Teloméra: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: el:Τελομερές
Thijs!bot (diskusia | príspevky)
d r2.6.3) (robot Pridal: ro:Telomer
Riadok 44: Riadok 44:
[[pl:Telomer (genetyka)]]
[[pl:Telomer (genetyka)]]
[[pt:Telômero]]
[[pt:Telômero]]
[[ro:Telomer]]
[[ru:Теломера]]
[[ru:Теломера]]
[[sr:Теломера]]
[[sr:Теломера]]

Verzia z 13:51, 29. január 2011

Teloméra (telos - koniec, meros - časť) je koncová časť eukaryotických chromozómov. Keďže eukaryotické chromozómy sú na rozdiel od prokaryotických lineárne a nie uzavreté do kruhu, existujú na nich koncové časti s niekoľkými špecifickými vlastnosťami.

Na rozdiel od dvojvláknového zlomu v DNA telomérické konce chromozómov neumožňujú vzájomné spájanie týchto častí chromozómov. Teloméry sa zúčastňujú na udržaní polohy chromozómov v bunkovom jadre a na správnom spárovaní homologických chromozómov počas redukčného delenia - meiózy. Niekedy obsahujú špeciálne proteíny, ktoré sa na iných miestach chromatínu nevyskytujú. DNA v telomérach patrí k nekódujúcej DNA (neobsahuje gény) a tvorí ju motív s dĺžkou 6-10 bázových párov, ktorý má rôzny počet opakovaní (u človeka niekoľko sto až tisíc). V ľudských bunkách je táto opakujúca sa sekvencia TTAGGG.

Na úplnom konci teloméry vzniká previs jedného vlákna dovjzávitnice DNA a to na jej 5´ konci. Táto prevísajúca DNA môže vytvárať tzv. vlásenkový ohyb.

Počas replikácie DNA nastáva problém s replikáciou telomér. Pri každom bunkovom delení sa teloméry skracujú. Predĺžiť na pôvodnú dĺžku ich dokáže enzým telomeráza, ktorá má vlastnosti reverznej transkriptázy.

Externé odkazy

Šablóna:Link FA