Mylonit: Rozdiel medzi revíziami
d →Využitie: popis |
d popis obr. |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
Hornina_Nazov= Mylonit| |
Hornina_Nazov= Mylonit| |
||
Hornina_Obrazok= Garnet porphyroblast.JPG| |
Hornina_Obrazok= Garnet porphyroblast.JPG| |
||
Hornina_Popis= Mylonitická [[rula]] s [[skupina granátu|granátom]] a [[plagioklas]]om, [[Otrøy]], Severná rulová oblasť, [[Nórsko]]. Mylonity vznikli na kontatke Baltického autochtónu s [[príkrov Blåhø|príkrovom Blåhø]] | |
|||
Hornina_Popis= | |
|||
Hornina_Zaradenie= [[Premenená hornina|premenené horniny]]| |
Hornina_Zaradenie= [[Premenená hornina|premenené horniny]]| |
||
Hornina_Zlozenie= rôzne| |
Hornina_Zlozenie= rôzne| |
||
Verzia z 19:25, 11. september 2008
| Mylonit | |
 Mylonitická rula s granátom a plagioklasom, Otrøy, Severná rulová oblasť, Nórsko. Mylonity vznikli na kontatke Baltického autochtónu s príkrovom Blåhø | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | rôzne |
| Vlastnosti | |
| Textúra | jemne zrnitá, foliácia |
| Farba | rôzna |
Mylonit (gr.) je metamorfovaná hornina, ktorá vznikla dynamometamorfózu za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných hornín (predovšetkým magmatických a metamorfovaných) pozdĺž tektonických zón a následným spevnením.
Termín mylonit zaviedol v roku 1886 Charles Lapworth[1].
Vznik
Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektoniky, ktoré vznikli pri takzvanej deformačnej metamorfóze. Na rozidel od kataklazitov vznikajú pri plastickej deformácii pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10-14 po 10-12 sekundy[2]. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku[2].
Rozdelenie
Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa minerálneho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj foliácia a čiastočná rekryštalizácia.
Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ultramylonite[3]. Fylonit je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)[3]. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o blastomylonite[3]. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...
Využitie
Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).
Referencie
- ↑ http://www.geologie.estranky.cz prístup 11.9.2008
- ↑ a b Putiš, M., 2004; Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
- ↑ a b c http://www.geology.cz prístup: 11.9.2008
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému mylonit.
