Krista Bendová: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Otm (diskusia | príspevky)
ocenenie
Lady Rowena (diskusia | príspevky)
d úprava
Riadok 8: Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
}}
}}
'''Krista Bendová''', pseudonymy '''Ján Kovaľ''', '''Kristián Benko''' (spolu s [[Ján Kostra|Jánom Kostrom]]), '''Mária Hlavatá''' a i. (* [[27. január]] [[1923]], [[Kráľova Lehota]] - † [[27. január]] [[1988]], [[Bratislava]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[básnik|poetka]], [[próza|prozaička]], [[novinár]]ka a [[dramatik|dramatička]], známa predovšetkým ako autorka kníh pre deti a mládež.
'''Krista Bendová''', pseudonymy '''Ján Kovaľ''', '''Kristián Benko''' (spolu s [[Ján Kostra|Jánom Kostrom]]), '''Mária Hlavatá''' a i. (* [[27. január]] [[1923]], [[Kráľova Lehota]] - † [[27. január]] [[1988]], [[Bratislava]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[básnik|poetka]], [[próza|prozaička]], [[novinár]]ka a [[dramatik|dramatička]], známa predovšetkým ako autorka kníh pre deti a mládež; manželka slovenského spisovateľa [[Ján Kostra|Jána Kostru]].

Otec Oldřich Benda, matka Kristína rod. Čimborová, manžel Ján Kostra.


== Životopis ==
== Životopis ==


Pochádzala z rodiny železničného úradníka. Študovala v [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehote]], [[Kremnica|Kremnici]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], neskôr pokračovala vo vzdelávaní na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], po maturite prešla na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity, kde študovala slovenčinu a ruštinu. Zároveň študovala i na dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]], no zo zdravotných dôvodov štúdium v roku [[1945]] prerušila a už viac nedokončila. Podstúpila pomerne zdĺhavé liečenie a po roku [[1948]] začala pracovať vo vydavateľstve '' [[Pravda]] '' a vo [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväze slovenských spisovateľov]]. Neskôr bola krátko redaktorkou časopisov ''Ohník'', v rokoch [[1956]] - [[1958]] časopisu ''Roháč'', a v rokoch [[1958]] - [[1964]] aj denníka ''Pravda''. Od roku [[1964]] sa venovala iba písaniu a v roku [[1983]] jej udelili titul [[zaslúžilý umelec|zaslúžilá umelkyňa]].
Pochádzala z rodiny železničného úradníka Oldřicha Bendu a Kristíny Bendovej, rodenej Čimborovej. Študovala v [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehote]], [[Kremnica|Kremnici]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], neskôr pokračovala vo vzdelávaní na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], po maturite prešla na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity, kde študovala slovenčinu a ruštinu. Zároveň študovala i na dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]], no zo zdravotných dôvodov štúdium v roku [[1945]] prerušila a už viac nedokončila. Podstúpila pomerne zdĺhavé liečenie a po roku [[1948]] začala pracovať vo vydavateľstve '' [[Pravda]] '' a vo [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväze slovenských spisovateľov]]. Neskôr bola krátko redaktorkou časopisov ''Ohník'', v rokoch [[1956]] - [[1958]] časopisu ''Roháč'', a v rokoch [[1958]] - [[1964]] aj denníka ''Pravda''. Od roku [[1964]] sa venovala iba písaniu a v roku [[1983]] jej udelili titul [[zaslúžilý umelec|zaslúžilá umelkyňa]].


