Koreň (botanika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Primárna a sekundárne korene

Koreň (po lat.: radix) je podzemný nečlánkovitý orgán rastlín bez chlorofylu. Má neobmedzený rast, ktorý zaisťuje vrcholový meristém. Nikdy nenesie listy.

Funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

  • mechanická funkcia – upevňuje rastlinu v pôde
  • vyživovacia funkcia – vyživuje rastlinu čerpaním vody z pôdy, v ktorej sú anorganické látky
  • metabolická funkcia – chemicky sa tu upravujú minerálne látky a syntetizujú rastové látky
  • vodivá funkcia – rozvoz látok pomocou cievnych zväzkov
  • zásobná funkcia – zásobuje rastlinu
  • rozmnožovacia funkcia – nepohlavné rozmnožovanie

Metamorfózy koreňov[upraviť | upraviť zdroj]

Oporné korene mangrovníka, príklad metamorfózy koreňa

Ak korene vykonávajú aj inú funkciu, ktorej sa prispôsobili tvarom a stavbou, nazývame ich metamorfované korene (metamorfózy koreňov).

Tvary koreňa[upraviť | upraviť zdroj]

  • niťovitý koreň – napr. mak
  • valcovitý koreň – napr. chren
  • kužeľovitý koreň – napr. mrkva, petržlen
  • vretenovitý koreň – napr. georgina
  • repovitý koreň – napr. repa
  • srdcovitý koreň – napr. smrek
  • kolovitý koreň – napr. jedľa, dub, bôbovité

Koreňové sústavy[upraviť | upraviť zdroj]

Alorízia

Alorízia (primárna koreňová sústava)[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný koreň po celý život rastliny pretrváva, mohutne sa vyvíja a rozkonáruje, bočné korene neprerastajú hlavný koreň. Takouto koreňovou sústavou sa vyznačujú nahosemenné rastliny a väčšina dvojklíčnolistových rastlín.

Homorízia (vedľajšia koreňová sústava)[upraviť | upraviť zdroj]

Homorízia

Ak hlavný koreň zakrpatie a je nahradený vedľajšími koreňmi, tvoria sa tzv. zväzkovité korene. Sú to napr. papraďorasty, jednoklíčnolistové rastliny.

Anatómia koreňa[upraviť | upraviť zdroj]

Priečny prierez koreňa iskerníka

Stavba vegetačného koreňa[upraviť | upraviť zdroj]

Tvoria ho meristematické bunky a rozlišujeme na ňom 3 oblasti (zóny):

  • meristematická oblasť (pásmo tvorby buniek) – bunky sa tu intenzívne delia
  • predlžovacia oblasť (rastové pásmo) – bunky sa zväčšujú a rastú v smere pozdĺžnej osi (rast koreňa)
  • Diferenciačná oblasť – bunky sa tu špecializujú na vykonávanie funkcií

Koreňová čiapočka (kalyptra)[upraviť | upraviť zdroj]

Rez koreňovou čiapočkou

Chráni koreňový vrchol. Umožňuje prenikanie koreňa medzi častice vylučovaním polysacharidového slizu. Koreňová čiapočka sa podiela aj na regulácii pozitívne geotropického rastu koreňa tj. v smere zemskej tiaže. Nachádza sa tu zvláštny útvar – stĺpik (columella), v ktorom je umiestnený statolitový aparát (presýpací škrob), ktorý podmieňuje rast koreňa v smere zemskej tiaže.

Prvotná stavba koreňa[upraviť | upraviť zdroj]

Koreňová pokožka (rizoderma)[upraviť | upraviť zdroj]

Tvoria ju tenkostenné bunky usporiadané v jednej vrstve bez kutikuly a prieduchov. Vychádzajú z nej koreňové vlásky (rhiziny), ktoré zväčšujú sací povrch koreňa.

Prvotná koreňová kôra (cortex)[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorená je živými parenchymatickými bunkami a môže obsahovať sklerenchým, aj kolenchým. Má tri vrstvy:

  • vonkajšia vrstva (exoderma) – po odumretí pokožky preberá funkciu krycieho pletiva
  • stredná vrstva (mezoderma) – tvoria ju parenchymatické bunky
  • vnútorná vrstva (endoderma) – zreteľne oddeľuje vodivé pletivá od kôry

Stredný valec (stele)[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorený jednou alebo niekoľkými vrstvami parenchymatických pletív – pericyklom. V priebehu vývoja sa z neho vytvárajú bočné korene. Nachádzajú sa tu cievne radiálne zväzky a vo vnútri môže byť stržeň a stržňové lúče.

Druhotná stavba koreňa[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa len u tých rastlín, u ktorých kambium produkuje druhotné drevo a lyko.

Hospodársky význam koreňa[upraviť | upraviť zdroj]

Korene stromu

Korene rastlín nachádzajú praktické uplatnenie napr. ako potrava človeka (koreňová zelenina – mrkva, petržlen, zeler, chren), krmivo pre zvieratá (repa kŕmna), surovina potravinárskeho priemyslu (repa cukrová). Korene niektorých kultúrnych rastlín obsahujú látky dôležité pre farmaceutický priemysel, pri výrobe liečiv a kozmetických prípravkov (púpava lekárska, puškvorec obyčajný, archangelika lekárska, horec žltý, rebarbora atď.).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Koreň
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koreň (botanika)