Ľubovník bodkovaný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľubovník bodkovaný
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
ľubovník bodkovaný
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ľubovník bodkovaný[1][2] (iné názvy pozri nižšie; lat. Hypericum perforatum) je krytosemenná rastlina patriaca do čeľade ľubovníkovité (Hypericaceae)[3].

Staršie sa mylne uvádzalo, že ide o hybrid medzi druhmi ľubovník škvrnitý (Hypericum maculatum) a Hypericum attenuatum.[4]

Tento druh rastie v miernych a subtropických oblastiach Eurázie a vyskytuje sa aj ako invázny druh v mnohých častiach Severnej a Južnej Ameriky, ako aj Južnej Afriky a Austrálie. Aj keď je tento druh škodlivý pre hospodárske zvieratá a môže ovplyvniť niektoré lieky na predpis, v prírodnej medicíne sa používal celé storočia a naďalej sa pestuje aj v 21. storočí. Hyperforín, fytochemická zložka tohto druhu, je skúmaná pre možné biologické účinky.[chýba zdroj]

Slovenské názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie názvy tohto druhu sú trezalka obecná, rusohlavec, postrielanec, tráva sv. Jana.[5]

Ľudové názvy tohto druhu sú napríklad trezalka, ľubeník, láskavec, milovník, svätojánska bylina, koreň matky božej, kvieťa panny Márie, panej Marii list, panej Marii kref, Krista Pána kref, čarovník, čarodejník, dieravec, križek, zvonček, červený zvonček, prestrielavec, bylina sv. Jána, svatojánska zelina, peliň, peluňe, horkozelie, štrbák, prilipnik.[6][7]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ľubovník bodkovaný je trváca bylina s rozsiahlym podzemkom. Jeho červenkastá stonka je vztýčená dohora, v hornej časti sa vetví, zvyčajne na jednom mieste, a dorastá až do výšky 1 m. Stonky sú drevnaté pri koreni[8] a byľ je hladká.[9] Jej listy sú protistojné a nemajú stopku, majú úzky vajcovitý tvar a majú 1 až 2 centimetre.[9][10] Listy sú žltozelené[11] s priesvitnými bodkami, ktoré spôsobujú, že sú listy zdanlivo perforované (odtiaľ pochádza latinský názov)[12]. Kvety majú až 2,5 cm, majú päť lupeňov a kalíšnych lístkov, sú žiarivo žlté so zreteľnými čiernymi bodkami.[13] Kvety sú usporiadané v skrutci na koncoch horných vetiev od konca jari do začiatku až polovice leta. Vrcholíky sú listnaté a majú veľa kvetov. Špicaté kalíšne lístky majú čierne bodky. Peľové zrná majú tvar elipsoidu.[14] Semienka sú čierne a lesklé.[15]

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Ľubovník bodkovaný sa v prírodnej medicíne používa hlavne pri problémoch s nespavosťou, stresom a depresiami, potláča totiž úzkosti a pocity melanchólie. Okrem toho dobre pôsobí pri žalúdočných vredoch a problémoch s dvanástnikom, pankreasom či močovými cestami. Takisto má antibiotické a protizápalové účinky, dá sa použiť aj pri opuchoch a poraneniach, takisto sa používa pri obrne, roztrúsenej skleróze a menštruačných ťažkostiach. Medzi jeho nežiaduce účinky patrí precitlivenosť na slnko a fľaky na koži, nie je vhodný pre ľudí alergických na peľ a pri liečbe HIV, pretože aktivizuje pečeňový enzým cytochróm P450, ktorý urýchľuje odbúravanie antivirotík.[9]

Antidepresívum[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj: Hyperforín

Metaanalýzová štúdia z roku 2015 dospela k záveru, že pri liečbe depresie má ľubovník vyššiu účinnosť než placebo, jeho účinnosť je porovnateľná so štandardnými antidepresívami na liečbu depresie a má menej nežiaducich účinkov než iné antidepresíva.[16] Autori štúdie dospeli k záveru, že je ťažké posúdiť vplyv tejto rastliny na liečbu depresie z dôvodu obmedzení pokiaľ ide o dostupné dôkazy, vrátane veľkých rozdielov v účinnosti zistených v štúdiách vykonaných v nemecky hovoriacich štátoch v porovnaní s ostatnými štátmi. V Nemecku sa môže ľubovník bodkovaný predpísovať na miernu až stredne ťažkú depresiu, najmä u deti a dospievajúcich.[17] Štúdia organizácie Cochrane z roku 2008, ktorá skúmala 29 rôznych klinických skúšok, usúdila, že ľubovník bol účinnejší než placebo u pacientov s ťažkou depresiou, podobne účinný ako iné antidepresíva a mal menej vedľajších účinkov.[18] Podľa štúdie z roku 2016 použitie ľubovníka na liečbu slabej až miernej depresie pomohlo utlmiť symptómy depresie lepšie ako placebo a tento účinok bol porovnateľný s antidepresívami.[19] Metaanalýza z roku 2017 zistila, že ľubovník má podobnú účinnosť a bezpečnosť ako SSRI pri slabej až miernej depresii.[20]