== Tvorba ==
== Tvorba ==


Prvé literárne pokusy začala uverejňovať už počas stredoškolského štúdia v rôznych časopisoch. Jej tvorba vychádzala z [[poézia|poézie]] [[Ján Smrek|Jána Smreka]] či [[Emil Boleslav Lukáč|Emila Boleslava Lukáča]]. Začínala písaním [[poézia|poézie]], kde vydala niekoľko básnických zbierok, no od [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] sa venovala sústavne aj tvorbe pre deti a mládež, kde sa zaslúžila o rozvoj detskej [[literatúra|literatúry]]. Vo svojej básnickej tvorbe je ovplyvňovaná ako vlastným zdravotným stavom, ktorý vplýval aj na jej psychiku, tak politickými a sociálnymi zmenami, ktoré nastali po roku [[1948]], v tvorbe pre deti sa zameriava najmä na vtipné využívanie komických situácií a charakteristických vlastností detí. Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom zo [[Rusko|sovietskej]] a [[Česko|českej]] [[literatúra|literatúry]].
Prvé literárne pokusy začala uverejňovať už počas stredoškolského štúdia v rôznych časopisoch. Jej tvorba vychádzala z [[poézia|poézie]] [[Ján Smrek|Jána Smreka]] či [[Emil Boleslav Lukáč|Emila Boleslava Lukáča]]. Začínala písaním [[poézia|poézie]], kde vydala niekoľko básnických zbierok, no od [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] sa venovala sústavne aj tvorbe pre deti a mládež, kde sa zaslúžila o rozvoj detskej [[literatúra|literatúry]]. Vo svojej básnickej tvorbe je ovplyvňovaná ako vlastným zdravotným stavom, ktorý vplýval aj na jej psychiku, tak politickými a sociálnymi zmenami, ktoré nastali po roku [[1948]], v tvorbe pre deti sa zameriava najmä na vtipné využívanie komických situácií a charakteristických vlastností detí. Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom zo [[Rusko|sovietskej]] a [[Česko|českej]] [[literatúra|literatúry]].

== Ocenenia ==

*[[1969]] - vyznamenaná Za vynikajúcu prácu
*[[1970]] - Cena Fraňa Kráľa
*[[1983]] - zaslúžilá umelkyňa


== Dielo ==
== Dielo ==
Riadok 90: Riadok 94:
*[[1976]] - ''Čudná torta''
*[[1976]] - ''Čudná torta''


==Ocenienie==
*1969 vyznamenaná Za vynikajúcu prácu
*1970 Cenou Fraňa Kráľa
*1983 Zaslúžilá umelkyňa
== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Krista Bendová}}
{{projekt|q=Krista Bendová}}

Verzia z 22:00, 2. september 2008

Krista Bendová
slovenská spisovateľka, novinárka a dramatička
Narodenie27. január 1923
Kráľova Lehota, Slovensko
Úmrtie27. január 1988 (65 rokov)
Bratislava, Slovensko

Krista Bendová, pseudonymy Ján Kovaľ, Kristián Benko (spolu s Jánom Kostrom), Mária Hlavatá a i. (* 27. január 1923, Kráľova Lehota - † 27. január 1988, Bratislava) bola slovenská poetka, prozaička, novinárka a dramatička, známa predovšetkým ako autorka kníh pre deti a mládež; manželka slovenského spisovateľa Jána Kostru.

Životopis

Pochádzala z rodiny železničného úradníka Oldřicha Bendu a Kristíny Bendovej, rodenej Čimborovej. Študovala v Kráľovej Lehote, Kremnici, Nových Zámkoch, neskôr pokračovala vo vzdelávaní na gymnáziu v Banskej Bystrici, po maturite prešla na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity, kde študovala slovenčinu a ruštinu. Zároveň študovala i na dramatickej akadémii v Bratislave, no zo zdravotných dôvodov štúdium v roku 1945 prerušila a už viac nedokončila. Podstúpila pomerne zdĺhavé liečenie a po roku 1948 začala pracovať vo vydavateľstve Pravda a vo Zväze slovenských spisovateľov. Neskôr bola krátko redaktorkou časopisov Ohník, v rokoch 1956 - 1958 časopisu Roháč, a v rokoch 1958 - 1964 aj denníka Pravda. Od roku 1964 sa venovala iba písaniu a v roku 1983 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa.

