Ján Francisci: Rozdiel medzi revíziami
obrázok |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
meno_obrázku = JanFrancisci.jpg | |
meno_obrázku = JanFrancisci.jpg | |
||
popis_obrázku = slovenský národný buditeľ | |
popis_obrázku = slovenský národný buditeľ | |
||
dátum_narodenia = [[1822]] | |
dátum_narodenia = [[1. jún]] [[1822]] | |
||
miesto_narodenia = [[Hnúšťa]], [[Slovensko]] | |
miesto_narodenia = [[Hnúšťa]], [[Slovensko]] | |
||
živý-mŕtvy = mŕtvy | |
živý-mŕtvy = mŕtvy | |
||
dátum_úmrtia = [[1905]] | |
dátum_úmrtia = [[7. marec]] [[1905]] | |
||
miesto_úmrtia = [[Martin]], [[Slovensko]] |
miesto_úmrtia = [[Martin]], [[Slovensko]] |
||
}} |
}} |
||
'''Ján Francisci''' (tiež '''Janko Francisci''', '''Ján Francisci-Rimavský''') (* [[1822]] [[Hnúšťa]] - † [[1905]] [[Martin]]) bol spolupracovník [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a [[Slovensko|slovenský]] |
'''Ján Francisci''' (tiež '''Janko Francisci''', '''Ján Francisci-Rimavský''') (* [[1. jún]] [[1822]], [[Hnúšťa]] - † [[7. marec]] [[1905]], [[Martin]]) bol spolupracovník [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a [[Slovensko|slovenský]] národný buditeľ. |
||
Ján Francisci študoval v [[Ožďany|Ožďanoch]], na [[evanjelici|evanjelickom]] lýceu v [[Levoča|Levoči]] a v [[Bratislava|Bratislave]], právo na kolégiu v [[Prešov]]e. Počas štúdia v [[Bratislava|Bratislave]] sa zoznámil s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. |
Ján Francisci študoval v [[Ožďany|Ožďanoch]], na [[evanjelici|evanjelickom]] lýceu v [[Levoča|Levoči]] a v [[Bratislava|Bratislave]], právo na kolégiu v [[Prešov]]e. Počas štúdia v [[Bratislava|Bratislave]] sa zoznámil s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. |
||
Verzia z 20:43, 28. august 2005
Ján Francisci (tiež Janko Francisci, Ján Francisci-Rimavský) (* 1. jún 1822, Hnúšťa - † 7. marec 1905, Martin) bol spolupracovník Ľudovíta Štúra a slovenský národný buditeľ.
Ján Francisci študoval v Ožďanoch, na evanjelickom lýceu v Levoči a v Bratislave, právo na kolégiu v Prešove. Počas štúdia v Bratislave sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom.
V revolučných ôsmich rokoch bol zatknutý a väznený v Plešivci a v Pešti.
V rokoch 1853 - 1859 pôsobil ako župný komisár v Debrecíne. V rokoch 1860 - 1861 bol radcom miestodržiteľskej rady v Budíne. V rokoch 1861 - 1863 bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí.
V roku 1861 bol predsedom národného zhromaždenia v Martine, na ktorom bolo prijaté Memorandum národa slovenského. Pričinil sa tiež o založenie Matice slovenskej v roku 1863 a bol zvolený za jej doživotného čestného podpredsedu.
V roku 1864 - 1865 bol županom Liptovskej stolice. Neskôr bol hlavným dozorcom gymnázia v Revúcej a správcom Kníhtlačiarskeho účastinného spolku v Martine.