Zatiaľ čo niektoré štúdie potvrdili účinnosť ľubovníka na liečbu depresie, v Spojených štátoch nie je odporúčanou náhradou za lepšie preskúmané liečivá a pri symptómoch depresie sa odporúča dôkladne sa poradiť s lekárom.[21]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Celá rastlina
    Celá rastlina
  • Semenáče
    Semenáče
  • Priehľadné bodky na listoch
    Priehľadné bodky na listoch
  • Kvet
    Kvet
  • Plod
    Plod

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 187.
  2. ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 270.
  3. ↑ ľubovníkovité [online]. www2.slslhr.sk, [cit. 2022-07-30]. Dostupné online.
  4. ↑ KOCH, M. A. et al. Evolution of cryptic gene pools in Hypericum perforatum: the influence of reproductive system and gene flow. In: Ann Bot. 2013 Jun; 111(6): 1083–1094. [1]
  5. ↑ Dom a škola (vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov). [s.l.] : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1890. 784 s. Dostupné online. S. 302.
  6. ↑ Dr. Kresánek [online]. drkresanek.sk, 2013-08-04, [cit. 2022-10-25]. Dostupné online.
  7. ↑ DVORNICKÁ, Ľ. I červíku ten koreň milý, v ktorom sa zrodil. In: Kultúra slova, 2018, roč. 52, č. 1. S. 31 a nasl.
  8. ↑ James L. Stubbendieck; Stephan L. Hatch; L. M. Landholt. North American Wildland Plants: A Field Guide. illustrated. vyd. [s.l.] : University of Nebraska Press, 2003. ISBN 978-0-8032-9306-9. S. 323.
  9. ↑ a b c Dôležité informácie, ktoré by sa mali uviesť v Súhrne charakteristických vlastností a v Informáciách pre používateľa u všetkých monokomponentných prípravkoch s obsahom Ľubovníka bodkovaného alebo extraktov z neho [online]. ŠÚKL, 2020-06-23, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online.
  10. ↑ ROSE, F. The wild flower key. [s.l.] : Frederick Warne, 2006. ISBN 978-0-7232-5175-0. S. 176.
  11. ↑ Plant–Environment Interactions: Accumulation of Hypericin in Dark Glands of Hypericum perforatum. Annals of Botany, 2006, s. 793–804. DOI: 10.1093/aob/mcl169. PMID 16891333.
  12. ↑ Hypericum perforatum - Plant Finder [online]. missouribotanicalgarden.org, [cit. 2022-10-25]. Dostupné online.
  13. ↑ STACE, C. A.. New Flora of the British Isles. Third. vyd. Cambridge, U.K. : Cambridge University Press, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-521-70772-5. S. 339.
  14. ↑ MEHTA, Sweety. Pharmacognosy of St. John's Wort [online]. Pharmaxchange.info, 2012-12-18. Dostupné online.
  15. ↑ Merrit Lyndon Fernald. Gray's Manual of Botany. Ed. R. C. Rollins. Eighth (Centennial) – Illustrated. vyd. [s.l.] : D. Van Nostrand Company, 1970. ISBN 978-0-442-22250-5. S. 1010.
  16. ↑ Efficacy and acceptability of pharmacological treatments for depressive disorders in primary care: systematic review and network meta-analysis. Annals of Family Medicine, February 2015, s. 69–79. DOI: 10.1370/afm.1687. PMID 25583895.
  17. ↑ Antidepressant drug use and off-label prescribing in children and adolescents in Germany: results from a large population-based cohort study. European Child & Adolescent Psychiatry, August 2013, s. 511–518. DOI: 10.1007/s00787-013-0395-9. PMID 23455627.
  18. ↑ St John's wort for major depression. Cochrane Database Syst Rev, 2008, s. CD000448. DOI: 10.1002/14651858.CD000448.pub3. PMID 18843608.
  19. ↑ A systematic review of St. John's wort for major depressive disorder. Syst Rev, 2016, s. 148. DOI: 10.1186/s13643-016-0325-2. PMID 27589952.
  20. ↑ Clinical use of Hypericum perforatum (St John's wort) in depression: A meta-analysis. Journal of Affective Disorders, March 2017, s. 211–221. DOI: 10.1016/j.jad.2016.12.048. PMID 28064110.
  21. ↑ St. John's Wort [online]. National Center for Complementary and Integrative Health, US National Institutes of Health, September 2016. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hypericum perforatum na anglickej Wikipédii.


Antidepresíva (ATC N06A)
Neselektívne inhibítory spätného vychytávania monoamínov s registráciou na Slovensku: imipramín, klomipramín, amitriptylín, dosulepín, maprotilín
Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) s registráciou na Slovensku: fluoxetín, citalopram, paroxetín, sertralín, fluvoxamín, escitalopram
Tetracyklické zlúčeniny
Modifikované cyklické zlúčeniny
Monocyklické zlúčeniny
Neselektívne inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)
Inhibítory monoaminooxidázy typu A (RIMA) s registráciou na Slovensku: moklobemid
Iné antidepresíva s registráciou na Slovensku: amfebutamon, mianserin, trazodon, mirtazapín, tianeptin, venlafaxín, milnacipran, reboxetín, duloxetine
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ľubovník_bodkovaný&oldid=7564516“