Šalamún (biblická postava)

Ikona Šalamúna (18. stor.), Kiži (Rusko)

Šalamún (hebr.: שלמה), syn kráľa Dávida a manželky Uriáša, ktorú Dávid zneuctil, Betsabe, bol kráľom zjednoteného Izraelského kráľovstva. Vládol približne v rokoch 970 - 931 pred Kr. (podľa Williama F. Albrighta v rokoch 962 – 922 pred Kr.) po tom čo ho ešte žijúci kráľ Dávid (jeho otec) ustanovil za kráľa, namiesto jeho staršieho brata Adoniaša (porov. 1Kr 1). Za jeho vlády dosiahlo kráľovstvo najväčší územný a hospodársky rozmach, Podľa Biblie jeho syn a nástupca Roboám po jeho smrti prijal tvrdú politiku voči severným kmeňom, čo nakoniec viedlo k roztržke medzi nastupujúcim kráľom a poddanými (porov. Kr 1 12). Poddaní totiž žiadali uľahčenie služby, do ktorej ich povolal Šalamún, avšak Šalamúnov nástupca nesúhlasil. Preto sa kráľovstvo rozpadlo na Izraelské kráľovstvo na severe a Judské kráľovstvo na juhu. Po rozdelení biblické rozprávanie zobrazuje jeho patrilineárnych potomkov, ktorí vládnu len nad Judskom. Poddaní totiž žiadali uľahčenie služby, do ktorej ich povolal Šalamún, avšak Šalamúnov nástupca nesúhlasil. Šalamún tiež nechal v Jeruzaleme vystavať chrám, ktorý bol až do svojho zničenia Babylončanmi v roku 586 pred Kr. strediskom židovského náboženstva. Šalamúnovu vládu popisuje biblická Prvá Kniha Kráľov a Druhá kniha kroník.

Podľa biblického rozprávania bol Šalamún známy svojou múdrosťou, ktorú prišla obdivovať aj kráľovná zo Sáby (1 Kráľ 10). V židovskej tradícii je považovaný za autora troch biblických kníh: knihy Prísloví, knihy Kohelet (Kazateľ) a Piesne piesní. Podľa Biblie napísal až 3 000 prísloví a zložil 1 005 piesní. Moderná textová kritika Šalamúnovo autorstvo spochybňuje.

Šalamún obchodoval po súši i po mori s ďalekými krajinami, napríklad s týrskym kráľom Chíramom, ktorý mu dodával cédrové a cyprusové drevo na stavbu Jeruzalemského chrámu.

Mierové vzťahy s okolitými štátmi budoval Šalamún na rozsiahlych dynastických manželstvách. Šalamún mal 700 manželiek a 300 vedľajších žien. Oženil sa napríklad s Naamou, dcérou egyptského faraóna. Podľa Biblie sa na sklonku života odvrátil od Božích ciest a jeho pohanské ženy ho zviedli k modloslužbe. Na žiadosť pohanských manželiek budoval pre cudzích bohov výšiny, háje a chrámy, kde ich spolu uctievali. Podľa Biblie previedol aj svojho syna cez oheň (obetova svojho syna Molochovi). Šalamún zomrel vo veku 80 rokov a bol pochovaný v meste Dávidovom na vrchu Sión. Po jeho smrti kraľoval v Judsku jeho syn Rechabeám (Roboam), v severnom kráľovstve sa stal kráľom Jeroboam..

Pozri aj

• Kniha prísloví
• Kniha Kazateľ
• Pieseň piesní
• Kniha múdrosti

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Šalamún (biblická postava)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šalamún (biblická postava)

Externé odkazy

• Šalamúnova múdrosť Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
• Šalamúnove bane