Tvorba

Prvé literárne pokusy začala uverejňovať už počas stredoškolského štúdia v rôznych časopisoch. Jej tvorba vychádzala z poézie Jána Smreka či Emila Boleslava Lukáča. Začínala písaním poézie, kde vydala niekoľko básnických zbierok, no od 40. rokov sa venovala sústavne aj tvorbe pre deti a mládež, kde sa zaslúžila o rozvoj detskej literatúry. Vo svojej básnickej tvorbe je ovplyvňovaná ako vlastným zdravotným stavom, ktorý vplýval aj na jej psychiku, tak politickými a sociálnymi zmenami, ktoré nastali po roku 1948, v tvorbe pre deti sa zameriava najmä na vtipné využívanie komických situácií a charakteristických vlastností detí. Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom zo sovietskej a českej literatúry.

Ocenenia

  • 1969 - vyznamenaná Za vynikajúcu prácu
  • 1970 - Cena Fraňa Kráľa
  • 1983 - zaslúžilá umelkyňa

Dielo

Básnické zbierky

  • 1948 - Listy milému
  • 1948 - Milenec smútok
  • 1948 - Ruky
  • 1950 - Krajina šťastia
  • 1955 - O tú pieseň
  • 1960 - Cez oheň a vody, výber z poézie
  • 1965 - Riziko
  • 1967 - Variácie na Osudovú a Nedokončenú
  • 1976 - Pred zrkadlom, výber z poézie

Poézia pre deti a mládež

  • 1949 - Čačky-hračky
  • 1950 - Čo sa robí, čo sa stalo
  • 1951 - Vtáčky (pod pseudonymom Kristián Benko)
  • 1951 - Zvieratá (spolu s Jánom Kostrom)
  • 1952 - Pioniersky pochod
  • 1953 - Priamy smer do Tatier (spolu s Jánom Kostrom)
  • 1954 - Lesné zvieratká
  • 1955 - Ako Jožko Pletko poplietol si všetko
  • 1956 - Bola raz jedna trieda
  • 1957 - Cirkus Hopsasa
  • 1959 - Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko
  • 1962 - Čiernobiela rozprávka
  • 1962 - Odvezte sa, odvezte, po vode i po ceste
  • 1962 - Frčko a ježko
  • 1963 - Kvapôčky
  • 1963 - Sedem zlatých tajomstiev
  • 1963 - Maťko ide do školy
  • 1969 - Bimbo cestuje
  • 1969 - Rozpovie ti táto knižka, koho zjedla Miki-myška
  • 1969 - Mám koníčka bieleho, leporelo
  • 1969 - Zakvákala žabka, leporelo
  • 1970 - Zázračné cvičky
  • 1971 - Rozprávky z počítadla
  • 1978 - Odtrhni si básničku, leporelo
  • 1986 - Básničky maličkým
  • 1986 - V tejto knižke rapoce straka…

Próza pre deti a mládež

  • 1955 - Nezábudky
  • 1966 - Kde bolo, tam nebolo
  • 1967 - Opice z našej police
  • 1967 - Osmijanko rozpráva osem rozprávok o zvieratkách
  • 1967 - Osmijanko rozpráva osem rozprávok o zázračných krajinách
  • 1967 - Osmijanko rozpráva osem rozprávok o princeznách
  • 1968 - Osmijanko rozpráva osem rozprávok o vtáčikoch
  • 1968 - Osmijanko rozpráva osem rozprávok o detektívoch
  • 1969 - Osmijanko rozpráva osem podvodných rozprávok
  • 1969 - Osmijanko rozpráva osem lesných rozprávok
  • 1969 - Osmijanko rozpráva osem sladkých rozprávok
  • 1974 - Dobrodružstvá Samka Klamka
  • 1981 - Rozprávky z Dúbravky
  • 1988 - Šťastný pes
  • 1994 - Brumlíčkove rozprávky
  • 1999 - O prváckom mačiatku

Ostatné knihy pre deti a mládež

  • 1950 - Umelci deťom
  • 1959 - Prvé kroky
  • 1959 - Grécko žaluje, reportážna kniha o procese s gréckym vlastencom Manolísom Glezosom
  • 1959 - Líška - staviteľka
  • 1971 - Tryskom na ihrisko
  • 1976 - Čudná torta

Iné projekty