Oxid dusnatý: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: hu, ro, sv, zh-yue |
d robot Pridal: ko, sr Odobral: bg Zmenil: es, fi |
||
Riadok 96: | Riadok 96: | ||
[[ar:أكسيد نيتريك]] |
[[ar:أكسيد نيتريك]] |
||
[[bg:Азотен оксид]] |
|||
[[cs:Oxid dusnatý]] |
[[cs:Oxid dusnatý]] |
||
[[da:Nitrogenmonoxid]] |
[[da:Nitrogenmonoxid]] |
||
[[de:Stickstoffmonoxid]] |
[[de:Stickstoffmonoxid]] |
||
[[en:Nitric oxide]] |
[[en:Nitric oxide]] |
||
[[es:Óxido |
[[es:Óxido de nitrógeno (II)]] |
||
[[fi: |
[[fi:Typpioksidi]] |
||
[[fr:Monoxyde d'azote]] |
[[fr:Monoxyde d'azote]] |
||
[[hu:Nitrogén-monoxid]] |
[[hu:Nitrogén-monoxid]] |
||
[[it:Monossido di azoto]] |
[[it:Monossido di azoto]] |
||
[[ja:一酸化窒素]] |
[[ja:一酸化窒素]] |
||
[[ko:일산화 질소]] |
|||
[[nl:Stikstofmonoxide]] |
[[nl:Stikstofmonoxide]] |
||
[[pl:Tlenek azotu(II)]] |
[[pl:Tlenek azotu(II)]] |
||
Riadok 112: | Riadok 112: | ||
[[ro:Monoxid de azot]] |
[[ro:Monoxid de azot]] |
||
[[ru:Оксид азота(II)]] |
[[ru:Оксид азота(II)]] |
||
[[sr:Азот-моноксид]] |
|||
[[sv:Kväveoxid]] |
[[sv:Kväveoxid]] |
||
[[zh:一氧化氮]] |
[[zh:一氧化氮]] |
Verzia z 03:03, 9. jún 2008
Všeobecné | |
---|---|
Meno | oxid dusnatý |
Vzhľad | bezfarebný plyn |
Chemický vzorec | NO |
Registračné číslo CAS | 10102-43-9 |
Pomerná molekulová hmotnosť | 30,0 u |
Zmeny skupenstva | |
Teplota topenia | 109 K (-164 °C°C) |
Teplota varu | 121 K (-152°C) |
Rozpustnosť | 0.0056g/100g vody |
Plynové vlastnosti | |
ΔfH0gas | 90 kJ/mol |
S0gas | 211 J·K−1·mol−1 |
Bezpečnosť | |
Použitie | požívaný v medicíne, ale má výrazné vedľajšie účinky |
Irittant | dráždi pokožku aj oči, nebezpečný pri vdýchnutí |
Ďalšie informácie | |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. |
Oxid dusnatý je anorganická chemická zlúčenina, jeden z oxidov dusíka. Skladá sa z jedného atómu dusíka a jedného atómu kyslíka, ktoré sú spojené dvojitou väzbou.
Oxid dusnatý je radikál, je veľmi reaktívny. Na vzduchu sa zlučuje s kyslíkom za vzniku oxidu dusičitého.
Produkcia NO
V malej miere sa NO uvoľňuje prirodzene z rastlín, ale vypúšťajú ho do vzduchu hlavne výfuky automobilov a komíny tepelných elektrární. Po reakcii s kyslíkom tvorí oxid dusičitý a s kombináciou s vodou kyselinu dusičnú. Takto NO prispieva k tvorbe kyslých dažďov. Čiastočne tiež poškodzuje ozón.
Priemyselne sa vyrába oxidáciou amoniaku:
- 4 NH3 + 5 O2 → 4 NO + 6 H2O.
Je medziproduktom pri výrobe kyseliny dusičnej.
Chemické vlastnosti
Mierne rozpustný vo vode, ale nereaguje s ňou. Silné oxidačné činidlo. Reaguje s kovmi, aj s mnohými organickými látkami. S kyslíkom reaguje na oxid dusičitý:
- 2 NO + O2 → 2 NO2
S halogénmi reaguje na nitrosyly:
- NCl3 + 2 NO → ClNO + N2O + Cl2,
- XeF2 + 2 NO → 2 FNO + Xe.
Reakciou s hydroxidmi alkalických kovov vzniká oxid dusný a dusík:
- 2 MOH + 4 NO → 2 MNO2 + N2O + H2O,
- 4 MOH + 6 NO → 4 MNO2 + N2 + 2 H2O.
NO v rastlinách
NO v rastlinách je signálnou látkou. Produkuje sa pomocou nitric oxid- syntázy (NOS), ktorá sa však odlišuje od enzýmu s podobnou funkciou známeho u živočíchov. Okrem toho ho produkuje nitrát reduktáza a to jednak cytoplazmatická a jednak membránovo viazaná (druhá za pomoci nitrit NO reduktázy). Produkcia NO pomocou nitrát reduktáz podlieha zmenám počas dňa, pričom cytoplazmatická je aktívnejšia cez deň, a membránovo viazaná v noci. Význam týchto rytmov nie je známy. NO v rastlinách pôsobí hlavne proti oxidačnému stresu.