Kiži

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Kizhi Pogost*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Kischi Panorama.JPG
Kiži
Štát Rusko Rusko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá i, iv, v
Identifikačné č. 544
Región** Lokality Svetového dedičstva v Európe
História zápisu
Zápis 1990  (14. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Kiži (azbukou: Кижи) je ostrov, ktorý leží v severnej časti Onežského jazera v Karelskej republike na území Ruskej federácie. Je 7 km dlhý a 0,5 km široký. Obklopuje ho približne 5 000 iných ostrovov.

Na Kiži sa nachádza múzeum ruskej drevenej architektúry, ktorého súčasťou sú drevené chrámy, domy a množstvo iných stavieb. Niektoré z nich boli na ostrov prevezené z iných miest. Traduje sa, že všetky stavby boli postavené pomocou jednej sekery (bez použitia iných nástrojov), ktorú potom majster hodil do jazera. V roku 1990 sa Kiži stal súčasťou Svetového dedičstva a dostal sa pod ochranu UNESCO.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Preobraženský chrám (Chrám Premenenia Pána) je hlavným objektom múzea. Bol postavený v roku 1714. Mená jeho autorov sú však neznáme. Je to veľmi hodnotný objekt, nakoľko patrí medzi Pamiatky kultúrneho dedičstva Ruskej federácie. Jeho predlohou bol údajne Chrám Panny Márie Ochrankyne (1708), ktorý sa nachádza vo Vologdskej oblasti.

Chrám bol postavený na mieste pôvodného chrámu, ktorý zhorel po údere blesku. Je to „letný chrám“, v zime sa nevykuruje a bohoslužby sa v ňom nekonajú.

Je vysoký 37 metrov a zhotovený z borovicového dreva podľa tradícií ruského tesárskeho remesla – bez použitia klincov (okrem drevených šindľov, ktoré boli pripevnené drobnými klincami). Základom Preobraženského chrámu je osemhranná zrubová konštrukcia, na ktorej sú umiestnené ďalšie dva o niečo menšie osemuholníkové zruby. Má 22 okrúhlych vežičiek, ktorých veľkosť sa mení v závislosti od podlažia, vďaka čomu má chrám osobitný dynamický vzhľad. Sú zakončené „hlavami“ – kupolovými strieškami cibuľovitého tvaru.

Chrám nemá základy a je postavený na kamennom podklade. Iba pod západnou kaplnkou môžeme nájsť základy z lomového kameňa spájaného vápennou maltou.

Pri výstavbe veľkej časti chrámu bolo použité borovicové drevo. Strechy sakristie a bočných krídiel boli postavená z borovicového a jedľového dreva v kombinácii s brestom. Zakrivené šindle striešok a kupoliek sú vyrobené z osiky.

Ikonostas pozostáva zo štyroch radov a tvorí ho 102 ikon. Rám ikonostasu pochádza približne z druhej polovice 18. – začiatku 19. storočia. Ikony sa delia na tri skupiny podľa obdobia ich vzniku a štylistických príznakov. Dve najstaršie ikony (Premenenie Pána a Panna Mária Ochrankyňa) pochádzajú z konca 17. storočia a sú typické pre ikonopisectvo severných oblastí. Veľkú časť spodného radu ikonostasu tvorí druhá skupina ikon, ktoré vznikli v druhej polovici 18. storočia. Ikony umiestnené v troch vrchných radoch predstavujú tretiu skupinu. Datujú sa do prvej tretiny 18. storočia.

Pokrovský chrám (Chrám presvätej Bohorodičky Ochrankyne) pochádza z roku 1764. Je to „zimný chrám“ (v zime sa vykuruje) a bohoslužby sa v ňom vykonávajú od 1. októbra do Veľkej noci. Má 9 okrúhlych vežičiek s cibuľovitými strieškami. Pôvodný ikonostas sa stratil a súčasný bol zhotovený počas rekonštrukcie v 50. rokoch 20. storočia.

Zvonica je krytá stanovou strechou. Vznikla v roku 1862 na mieste pôvodnej zvonice.

Pôvodná drevená ohrada sa nezachovala. Bola znovu postavená v roku 1959 podľa vzoru severských drevených opevnení.

Chrám vzkriesenia Lazara je najstarší ruský drevený chrám (14. storočie), ktorý bol prevezený z Muromského monastiera. Je to jednoduchý chrám s cintorínom. Vo vnútri sa nachádza dvojradový ikonostas približne zo 16. storočia.

Kaplnka archanjela Michala bola prevezená z dediny Lelikozero. Zachoval sa v nej ikonostas a strop s maľbami zo 17. storočia.

Veterný mlyn postavili v roku 1928.

História ostrova[upraviť | upraviť zdroj]

Osídľovanie Karélie začalo už v 6. – 5. tisícročí p. n. l. Svedčia o tom archeologické vykopávky a maľby na skalách. Názov ostrova sa spája s karelským slovom "kižat", čo v preklade znamená slávnostné stretnutie. Nie je vylúčené, že práve na tomto ostrove sa stretávali Karelci počas pohanských sviatkov.

V 10.12. storočí začali ostrov osídľovať obyvatelia Novgorodu. Kronikári sa však o tom prvýkrát zmieňujú až v roku 1496, keď bolo toto územie súčasťou Moskovského štátu. Vtedy bol ostrov Kiži centrom veľkého okruhu spájajúceho dediny susedných ostrovov a Onežského polostrova. Začiatkom 17. storočia tu bolo takýchto dedín viac ako 130. Na Kiži sa konali trhy, kde sa stretávali ľudia z okolitých dedín.

V rokoch 1694 – 1695 bol Kiži dejiskom povstaní, počas ktorých roľníci protestovali proti núteným prácam na novootvorených metalurgických závodoch. Najväčšie povstanie sa odohralo v rokoch 1769 – 1771. Vtedy sa tu stretlo dve tisíc roľníkov nespokojných s ťažkými pracovnými podmienkami v Oloneckých banských závodoch.

V Onežskej oblasti žilo veľa talentovaných tesárov, ktorí zanechali veľa pamiatok.

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]