Renáta Lotrinská
| Renáta Lotrinská | |
| bavorská vojvodkyňa | |
,_1588_-_1595.jpg) | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Lotrinskí |
| Panovanie | 1579 - 1597 |
| Predchodca | Anna Habsburská |
| Nástupca | Alžbeta Renáta Lotrinská |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 20. apríl 1544 Nancy, Francúzsko |
| Úmrtie | 22. máj 1602 (58 rokov) Mníchov, Nemecko |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo | Christoph (*/† 1570) Ferdinand (* 6. október 1577 – † 13. september 1650) Eleonore Magdalena (* 7. október 1578 – † 18. apríl 1579) Karl (* 1580 – † 1587) Albrecht VI. (* 1584 – † 1666) Magdaléna (* 1587 – † 1628) |
| Otec | František I. |
| Matka | Kristína Dánska |
| Odkazy | |
 | Renáta Lotrinská (multimediálne súbory na commons) |
Renáta Lotrinská (* 20. apríl 1544, Nancy, Francúzsko – † 22. máj 1602, Mníchov, Nemecko) bola lotrinská princezná a sobášom bavorská vojvodkyňa.
Narodila sa v Nancy ako druhé dieťa a najstaršia dcéra Františka I., vojvodu lotrinského a Kristíny Dánskej. Jej prarodičmi z otcovej strany boli Antoine, lotrinský vojvoda a Renée z Bourbon-Montpensier, a z matkinej strany dánsky kráľ Kristián II. a Izabela Habsburská.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Renáta bola svojimi súčasníkmi opísaná ako veľmi krásna a žiadaná žena. V roku 1558 o jej ruku požiadal princ Viliam I. Oranžský. Matka Kristína odmietla nápad lotrinského kardinála vydať Renátu za princa z Joinville, alebo za syna španielskeho kráľa, Juana.[1] V roku 1561 plánovala svoju dcéru vydať za dánskeho kráľa Frederika III., ale vypuknutie severskej sedemročnej vojny medzi Dánskom a Švédskom tieto jej plány prekazilo. Od roku 1565 do roku 1567 Kristína rokovala so švédskym kráľom Erikom XIV. Snažila sa o spojenectvo medzi Švédskom a Dánskom, a to prostredníctvom jeho sobáša s Renátou. Plánovanie manželského spojenectva medzi Lotrinskom a Švédskom definitívne skončilo v roku 1567, keď sa kráľ Erik oženil so svojou neurodzený milenkou Karin Månsdotter.[1]
Dňa 22. februára 1568 sa Renáta v Mníchove vydala za Viliama, dedičného princa Bavorska. Veľkolepý obrad bol detailne popísaný v diele Dialoghi od Massima Troianoa. Na oslavy trvajúce 18 dní prišlo asi 5 000 hostí. Hudbu na oslavy zložil Orlando di Lasso.[2]
Renátin manželstvo bolo šťastné. Manželia žili v jezuitskom Kollegienbau v západnej časti Mníchova. Renáta sa starala o chorých, chudobných a pútnikov, v čom ju manžel plne podporoval. Od roku 1579, kedy sa Viliam stal bavorským vojvodom, trávila väčšinu času v Herzogspitalkirche, ktorý v roku 1555 založil jej svokor.[2]
Zomrela v Mníchove vo veku 58 rokov. Jej hrob sa nachádza v kostole sv. Michala, ktorého vysviacka bol posledným dôležitým bodom v živote Renáty a jej manžela. Bola uctievaná ako svätá, ale nikdy nebola svätorečená. Manžel ju prežil o dvadsať štyri rokov, zomrel v roku 1626.
Medzi jej priamych potomkov patrila Joséphine de Beauharnais (1807 – 1876) Joséphine de Beauharnais, ktorá sa v roku 1823 stala manželkou budúceho švédskeho a nórskeho kráľa Oskara I. Renáta je tak predkom Karola XV., kráľa Švédska a Nórska, a Kristiána X., kráľa Dánska. Všetci súčasní panovníci škandinávskych krajín sú Renátinými priamymi potomkami. Medzi jej ďalších početných významných potomkov patria František Jozef I. a Maximilián I. Mexický.
Deti[upraviť | upraviť zdroj]
- Christoph (*/† 23. január 1570)
- Christine (* 23. september 1571 – † 27. apríl 1580)
- Maximilián I. (* 17. apríl 1573 – † 22. september 1651, vojvoda a kurfirst bavorský ∞
- 1/ 1595 princezná Alžbeta Renáta Lotrinská
- 2/ 1635 Mária Anna Habsburská
- Mária Anna (* 8. december 1574 – † 8. marec 1616) ∞ 1600 cisár Ferdinand II.
- Filip Viliam (* 22. september 1576 – † 18. máj 1598), kardinál
- Ferdinand (* 6. október 1577 – † 13. september 1650), arcibiskup
- Eleonore Magdalena (* 7. október 1578 – † 18. apríl 1579)
- Karl (* 30. máj 1580 – † 27. október 1587)
- Albrecht VI. (* 13. máj 1584 – † 5. júl 1666), vojvoda Bavorsko-Leuchtenberg ∞ 1612 princezná Mechthild von Leuchtenberg
- Magdaléna (* 4. júl 1587 – † 25. september 1628) ∞ 1613 vojvoda Wolfgang Wilhelm von Falcko-Neuburgský
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Cartwright, Julia. Christina of Denmark: Duchess of Milan and Lorraine 1522-1590. New York, 1913
- ↑ a b Antonius Lux (Hrsg.): Große Frauen der Weltgeschichte. Tausend Biographien in Wort und Bild. Sebastian Lux Verlag, München 1963, S. 390.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Renáta Lotrinská
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Renata Lotrinská na českej Wikipédii.