinscenovanou zámienkou posunula za hranice zóny, ktorú mala určenú na ochranu. Čínska armáda neodporovala a veliteľ Mandžuska, Čang Süe-liang, ležal v tom čase v nemocnici v Pekingu. Japonsko potom celú oblasť obsadilo a vytvorilo na tomto území bábkový štát Mandžukuo.^[4]^:59-60

Siansky incident

12. decembra 1936 prišiel Čankajšek do Si-anu na stretnutie s Čang Süe-liangom a Jen Si-šanom. Bol ale neočakávane zajatý oddielmi vernými Čang Süe-liangovi. Vzbúrenci požadovali ukončenie občianskej vojny, vytvorenie jednotného frontu s komunistickou stranou, koaličnú vládu a prepustenie politických väzňov. Čankajšek napokon s ich podmienkami súhlasil, ale nechal Čang Süe-lianga uväzniť. V domácom väzení potom Čang Süe-liang strávil viac ako pol storočia. Na verejnosti sa objavil až v roku 1988.^[3]^:466

Čang Süe-liang zomrel 15. októbra 2001, vo veku 100 rokov v Honolulu.^[5]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e SHAI, Aron. Zhang Xueliang: the general who never fought. New York : Palgrave Macmillan, 2012. 188 s. ISBN 0230279066.
↑ ^a ^b ^c FIDLER, Jiří. Čínské dějiny v datech a souvislostech. Praha : MAGNA ERUDIO, 2016. 352 s. ISBN 978-80-8816-500-2.
↑ ^a ^b LIŠČÁK, Vladimír. Dějiny Číny, Taiwanu a Tibetu v datech. Praha : Libri, 2008. ISBN 978-80-7277-364-0.
↑ ^a ^b ^c BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2001. 128 s. ISBN 80-244-0251-3.
↑ KRISTOF, Nicholas D. Zhang Xueliang, 100, Dies; Warlord and Hero of China. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2001-10-19. Dostupné online [cit. 2023-12-19]. ISSN 1553-8095.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čang Süe-liang

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čang Süe-liang na českej Wikipédii.

[shai-1] SHAI, Aron. Zhang Xueliang: the general who never fought. New York : Palgrave Macmillan, 2012. 188 s. ISBN 0230279066.

[fidler-2] FIDLER, Jiří. Čínské dějiny v datech a souvislostech. Praha : MAGNA ERUDIO, 2016. 352 s. ISBN 978-80-8816-500-2.

[liscak-3] LIŠČÁK, Vladimír. Dějiny Číny, Taiwanu a Tibetu v datech. Praha : Libri, 2008. ISBN 978-80-7277-364-0.

[bakesova-4] BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2001. 128 s. ISBN 80-244-0251-3.

[5] KRISTOF, Nicholas D. Zhang Xueliang, 100, Dies; Warlord and Hero of China. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2001-10-19. Dostupné online [cit. 2023-12-19]. ISSN 1553-8095.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]