Mylonit: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d oprava preklepu
FlaBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: de:Mylonit
Riadok 35: Riadok 35:


[[cs:Mylonit]]
[[cs:Mylonit]]
[[de:Mylonit]]
[[en:Mylonite]]
[[en:Mylonite]]
[[fr:Mylonite]]
[[fr:Mylonite]]
[[it:Milonite]]
[[hu:Milonit]]
[[hu:Milonit]]
[[nl:Myloniet]]
[[it:Milonite]]
[[ja:マイロナイト]]
[[ja:マイロナイト]]
[[nl:Myloniet]]
[[pl:Mylonit]]
[[pl:Mylonit]]
[[uk:Мілоніт]]
[[uk:Мілоніт]]

Verzia z 13:08, 5. august 2009

Mylonit
Mylonitická rula s granátom a plagioklasom, Otrøy, Severná rulová oblasť, Nórsko. Mylonity vznikli na kontatke Baltického autochtónu s príkrovom Blåhø
Mylonitická rula s granátom a plagioklasom, Otrøy, Severná rulová oblasť, Nórsko. Mylonity vznikli na kontatke Baltického autochtónu s príkrovom Blåhø
Zloženie
Hlavné minerályrôzne
Vlastnosti
Textúrajemne zrnitá, foliácia
Farbarôzna

Mylonit (gr.) je metamorfovaná hornina, ktorá vznikla dynamometamorfózu za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných hornín (predovšetkým magmatických a metamorfovaných) pozdĺž tektonických zón a následným spevnením.

Termín mylonit zaviedol v roku 1886 Charles Lapworth[1] ako mikrobrekcia s prúdovitou štruktúrou, ktorej základná hmota je len čiastočne rekryštalizovaná.

Vznik

Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri takzvanej deformačnej metamorfóze. Na rozdiel od kataklazitov vznikajú pri plastickej deformácii pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10-14 po 10-12 sekundy[2]. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku[2]. Pri tomto procese nedochádza k úplnej strate súdržnosti horniny, ani k úplnej rekryštalizácii[3].

Rozdelenie

Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa minerálneho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj foliácia a čiastočná rekryštalizácia.

Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ultramylonite[4]. Fylonit je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)[4]. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o blastomylonite[4]. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...

Využitie

Mylonit v polarizačnom mikroskope pri rovnobežných nikoloch. Viditeľné rotované zrná. Zóna Strona-Cenery, Južné Alpy (Taliansko).

Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).

Referencie

  1. http://www.geologie.estranky.cz prístup 11.9.2008
  2. a b Putiš, M., 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  3. Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
  4. a b c http://www.geology.cz prístup: 11.9.2008

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému mylonit.