Magnetofón
Magnetofón je elektro-mechanický prístroj, ktorý zachytáva informácie na podlhovastý pás zmagnetizovateľného materiálu, zvyčajne na špeciálnu magnetofónové pásku. Najčastejšie je používaný k záznamu zvuku, ale existujú aj digitálne magnetofóny pre záznam digitálnych dát. Ďalšou obdobou sú videorekordéry slúžiace k záznamu videa.
Prvý magnetofón bol predstavený už v roku 1899 dánskym inžinierom Valdemar Poulsenom. Záznam bol vykonávaný na kovový drôt.
Neskôr boli vyvinuté špeciálne magnetické pásky. Prvý prakticky použiteľný páskový magnetofón firmy AEG (Magnetofón K1), bol predvedený v Nemecku v roku 1935. Cievkové magnetofóny sa postupne stali výbavou nahrávacích štúdií i domácností. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia boli cievkové magnetofóny vytlačené zo sektoru spotrebnej elektroniky magnetofónmi kazetovými. V súčasnej dobe je záznam na magnetickú pásku vytlačovaný záznamami na CD, DVD a digitálne pamäťové moduly.
Typy magnetofónov[upraviť | upraviť zdroj]
U bežných výrobkov z oblasti spotrebnej elektroniky sa vyvinuli dva základné typy:
- Cievkový magnetofón – max. výstupné napätie je 755 mV – 2 V, min. výstupná impedancia je 1 – 47 kOhm
- Kazetový magnetofón – max. výstupné napätie je 100 – 500 mV, min. výstupná impedancia je 1 – 47kΩ
Oba varianty boli vyrábané v prenosnom aj stolnom prevedení.
| Cm / s | In / s |
|---|---|
| 1.2 | 15/32 |
| 2.4 | 15/16 |
| 4.75 | 1 7/8 |
| 9.5 | 3 3/4 |
| 19 | 7 1/2 |
| 38 | 15 |
| 76 | 30 |
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Cievkové magnetofóny sa rozšírili počas 50. a 60. rokov 20. storočia. Postupne sa zvyšoval počet záznamových stôp z pôvodnej jednej na dve a potom 4. Veľké cievkové magnetofóny v HI-FI prevedení sa so svojimi parametrami čiastočne blížili profesionálnym magnetofónom používaným v bežnom vysielaní. Cievkové magnetofóny sa okrem nahrávacích štúdií tiež používali ako prenosné záznamové zariadenia v rozhlasovom a televíznom vysielaní, išlo sa o tzv. Reportážne magnetofóny. Magnetofóny sa tiež bežne používali pre špeciálnu odpočúvaciu činnosť v armáde, polícii a v praxi rôznych tajných služieb (techniky špionáže). Ornitológovia (a zoológovia vôbec) ich používali pre záznamy vtáčieho spevu (či rôznych zvukových prejavov aj u iných zvierat). Magnetofóny sa tiež používali pre "živé" nahrávky koncertov, divadelných predstavení, improvizovaných rečníckych prejavov a pod., ďalej tiež slúžili pri natáčaní zvuku k filmom. Dnes sú staršie klasické analógové techniky záznamu zvuku často nahradzované novšou digitálnou technikou.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Martel Electronics. Terms commonly used for Tape Recorder. Tape Recorder Speed.' [online]. [Cit. 2015-01-04]. Dostupné online. Archivované 2012-03-01 z originálu.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Magnetofon na českej Wikipédii.