Francesco Petrarca: Rozdiel medzi revíziami

	Francesco Petrarca
	; taliansky učenec, básnik a humanista
Narodenie	20. júl 1304
Úmrtie	19. júl 1374
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Francesco Petrarca; (plné texty diel autora)
Commons	Francesco Petrarca
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 04:46, 12. jún 2010

Francesco Petrarca (tiež Petrarca alebo Petrarch, * 20. júl 1304, Arezzo – † 19. júl 1374, Arquà pri Padove) bol taliansky básnik, predstaviteľ renesančného humanizmu. Do roku 1353 žil poväčšinou utiahnuto pri Avignone.

Jeho humanistické pôsobenie začalo objavením Augustína a Cicera, ktorí sa preň stali živými nositeľmi novej duchovnej epochy.

Život

F. Petrarca sa narodil v Arezze, odkiaľ sa v roku 1313 presťahoval do Avignonu, kde zahájil svoje štúdium, od roku 1318 študoval práva v Montpellier a potom (od roku 1322) v Bologni, štúdium ukončil z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (1326). Ešte v roku 1326 sa stal kňazom. Jeho kariéra v cirkevných službách bola pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzýval pápeža k návratu do Ríma. Roku 1343 bol poverený pápežom na diplomatickú cestu do Neapola, po návrate neprijal biskupstvo.

Roku 1347 vyzýval pri vzbure v Ríme k obnove antického Ríma, čo viedlo k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priatelil, a pápežovým okolím. V tom istom roku bol nútený prijať kanonikát v Parme.

Roku 1353 sa presťahoval do Milána, kde až do roku 1362 pôsobil v diplomatických službách arcibiskupa G. Viscontiho.

Roku 1362 sa presťahoval do Benátok, odkiaľ bol roku 1370 pápežom Urbanom pozvaný späť do Ríma. Cestou sa prejavil jeho vek a v Padove ochorel natoľko, že už nemohol pokračovať v ceste. Po svojom uzdravení sa stiahol do ústrania a až do smrti žil u svojej dcéry v dedinke Arquà.

Tvorba

Vo svojich morálnofilozofických spisoch Petrarca podáva syntézu grécko-rímskych mravných ideálov a humanistických cieľov. Vrcholom jeho tvorby je básnická zbierka Spevník(Canzionere). U nás vyšla pod názvom Sonety pre Lauru. Zbierka obsahuje takmer 400 ľúbostných básní – najmä sonetov - v ktorých básnik ospevuje svoju milú Lauru. Petrarcova ľúbostná lyrika sa neusiluje iba o vykreslenie idealizovaného portrétu milovanej ženy, ale obdarúva Lauru aj vlastnosťami reálnej bytosti.

Pozri aj

Zoznam talianskych spisovateľov

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Francesco Petrarca
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francesco Petrarca

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
De remediis utriusque fortunae, Cremonae, B. de Misintis ac Caesaris Parmensis, 1492. (Vicifons)

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 6: / Riadok 6: @@
    |Dátum narodenia  = [[20. júl]] [[1304]]
    |Miesto narodenia =
-   |Dátum úmrtia     = [[18. júl]] [[1374]]
+   |Dátum úmrtia     = [[19. júl]] [[1374]]
    |Miesto úmrtia    =
  }}
 [[Súbor:Petrarca01.jpg|200px|náhľad|Socha v Uffizi, Florencia]]
-'''Francesco Petrarca''' (tiež ''Petrarca'' alebo ''Petrarch'', * [[20. júl]] [[1304]], [[Arezzo]] – † [[18. júl]] [[1374]], [[Arquà]] pri [[Padova|Padove]]) bol [[Taliansko|taliansky]] [[básnik]], predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]]. Do roku [[1353]] žil poväčšinou utiahnuto pri [[Avignon]]e.
+'''Francesco Petrarca''' (tiež ''Petrarca'' alebo ''Petrarch'', * [[20. júl]] [[1304]], [[Arezzo]] – † [[19. júl]] [[1374]], [[Arquà]] pri [[Padova|Padove]]) bol [[Taliansko|taliansky]] [[básnik]], predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]]. Do roku [[1353]] žil poväčšinou utiahnuto pri [[Avignon]]e.
 Jeho humanistické pôsobenie začalo objavením [[Augustín z Hippa|Augustína]] a [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]], ktorí sa preň stali živými nositeľmi novej duchovnej epochy.