Mylonit: Rozdiel medzi revíziami
d oprava preklepu |
d robot Pridal: de:Mylonit |
||
| Riadok 35: | Riadok 35: | ||
[[cs:Mylonit]] |
[[cs:Mylonit]] |
||
[[de:Mylonit]] |
|||
[[en:Mylonite]] |
[[en:Mylonite]] |
||
[[fr:Mylonite]] |
[[fr:Mylonite]] |
||
[[it:Milonite]] |
|||
[[hu:Milonit]] |
[[hu:Milonit]] |
||
[[ |
[[it:Milonite]] |
||
[[ja:マイロナイト]] |
[[ja:マイロナイト]] |
||
[[nl:Myloniet]] |
|||
[[pl:Mylonit]] |
[[pl:Mylonit]] |
||
[[uk:Мілоніт]] |
[[uk:Мілоніт]] |
||
Verzia z 13:08, 5. august 2009
| Mylonit | |
 Mylonitická rula s granátom a plagioklasom, Otrøy, Severná rulová oblasť, Nórsko. Mylonity vznikli na kontatke Baltického autochtónu s príkrovom Blåhø | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | rôzne |
| Vlastnosti | |
| Textúra | jemne zrnitá, foliácia |
| Farba | rôzna |
Mylonit (gr.) je metamorfovaná hornina, ktorá vznikla dynamometamorfózu za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných hornín (predovšetkým magmatických a metamorfovaných) pozdĺž tektonických zón a následným spevnením.
Termín mylonit zaviedol v roku 1886 Charles Lapworth[1] ako mikrobrekcia s prúdovitou štruktúrou, ktorej základná hmota je len čiastočne rekryštalizovaná.
Vznik
Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri takzvanej deformačnej metamorfóze. Na rozdiel od kataklazitov vznikajú pri plastickej deformácii pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10-14 po 10-12 sekundy[2]. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku[2]. Pri tomto procese nedochádza k úplnej strate súdržnosti horniny, ani k úplnej rekryštalizácii[3].
Rozdelenie
Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa minerálneho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj foliácia a čiastočná rekryštalizácia.
Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ultramylonite[4]. Fylonit je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)[4]. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o blastomylonite[4]. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...
Využitie
Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).
Referencie
- ↑ http://www.geologie.estranky.cz prístup 11.9.2008
- ↑ a b Putiš, M., 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
- ↑ Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
- ↑ a b c http://www.geology.cz prístup: 11.9.2008
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému mylonit.
